Quantcast
Channel: CEZ OKNO - EXKLUZÍVNE CEZ OKNO
Viewing all 769 articles
Browse latest View live

Aké boli stimuly stavieb pyramíd? 2: NÁSTRAHY DUCHOVNÉHO ÚSILIA

$
0
0

Predtým, než sa začneme venovať tejto dôležitej téme, urobíme krátku odbočku a vrátime sa do súčasnosti. Všetky existujúce ezoterické doktríny súčasnosti nanešťastie disponujú kolosálnou chybou, ktorá viedla k predčasným úmrtiam mnohých ľudí, fantasticky oddaných rozvoju svojej mysle a zlepšovaniu svojich energetických vlastností napojením sa na „energiu kozmu“ a uvedením sa do špeciálneho stavu vedomia. Tento negatívny výsledok, ktorý vedie do priepasti, bol len dôsledkom straty znalosti o charakteristických genetických črtách ľudského organizmu. Poďme preskúmať podstatu tohto problému v skratke.

 

Druhý stimul


Všeobecne známe rozpravy východných medicín nám hovoria o akomkoľvek nesúlade v organizme, začínajúcom nevyrovnanosťou v toku energií Jin-Jang. Vo všeobecnosti je to pravda, ale najdôležitejšia vec – tá, ktorá určuje výber a efektivitu metód na nápravu tohto nesúladu – bola prehliadaná. Najdôležitejšou vecou je, že Jin a Jang sú dva (protichodné) komponenty behu času!

 

Keď starobylý zdroj spomína potrebu dosiahnutia harmónie v Jin-Jang alebo Ka-Ba (keď použijeme starobylú egyptskú terminológiu), odkazuje tým na harmonizáciu týchto komponentov, ktoré ovplyvňujú rýchlosť, ktorou bežia vnútorné biologické hodiny. Akýkoľvek nesúlad v organizme je výsledkom narušenia toku času v bunke, orgáne, či telovom systéme vo vzájomnom vzťahu, či k všeobecným biologickým hodinám organizmu a prostrediu. Správne porozumenie tomuto problému určuje primárne správny výber spôsobu a metód pre znovunastolenie harmónie v rámci nesúladu ako takej. Všeobecne akceptované metódy nápravy, ktoré sa dnes bežne užívajú, sú neefektívne a v množstvách prípadov vedú k negatívnym výsledkom, pretože neberú do úvahy fyzické faktory času.

Vstupujúc do interakcie s energiami vyššieho poriadku osoba zahajujúca meditáciu, liečenie alebo rozvoj jasnovidectva, či ostatných parapsychologických schopností sa stáva vodičom týchto energií. Energie postupne obnovujú jeho či jej energetický systém. Výsledkom sú mutácie, ktoré nastanú na genetickej úrovni, ktorá sprevádza prechod energetického systému na vyššiu evolučnú úroveň. Problémom je, že spustenie procesu mutácie, ktorá sprevádza obnovu formácie nového energetického systému prechádza fázou spontánneho delenia buniek v organizme. Medicína pozná tento proces ako rakovinu.

Hneď ako sa osoba, či už prostredníctvom meditácie, alebo návštevou „energetických miest“ dostane do energetického toku, okamžite tým spustí spomaľovanie svojich vnútorných (biologických) hodín. Efekt je sprevádzaný všeobecnou harmonizáciou, zvýšenou energetickou úrovňou, všeobecným zlepšením stavu, zvýšením mimozmyslových schopností, niekedy sa objavuje jasnozrivosť, či iné výnimočné schopnosti. Ak osoba zostane trvalo v tomto energetickom toku, jej schopnosti a dĺžka života zaujmú každého navôkol. Ale problémom je, že hneď ako daná osoba opustí meditáciu, či energetické miesto (dostane sa z toku), je len otázkou času, než sa imunitný systém „vráti späť“, a zaháji proces nápadný náhlym zrýchlením biologického času, ktorý je známy objavením sa atypických buniek a rakovinotvorného procesu.

Štatistiky o tom, ako je ľudský organizmus ovplyvnený energiami, ktorými liečitelia a jasnovidci pôsobia v praxi, sú vypovedajúce. Analýza, uskutočnená špecialistami poskytla ohromné výsledky. V rámci 7 až 10 rokov po skončení škôl psychického liečiteľstva približne 70% absolventov, ktorí sa aktívne a vedome angažovali v rámci liečiteľskej praxe, umrelo na rakovinu. Len v priebehu jesene roku 2005 jedenásť prívržencov Bronnikovovho systému pre rozvoj jasnovidectva (ktoré je aktívne podporované v Rusku i v zahraničí), s asi desaťročnou skúsenosťou, dostalo rakovinu. Toto sa vzťahuje nielen na liečiteľov a mentalistov, ale taktiež na praktikujúcich ideológov duchovných a ezoterických škôl.

Je priam šokujúce dozvedieť sa, že také známe a celosvetovo uznávané osobnosti, ako Jiddu Krišnamurti, Ramana Maháriši, Vivékananda, Rámakrišna, Šrí Aurobindo, Matka (Mirra Alfassa), Madam Blavatská, Helena Roerich, Nisargadatta Maharádž, Vanga, Osho (Bhagwan Šrí Radžníš), Castaneda a mnohí ďalší, taktiež podľahli rakovine. Ignorancia Zákona evidentne nezbavuje nijak ľudské bytosti povinnosti dodržiavať ho.

Objavenie sa rakoviny je reakciou imunitného systému na vnútorné prestavenie, vyvolané interakciou s energiami vyššieho rádu. V rámci týchto podmienok sa začína imunitný systém prejavovať neočakávaným spôsobom: reagujúc na zmeny v genetike osoby spúšťa „program“ sebazničenia organizmu, pokiaľ praktiky pre rozvoj schopností neberú do úvahy genetické zvláštnosti energetických tiel ľudí a Zeme.

Energia získaná týmito praktikami alebo prostredníctvom návštevy energetických miest, ktoré evokujú hlboké zmeny v štruktúre osobnej energie, musí byť stabilizovaná a pretransformovaná do formy energie, ktorá je akceptovateľná ľudským organizmom. Transformácia prijatej energie je dosiahnutá prostredníctvom synchronizácie energetického systému a toku času v rámci osoby s energetickým systémom Zeme a jej tokom času (viac informácií nájdete ►v tomto videu). To zakonzervuje tok biologických hodín, ktorý sa prejaví napríklad v spomalení procesu starnutia, degeneratívnych a auto-imúnnych procesov. Týmto spôsobom sa dá rakovine predchádzať.

V záujme splnenia tejto neskutočne podstatnej úlohy poverili Neferu starodávnych mníchov konštrukciou a využitím pyramíd s hladkým povrchom a ›› Hórovými tyčami, keďže bolo vysoko nepravdepodobné, že by pozemské bytosti boli schopné empiricky dospieť k vedomosti o tomto mechanizme (viac si o tom môžete prečítať v knihe ›› “Hórove tyče,” (EN) z roku 2004)


Pozn. red. O problematike podrobne pojednáva ►táto pasáž autorovej prednášky (CZ dabing)

Ak ste z tohto sledu udalostí šokovaní, ale dezorientovaní, spamätajte sa. Upozorňovali sme vás, že mnoho vašich myšlienok dočká zmeny. Ak ste túto vedomosť reflektovali s kľudom, musíte súhlasiť, že zmeny sú pozitívne – začínate premýšľať v týchto kategóriách, zavedených od Neferu a mnoho vecí z našej minulosti sa stáva pre vás jasnejšími. Vráťme sa späť a pozrime sa ako sa všetko vyvinulo v tých fantastických dávnych časoch.

Teraz už chápete, prečo bol kontakt pozemských bytostí s Neferu limitovaný.Životabudiaci systém Neferu mohol spôsobiť epidémie okolitej populácie. To mohlo vyvolať vlnu negatívnych emócií voči „bohom“ a tak sa Neferu rozhodli presunúť svoje základne do vzdialenejších, niekedy skoro neprístupných miest, ktoré boli známe len úzkemu okruhu ľudí. To bolo spojené s ďalším nemenej významným faktorom…

Nanešťastie, ako sme už spomínali, vo vzťahu k „znalostiam ezoteriky“ mnoho autorov doviedlo svojich čitateľov k zblúdilosti. Samotné slovo „ezoterický“ znamená tajný, čo znamená úmysel utajený pre väčšinu ľudí a vyžadujúci konkrétne pochopenie kvôli jeho hlbokému významu a nemožnosti vyjadriť ho slovami. Ale ak autori o tejto ezoterickej znalosti vykričia všetko do sveta a pravidelne ju spomínajú v knihách, potom pojednávaná ezoterická znalosť už nie je „ezoterická“ ale skôr „exoterická“ (nie je tajná, so zámerom odkrytia len pre zasvätených) – a tieto dva koncepty by rozhodne nemali byť zamieňané.

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Valerij Uvarov

Zdroj: http://pyramids.iicufi.org/index.php?id=58&L=1

Preklad: M.B.

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Duchovná pasť
https://www.youtube.com/watch?v=_5ISPhHC9mk&feature=youtu.be&t=1h4m41s

Duchovná lekárnička
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-duchovna-lekarnicka

 



Pravda o Otcovi Crespim a jeho stratených artefaktoch konečne odhalená

$
0
0

Príbeh otca Crespiho je záhadný a kontroverzný záznam kňaza pôsobiaceho v Ekvádore spolu s tvrdeniami o neznámych civilizáciách, záhadných zlatých artefaktoch, systéme podzemných jaskýň s kovovou knižnicou, úkazmi záhadných postáv, spájajúcich Ameriku so Sumermi, symbolmi znázorňujúcimi neznámy jazyk, evidenciou nadpozemského kontaktu a vatikánskej konšpirácie, zahrňujúc tisíce stratených artefaktov. Ale koľké z tohto príbehu je pravdivé?


Ancient Origins sa vydali nájsť odpoveď a dostali mimoriadny prístup od centrálnej banky Ekvádoru k súkromnej zbierke artefaktov Otca Crespiho, uschovanej v skrytých trezoroch a skladoch, zahrňujúc kontroverzné rytiny na kovových doskách, ktoré už desaťročia nikto nevidel ani nevyfotografoval.

 

Vygooglite si dnes meno ‘Otec Crespi’ a nájdete tucet webstránok, hovoriacich o bizarných príhodách skromného kňaza a jeho napojení na mysterióznu kolekciu artefaktov. Nedá sa poprieť, že Ancient Origins patria medzi tých, ktorý vyzdvihli tento záhadný príbeh Crespiho a jeho stratených artefaktov. Avšak po mojom príchode s Dr. Ioannisom Syrigosom z Ancient Origins do Cuency v Ekvádore a návšteve výskumníkov Hugha Newmana, zakladateľa Megalithomania.co.uk, a Jima Vieiru, ktorý sa stal hviezdou niekoľkých programov na History Channel, sa naskytla príležitosť viac poodhaliť tento záznam do hĺbky a zistiť čo skutočne stálo za príbehom Otca Crespiho.

 


Zľava: Hugh Newman, Jim Vieira, a Dr Ioannis Syrigos v Múzeu Crespihona univerzite Universidad Politécnica Salesiana, v Cuence, Ekvádore

 

Muž stojaci za celou záhadou

Otec Carlos Crespi Croci bol saleziánsky mních, ktorý sa narodil v Taliansku v roku 1891. Študoval antropológiu na univerzite v Miláne predtým, než sa stal kňazom. V roku 1923 bol vyslaný do malého andského mesta Cuenca v Ekvádore, aby tam pracoval medzi indiánmi. Bolo to práve tu, kde venoval 59 rokov svojho života charitatívnej činnosti až do svojej smrti v roku 1982.

Otec Crespi je známy pre svoj všestranný talent – bol učiteľom, antropológom, botanikom, umelcom, objaviteľom, kameramanom a hudobníkom – rovnako ako pre jeho intenzívne humanitárne úsilie v Ekvádore, pri ktorom založil syrotinec a vzdelávacie inštitúcie s pomocou chudobných, rozdával jedlo a peniaze a hlboko dbal o ľudí. Pri prechádzaní sa Cuencou je jasné, že Crespi si získal srdcia ľudí – dodnes stojí jeho socha s malým dieťaťom, ktorému pomáha, pred kostolom Maria Auxiliadora a domáci, dostatočne starí, aby ho poznali, sa radi podelia o príbehy spojené s jeho charitatívnym úsilím. Mesto Cuenca spolupracovalo s Vatikánom mnoho rokov na tom, aby bol Otec Crespi uznaný za svätého.

 


Fotografia otca Crespiho s niekoľkými miestnymi deťmi. Múzeum Crespiho na univerzite Universidad Politécnica Salesiana. Zdroj: Ancient-Origins.net

 

Avšak neboli to len ľudia z Cuency, ktorým pomáhal. Otec Crespi prejavoval taktiež hlboký záujem o početné kmene indiánov po celom Ekvádore a snažil sa naučiť viac o ich kultúre a tradíciách, rovnako ako ponúknuť pomoc, kedykoľvek to bolo možné. Ľudia hovoria o jeho oddanosti životu v dobrovoľnej chudobe, niekedy spávajúc v malých chatrčiach len s jednou dekou, ktoré patrili indiánom.

Nižšie uvedený klip bol natočený Otcom Crespim v roku 1927 a je prvým filmom o živote Šuárskej komunity a jej kultúre vôbec:

 

 

Crespiho zbierka

Práve kvôli oddanosti Otca Crespiho ľuďom mu začali nosiť artefakty ako prejav vďaky. Tieto artefakty pochádzali zo všetkých končín krajiny, či mimo nej, a reprezentovali prácu skoro všetkých indiánskych kultúr Ekvádoru. Ostatné predmety, zahŕňajúce početné kovové dosky s rytinami, sa považujú za novodobé výtvory, či repliky starobylých artefaktov, aj keď Crespi vždy prejavoval veľkú vďaku bez ohľadu na hodnotu daru. Keďže Crespi nechcel uraziť chudobné rodiny tým, že im dával peniaze len ako dar, začal im platiť za predmety, čo mu doniesli. Philip Coppens vysvetľuje:

“Keď mu chudobní doniesli tieto dosky alebo iné artefakty, o ktorých domáci vedeli, že ich zbiera, zaistil, aby boli odmenení za ich snahu. Vedel, že niektoré miestne rodiny boli chudobné, ale hrdosť im nedovoľovala, aby si pýtali peniaze, iba v prípade, že sa jednalo o platbu za niečo. A takto stále viac a viac dosiek našlo svoju cestu ku kňazovi. O niektorých si bol Crespi istý, že neboli pravé – a často to boli tie, ktoré boli vyrobené najdrsnejším spôsobom.”

 

Časom Otec Crespi nadobudol viac než 50.000 predmetov, z ktorých väčšina bola uschovaná na dvore kostola Maria Auxiliadora, než Vatikán povolil, aby sa založilo múzeum na skladovanie tejto zbierky. Nanešťastie, väčšina týchto artefaktov bola zničená požiarom v roku 1962. Po smrti Otca Crespiho bol zvyšok artefaktov odstránený a zostalo po nich len málo stôp. Objavili sa mnohé teórie o tom, čo sa stalo s artefaktmi, ktoré prežili požiar – niektorí vravia, že boli uschované v pivničnom archíve kostola Maria Auxiliadora, iní zas, že boli predané súkromným zberateľom, alebo boli odvezené do Vatikánu. V priebehu ďalších desaťročí sa o Crespiho cenných artefaktoch objavilo už len málo zmienok.

 


Otec Crespi s kovovým artefaktom v kostole Maria Auxiliadora. ›› Zdroj

 

‘Zlato bohov‘

Zatiaľ čo tisícky Crespiho artefaktov môžu byť jednoznačne klasifikované podľa ich veku a indiánskej kultúry, ku ktorej patria, stále zostala malá časť predmetov, ktoré vyvolávajú neutíchajúcu kontroverziu.

Štýl niekoľkých z artefaktov sa podobá babylonskému, iné vyzerajú, ako by boli ryté zo zlata so záhadnými motívmi a symbolmi, ktoré nepripomínajú predmety akejkoľvek juhoamerickej kultúry. Niektoré zo zlatých dosiek pripomínajú typ starobylého písma, aj keď ako vieme, žiadne z nich neboli identifikované alebo preložené.

 


Časť kontroverznejších artefaktov z Crespiho kolekcie, vyfotografovaná J Golden Bartonom, ktorý navštívil Otca Crespiho v 70-tych rokoch. ›› (S pomocou Glen W. Chapmanovej)

 

Richard Wingate, bádateľ a spisovateľ z Floridy, navštívil Otca Crespiho v druhej polovici 70-tych rokov a urobil fotografie širokej zbierky artefaktov. Povedal:

“V zaprášenej, stiesnenej kôlni pri vedľajšom vchode do kostola Maria Auxiliadora v Cuence, Ekvádore, leží najcennejší archeologický poklad na svete. Je tu uložené rýdze zlato za viac než jeden milión dolárov a množstvo striebra, aj keď peňažná hodnota tejto zabudnutej zbierky nie je tá najpodstatnejšia. Sú tam starobylé artefakty, identifikované ako asýrske, egyptské, čínske a africké, v takej dokonalosti vyhotovenia a kráse, že riaditeľ ktoréhokoľvek múzea by ich považoval za prvotriednu zbierku. Keďže tento poklad je tou najzáhadnejšou existujúcou zbierkou starobylých objektov, jeho hodnota je hlavne v tom, aké historické otázky pokladá a v nutnosti ich zodpovedať. Zatiaľ je stále pre historikov neznáma a schválne vynechávaná v publikáciách ortodoxnej archeológie”.
[Skompilované od ›› Glen W. Chapmanovej, 1998].

 


Vľavo: Otec Crespi držiac kovový artefakt, ktorý vyzerá, že obsahuje niekoľko hieroglyfov. ›› Zdroj. Vpravo: Fotografie tzv. „Kovovej knižnice“. Zdroj: Ancient-Origins.net

Ďalej môžete vidieť video, ukazujúce Otca Crespiho s kontroverznejšími artefaktmi. Crespi sám vravel, že tieto artefakty nepochádzali z Ekvádoru, ale z Babylonu:

 

 

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.


April Holloway

http://www.ancient-origins.net/news-general/truth-about-father-crespi-an...

Preklad: M.B.

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Zakázaná archeológia
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/zakazane-dejiny

 


Sekcie: 

Pravda o Otcovi Crespim a jeho stratených artefaktoch konečne odhalená 2

$
0
0

V roku 1973 švajčiarsky ‘autor dávnovekých astronautov’ Erich von Däniken, vydal svoju senzačnú knihu ‘Zlato bohov’, tvrdiac, že Juan Moricz, aristokratický podnikateľ argentínsko-maďarského pôvodu, objavil množstvo tunelov v jaskyniach Tayos v Ekvádore, ktoré obsahovali „Kovovú knižnicu“ s množstvom zlatých artefaktov, a že to boli tieto predmety, ktoré boli odovzdané Crespimu, tvoriac kontroverznú časť jeho zbierky. Navyše Däniken tvrdil, že artefakty boli vytvorené stratenou civilizáciou pomocou mimozemských bytostí. Otec Crespi a príbeh jeho artefaktov sa tak dočkali slávy.


Podľa Moricza a Dänikena, tzv. Kovová knižnica pozostávala z tisícky kníh s kovovými stránkami, pričom každá stránka mala na jednej strane vyryté symboly, geometrické tvary a nápisy. Takže bez ohľadu na to, čo sa stalo s týmito záhadnými kovovými knihami a stránkami, sú skutočne autentické? Chceli sme zistiť viac.


Vnútri jaskyne Tayos ›› Wikipedia

 

Hľadanie pravdy

V záujme odhalenia faktov o Otcovi Crespim a jeho stratených artefaktoch bol našou prvou zastávkou kostol Maria Auxiliadora, kde Crespi strávil väčšinu svojho života, zasväteného viere a charite. Privítal nás slúžiaci kňaz Padre (Otec) Javier Herrán, taktiež rektor univerzity Universidad Politécnica Salesiana v Cuence. Otec Javier poznal Otca Crespiho osobne a bol schopný nám povedať o jeho živote a zasvätení ekvádorskému ľudu. Trval na tom, že po požiari nezostalo v kostole Maria Auxiliadora z Crespiho zbierky nič, ale bolo miesto toho odkúpené centrálnou bankou Ekvádoru. Dohodol nám stretnutie s Dr. Luisom Alvarezom, hlavným editorom Universidad Politécnica Salesiana, ktorý by nám vedel povedať viac.

Dr. Alvarez je expert ohľadom Otca Crespiho a vzal nás do malého múzea na univerzitnej pôde, ktoré obsahovalo niekoľko vecí z Crespiho osobného majetku. Povedal nám, že Crespiho zbierka bola nazhromaždená ako výsledok jeho štedrej práce pre ľud Ekvádoru, a že Dänikenov príbeh je vymyslený. Podľa Dr. Alvareza bol Crespi sám šokovaný, keď počul legendy o Tayoských jaskyniach a príbehy stratených civilizácií a mimozemských bytostí. Dr. Alvarez nástojil na oddeľovaní Otca Crespiho od toho, čo on nazýva senzačnými príbehmi a skreslenými faktami, pričom dodal, že pre nás môže zorganizovať prehliadku tejto zbierky – boli sme nadšení! Zbierku nevidel ani nefotografoval nikto už po desaťročia a teraz by sme my mali tú príležitosť vidieť ju na vlastné oči.

 


Otec Javier Herrán (vľavo) a Dr. Luis Alvarez (vpravo) nás privítali na Universidad Politécnica Salesiana, aby nám rozpovedali príbeh Otca Crespiho a jeho artefaktov

 

Dr. Alvarez nám dohodol v Centrálnej banke Ekvádoru, aby nám sprístupnila muzeálnu zbierku na nahliadnutie. Pozbieral tím expertov, vrátane archeológov, antropológov, dokonca i policajnú eskortu, aby nás previedla skladovými priestormi, obsahujúcimi Crespiho cennú zbierku. Rady za radmi, obsahujúce tisícky artefaktov čakali len na nás. Boli starostlivo zaznamenané podľa ich veku a kultúry, ku ktorej patrili – postavičky, obradné kreslá, zbrane, kamenné rytiny, keramika, šperky, starobylé systémy počítania, náboženské ikony, a dokonca Crespiho úctyhodnú zbierku tvorili i predĺžené lebky a zúžené ľudské hlavy, avšak neboli tam žiadne kovové dosky.

 


Tisícky artefaktov zo zbierky Otca Crespiho v trezorovaných skladoch centrálnej banky Ekvádoru. Zdroj: Ancient-Origins.net

 


Stovky figurín zbierky Otca Crespiho. Zdroj: Ancient-Origins.net

 


Starobylé rytiny, používané na počítanie a zaznamenávanie čísiel v zbierke Otca Crespiho. Zdroj: Ancient-Origins.net

 


Predĺžené lebky zo zbierky Otca Crespiho. Zdroj: Ancient-Origins.net

 


Neobvyklé zoomorfické hlavy zo zbierky Otca Crespiho. Zdroj: Ancient-Origins.net

 


Zúžené ľudské hlavy v zbierke Otca Crespiho. Zdroj: Ancient-Origins.net

 

Lokalizácia “Kovovej knižnice”

Keď sme sa pýtali na kovové dosky, bolo nám povedané, že boli jednoducho považované za bezcenné a centrálna bank ich odmietla odkúpiť, pretože sa preukázalo, že neboli pravé. Chceli sme to vidieť na vlastné oči. Dr. Alvarez zorganizoval policajnú eskortu, aby nás vzala ku kovovým doskám. Boli lokalizované na opačnej strane komplexu budovy v uzatvorených skladových priestoroch rozpadajúcej sa starej budovy. Boli sme šokovaní – kovové dosky a artefakty boli rozhodené po celej zemi, vložené do papierových krabíc a usporiadané do rôznych kôp. Bolo evidentné, že týmto doskám nebola prisudzovaná žiadna hodnota.

 


Kovové dosky zo zbierky Otca Crespiho, rozhodené po zemi v rozpadajúcej sa starej budove. Zdroj: Ancient-Origins.net

 

Bolo jasné, že kovové dosky nie sú zo zlata, ale z jemného a pružného kovu, ktorý viac pripomínal hliník. Rytia boli hrubé a v niektorých prípadoch i detinské. Je pravda, že mnohé z nich obsahovali neobvyklé postavy a bizarné scény, ale nepripomínali nič iné, než novodobé rytiny na lacných kovových podkladoch. Bola toto skutočne tá “Kovová knižnica,” ktorú Däniken s takou senzáciou popisoval v ‘Zlate bohov‘?

 


Niektoré rytiny sú drsné a jednoduché, miestami až detinské. Zdroj: Ancient-Origins.net

 


Jim Vieira skúma jednu z kovových dosiek, ktorá bola hodená do rohu starej skladovej miestnosti. Zdroj: Ancient-Origins.net

 


Niektoré kovové rytiny boli komplexnejšie, znázorňujúce záhadné postavy, pyramídy, slnká a geometrické tvary, presne ako popisoval Däniken, ale stále skôr vyzerali ako novodobé rytiny na lacnom kove. Zdroj: Ancient-Origins.net

 

Odhalená pravda a nezodpovedané otázky

 

Náš prieskum nám umožnil overiť nasledujúce skutočnosti:

• Zbierka Otca Crespiho nezmizla, ale bola odkúpená centrálnou bankou Ekvádoru a je v súčasnosti uložená v ich trezorovanom múzeu

• Väčšina Crespiho zbierky pozostáva z autentických a cenných artefaktov, pozbieraných po celom Ekvádore

• Tzv. „Kovová knižnica,“ spomínaná Dänikenom nie je ničím iným, než novodobými rytinami na lacnom kove

 

Ale… stále sa nám ponúka množstvo nezodpovedaných otázok – kde sú artefakty, ktoré boli odfotografované a nafilmované v roku 1970, pozostávajúce zo zlatých rytín, hieroglyfov a sumerských postavičiek? Prečo neboli nikde v skladových miestnostiach centrálnej banky Ekvádoru? Boli autentické? A ak áno, aké je ich hodnota? Nikto z Universidad Politécnica Salesiana, kostola Maria Auxiliadora alebo Múzea centrálnej banky nám nebol schopný tieto otázky zodpovedať.

Aj keď bol príbeh Otca Crespiho preukázaný jednoznačne ako senzácia, v priebehu desaťročí zdramatizovaný a uvedený do nepravosti, stále zostáva pokrytá rúškom tajomstva ohľadom malej skupiny jeho artefaktov a nedostali sme sa vôbec ďalej k nájdeniu odpovede na tieto otázky.

 

-koniec-


Všetky časti nájdete na tejto adrese.


April Holloway

http://www.ancient-origins.net/news-general/truth-about-father-crespi-an...

Preklad: M.B.

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Zakázaná archeológia
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/zakazane-dejiny

 


Sekcie: 

LIEČIVÁ ENERGIA BOSNIANSKEJ PYRAMÍDY

$
0
0

Pán Osmanagič nám do redakcie zaslal zhrňujúci materiál o liečivých účinkoch Bosnianskeho údolia pyramíd:
Počas piatich vedeckých konferencií týkajúcich sa bosnianskej pyramídy v rokoch 2008, 2011, 2012, 2013 a 2014 predložili experti z rôznych vedeckých odborov vysvetlenie pre liečivú energiu v pyramídovom komplexe, ktorý sa nachádza v regióne Visoko. V pravekých tuneloch v jeho útrobách bola zistená konštantná prítomnosť blahodarného elektromagnetizmu, ako aj ultrazvuk o frekvencii 28 kHz a Schumannova rezonancia o veľkosti 7,83 Hz, čo je ideálne energetické pole pre fyzické, duševné a duchovné schopnosti ľudí. Ďalej tam je nezvyčajne vysoká koncentrácia záporných iónov – približne 60.000 iónov na kubický centimeter, čo je, pre porovnanie, asi desať krát viac ako v lesoch na povrchu. Okrem toho tam neprenikli škodlivé kozmické lúče a prirodzená rádioaktivita. V takýchto podmienkach sa podľa vedcov dokážu bunky v ľudskom tele sami regenerovať a liečiť.


›› english version


Prehistorický podzemný labyrint Bosnianskych pyramíd

 

Zdravotné návštevy v starovekom tunelovom labyrinte Ravne

1. Zvýšenie kapacity pľúc
2. Znormalizovanie hladiny cukru v krvi
3. Znormalizovanie krvného tlaku
4. Zlepšenie celkovej telesne kondície
5. Zlepšenie aury

 

Kapacita pľúc

Obr. Veronika Vranková

Sedemnásťročná Veronika Vranková z Nitry prišla do regiónu Visoko na odporúčanie doktora Petra Hajduka – odborníka z Kliniky pľúcnych ochorení v Prahe – pretože mala problémy s dýchacími cestami.

Jej príbeh začína v roku 2013, keď sa jej pre zápalové cysty a dýchavičnosť znížila kapacita pľúc na 47%. Krátko po diagnóze musela Veronika pre chatrné zdravie podstúpiť operáciu ľavej strany pľúc. Jej pooperačná rehabilitácia pod vedením doktor Hajduka spočívala v biorezonančnej terapii, za pomoci prírodných produktov a vitamínu C. V rámci rehabilitácie navštívila aj región Visoko, konkrétne podzemný labyrint Ravne s vysokou koncentráciou negatívnych iónov.

Po dvoch liečebných návštevách v labyrinte Ravne mladá Slovenka pocítila zlepšenie zdravia. Prvýkrát po dvoch rokoch necítila v hrudi bodavú bolesť, ktorá ju tak dlho sužovala. Výsledkom celkovej liečby, vrátane dvoch návštev v labyrinte Ravne, bolo zvýšenie kapacity pľúc zo 47% na 84%.

Počas druhej návštevy pomáhala Veronika ako dobrovoľníčka pre nadáciu „Archeologický park: Bosnianska pyramída slnka“ pri odstraňovaní piesku a kamenia z nových častí labyrintu. Na tvári jej môžete vidieť spokojný úsmev.

 

Obr. Veronikine pľúca predtým, ako navštívila jaskynný labyrint Ravne

 

Hladina cukru v krvi

Pod záštitou časopisu WM Magazín prišiel začiatkom roku 2015 do regiónu tím výskumníkov zaoberajúci sa meraniami hladiny cukru v krvi.

Jirkovi – 58 ročnému účastníkovi experimentu z Prahy zmerali hladinu cukru v krvi 45 minút pred vstupom do labyrintu Ravne. Namerali mu hodnotu 7,8 mmol/L (riziková skupina). Po návšteve labyrintu mu hladina cukru klesla na 5,1 mmol/L (normálna hodnota, neriziková skupina).

Ďalší účastník experimentu Karel vstupoval do labyrintu s nameranou hodnotou 10,5 mmol/L a po krátkom pobyte vo vnútri sa vrátil von s hodnotou 5,7 mmol/L. Primár z pražskej nemocnice, ktorý následne prezrel pacienta nemal na tento jav adekvátne vysvetlenie. Po návrate do Prahy účastníci experimentu tvrdili, že blahodarné účinky sa u nich prejavovali po dobu 14 dní – potom sa ich hladina cukru v krvi začala mierne zvyšovať.

 


 

Krvný tlak

Obr. Sevim Mujevia, naľavo, pred vstupom do podzemného labyrintu v regióne Visoko

Sevim Mujevia, 54 ročná Turkyňa z Istanbulu mala od roku 2004 do roku 2014 neustále problémy s tlakom. Hodnota jej vyskakovala až na 220/135. Po tom, čo začala pravidelne navštevovať praveký labyrint Ravne nemala nikdy tlak vyšší ako 140/90.

 

Všeobecná telesná kondícia

 

Tlak v očiach, rozmazané videnie, únava

„Počas výletu, 7. júla 2015 som strávila s kamarátkou zo Slovinska v Ravne 40 minút. Oddýchli sme si v liečivej miestnosti a potom sme navštívili keramický blok, kde nás prekvapilo koľko nových keramických sôch sa tam objavilo. Keď sme odchádzali cítili sme sa oddýchnuté ako po desaťhodinovom spánku a nie ako keby sme sa práve vrátili z výletu autobusom zo Slovinska. Tlak v očiach a rozmazané videnie, ktoré som mala po výlete zmizli a my sme pokračovali do Sarajeva.“
Asja Dupanović

 

Klaustrofóbia, nechuť do jedla

„Trpím slabšou klaustrofóbiou, preto som bola ráno pred návštevou Ravne trochu nervózna. No keď sme vstúpili dovnútra, tak sa pocit nepohodlia a únava vytratili. Najviac ma prekvapil vzduch, ktorí sme tam dýchali – bol svieži ako vzduch v lesoch kdesi na horách. Po návrate som mala zaručene lepšiu náladu. Hneď nato som šla so svojou šesť ročnou dcérou na obed a najedli sme sa tak dobre, ako nikdy predtým, hoci moja dcéra Alma máva zvyčajne problémy s jedlom (nechuť do jedla). Ľudia hovoria, že to je autosugescia, no mne je jedno, či to je pravda alebo nie, pretože výsledky sú super!“
Ariana Mangafic, 1. august 2015

 

Aura

Slovinský inžinier Janez Pelko použil prevratný prístroj profesora Vladimíra Krotkova (Univerzita v Petrohrade) na zachytenie ľudskej aury, čo je bioenergetická vrstva alebo pole okolo človeka. Študovaná vzorka pozostávala zo 160 účastníkov (ženy/muži, starí/mladí, turisti, dobrovoľníci, miestni zamestnanci, atď.) Výsledky preukázali, že hodinový pobyt v labyrinte Ravne viedol k zosilneniu aury – ochrannej energie – v 82% prípadov. Priaznivé účinky sa prejavil predovšetkým u návštevníkov, ktorí boli v Ravne po prvýkrát alebo naopak u tých, ktorí ho navštívili už viackrát. V 15% prípadov (stáli zamestnanci, dobrovoľníci) bola bioenergetická vrstva stabilná, pretrvávajúca a bez väčších zmien. Najslabšie výsledky sa prejavili u ľudí, ktorí sa považujú za skeptikov, čiže neveria v účinky labyrintu, alebo u ľudí s nevhodným oblečením, t.j. oblečenie z PVC a umelé vlákna namiesto vlneného a bavlneného materiálu.

 


Príklady aury, bioenergetického ochranného štítu okolo ľudského tela

 

VIDEO “Vyliečený z rakoviny” (EN) nájdete na tejto adrese.

 

Autor: Dr. Sam Osmanagich Ph.D, vedúci výskumník projektu „Bosnianska pyramída“

exkluzívne.cez.okno

 

Vyhlásenie: “Archeologický park: Bosnianska pyramída slnka” je nezisková, mimovládna organizácia, ktorá sa zaoberá vedeckým a archeologickým výskumom, publikuje výpovede a svedectvá návštevníkov, ale neposkytuje žiadne zdravotné odporúčania ani garancie.

 

Praveký labyrint Ravne, ktorý sa tiahne pod komplexom Bosnianskej pyramídy je sprístupnený 365 dní v roku. Informácie: www.bosnianpyramid.org, e-mail: info@piramidasunca.ba


VIAC INFORMÁCIÍ (EN) nájdete na tejto adrese.


 

Súvisiace:

Exkluzívny rozhovor s Dr. Osmanagičom
http://www.cez-okno.net/clanok/exkluzivny-rozhovor-s-dr-osmanagicom

SEMIR OSMANAGIČ Výber
http://www.cez-okno.net/rubrika/semir-osmanagic-vyber

Editoriál: JE ALEBO NIE JE TO PYRAMÍDA?
http://www.cez-okno.net/clanok/editorial-je-alebo-nie-je-to-pyramida

Bosnianske údolie pyramíd 1. časť: TUNELY RAVNE
https://www.youtube.com/watch?v=BlthgBXrtt4

Bosnianske údolie pyramíd 2. časť: KAMENNÉ GULE – PYRAMÍDA SLNKA – MÚZEUM
https://www.youtube.com/watch?v=G_7c5udMy5k

Bosnianske údolie pyramíd 3. časť: PYRAMÍDA MESIACA – TUMULUS
https://www.youtube.com/watch?v=RNf2Uh2WIoQ

Seriál: Bosnianske údolie pyramíd
http://www.cez-okno.net/serial-bosnianske-udolie-pyramid

 


Sekcie: 

Aké boli stimuly stavieb pyramíd? 3: O MIESTE, KDE ĽUDSKÁ BYTOSŤ DOSIAHNE „NESMRTEĽNOSŤ“

$
0
0

Jednou z božských vlastností, ktorou Neferu disponovali, bola dlhovekosť, ktorá v porovnaní s pozemskými životmi vyzerala ako večnosť. Dosiahli ju spomalením procesu starnutia. Smrti sa nevyhli, ale jej príchod mohol byť oddialený až natoľko, že organizmus bol schopný starnúť viacero stáročí, niekedy až tisícročí. Pre dosiahnutie takého stavu bolo nutné zakonzervovať tok vnútorných biologických hodín, niečo čo Neferu dosiahli použitím energetických zdrojov a pyramíd. Prirodzene je to niečo, čo zaujíma čitateľa a takto jednoducho znejúce riešenie na jednu z najpálčivejších otázok vyžaduje ďalšie vysvetlenie.

 

Tretí stimul


Keďže sa na zemi Neferu nachádzali mimo pôsobnosti energetických zdrojov vlastných planét, tak si vytvorili podmienky pre konzerváciu toku biologických hodín v rámci svojich základní. Niekoľko šťastných pozemských bytostí dostalo tú príležitosť navštíviť tieto základne a neskôr o nich rozprávali ako o mieste, kde ľudská bytosť dosiahne „nesmrteľnosť“.

 

V legendách starých Sumerov bolo také miesto nazývané Tilmun – „Zem života“. Na Zemi sa nachádzalo niekoľko podobných bodov. Jeden z nich je popísané v epose o Gilgamešovi, ktorý bol z „dvoch tretín boh, z jednej tretiny človek“ (od zmiešaných rodičov). Táto sumerská legenda o hľadaní nesmrteľnosti hovorí o Gilgamešovi, vládcovi Uruku, ktorý požiadal svojho „božského otca“ o povolenie vstúpiť do „Zeme života“. Starobylé spisy zahŕňali príbehy tohto výnimočného vládcu, hovoriac o jeho „vedomosti o tom, že neďaleko „Zeme dolov“ leží „Zem života“, kam bohovia privádzali smrteľníkov, ktorí si zaslúžili večnú mladosť. To bolo miesto žitia našich predkov, ktorých telá bohovia očistili Očisťujúcou Tekutinou (energia)”.

Množstvo expedícií potvrdilo, že v blízkosti gigantických prírodných amfiteátrov (lomov) na polostrove Kola je jazero – Seidiavr – ktoré je unikátne v každom ohľade:

 


Seidozero (Seidiavr) leží v blízkosti krátera starodávnej sopky

 


Seidiavr, južné pobrežie

 


Seidiavr, Ninčurt

 


Seidiavr

 

Na jeho brehoch, kus za arktickým kruhom, rastie divoký vinič. Taktiež tu môžete nájsť hmyz a rastliny, ktorých prirodzené podmienky sú ďaleko južnejšie. Voda v jazere má skutočne zázračné vlastnosti, ktoré autor osobne zaznamenal pri rôznych príležitostiach. Po sérii expedícií, analýze vody a experimentoch, uskutočnených na jazere, sa zhodli, že oblasť Seidiavr bola kedysi miestom jednej zo základní Neferu – Tilmun, teda „Zeme života“ s „očisťujúcou vodou“! Tok energie v kráteri starodávnej sopky stále pripomína energetiku zóny, ktorá konzervovala čas, vytvorenej na tomto mieste Neferu pred viac ako 13659 rokmi. Dokonca i dnes je tento tok schopný liečiť niektoré vážne nevyrovnanosti v ľudskom organizme.

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Valerij Uvarov

Zdroj: http://pyramids.iicufi.org/index.php?id=58&L=1

Preklad: M.B.

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Duchovná pasť
https://www.youtube.com/watch?v=_5ISPhHC9mk&feature=youtu.be&t=1h4m41s

Duchovná lekárnička
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-duchovna-lekarnicka

 


Namiesto objavu v Tutanchamonovej hrobke planúca diskusia

$
0
0

Po mesiacoch čakania, niekoľkých tlačových konferenciách a veľkých očakávaniach, stúpenci hľadania dvoch ďalších komôr v hrobke Tutanchamona dostali informácie, ktoré možno nechceli vedieť. Zdá sa, že veci sú na mŕtvom bode a môže to tak ostať na dobu neurčitú. “Tut-mánia“ alebo dokonca “Nefertiti-mánia“ boli tak blízko!


›› Tlačová konferencia, ktorá sa konala 28. novembra 2015 v Luxore s egyptským ministrom pamiatok Mamdouhom el-Damatym odhalila výsledky trojdňovej operácie, ktorá skenovala priestor za stenami Tutanchamonovej pohrebnej komory. Oficiálne vyšetrovania boli určené na to, aby otestovali teóriu archeológa Nicholasa Reevesa, podľa ktorej hrobka Tutanchamona obsahuje dve skryté komory a že jedna z nich je miestom posledného odpočinku kráľovnej Nefertiti. Podľa ministra skenovanie ukázalo, že „je na 90 percent pravdepodobné, že za stenami niečo je”.


Vtedajší Minister pamiatok Egypta Dr. Mamdouh Eldamaty počas tlačovej konferencie v marci. ›› Ministerstvo pamiatok

 

Teraz je nový minister pamiatok Khaled El-Enany ›› presvedčený, že budúce práce vnútri hrobky po viacerých diskusiách a dodatočnom neinvazívnom výskume budú možné. V oficiálnom komentári predstavenom počas konferencie v Káhire, venovanej kráľovi Tutanchamonovi a jeho slávnej zlatej maske ›› povedal, že Ministerstvo nie je proti žiadnemu vedeckému projektu a vedecké úsilie definitívne odhalí pravdu. Skenovania budú pokračovať, ale nie je žiadne šanca na fyzické skúmanie, pokiaľ nebude na 100% isté, že sú tam ďalšie komory.

Táto situácia je trochu prekvapujúca, pretože sa zdá, že egyptský minister cestovného ruchu, Hisham Zaazou, ›› urobil chybu počas svojej návštevy Španielska, kde povedal, že ukrytá komora, ktorá sa skúma v Tutanchamonovej hrobke, je „plná pokladov“. ›› Novembrové snímky tiež predpokladajú za stenami kovový a organický materiál.

Avšak veci sa ešte viac skomplikovali v marci, kedy druhý tím radarových technikov, ktorý patril pod organizáciu ›› National Geographic, „viedol nasledujúce skenovanie, aby videli, či by Watanabeho výsledky mohli byť replikované. Ale nepodarilo sa im lokalizovať tie isté znaky.”

Nicholas Reeves je špecialistom na egyptológiu a výskumníkom so skúsenosťami a pôsobivými schopnosťami. Avšak odkedy zverejnil svoju teóriu, hlasy kritiky boli hlasné a bolo ich mnoho. Všetko, čo Reeves môže nateraz urobiť, je pokračovať v používaní neinvazívnych metód. ›› Nicholas Reeves tvrdil počas mesiacov, že jeho teória sa zakladá na silnom vedeckom výskume a že nie je žiadny dôvod na jej odmietanie, pokým sa komory neotvoria. ›› Pokračuje v obrane svojej teórie:

„Hľadal som dôkaz, ktorý by mi povedal, že moje počiatočné snímanie bolo nesprávne. Ale nenašiel som žiadny dôkaz, ktorý by to potvrdil. Jednoducho som nachádzal viac a viac ukazovateľov, že v Tutanchamonovej hrobke sa deje niečo špeciálne.”

 

Podľa ›› Ahram Online, riaditeľka Egyptského múzea a papyrusov v Berlíne, Friederike Seyfried, neverí v existenciu skrytých komôr. Podľa jej názoru, Reeves založil svoj výskum na čírej hypotéze. ›› Tvrdila, že „náhla smrť chlapca-kráľa viedla staviteľov hrobky k rýchlemu dokončeniu hrobky a jej uzatvoreniu, čo je dôvod, prečo bol nájdený výklenok.” Okrem toho Ahram Online hovorí, že nesúhlasí s argumentmi, ktoré predstavuje výskumník. Verí, že starovekí Egypťania by nikdy neurobili zobrazenie faraóna bez priameho nápisu vedľa neho. Podporuje klasické čítanie nápisov v hrobke.

 


Diskutujúci na pódiu. ›› Ahram Online

 

Okrem toho, ani bývalý minister pamiatok, Zahi Hawass neverí, že v Tutanchamonovej hrobke sú tajné komory. Jeho hlas je najhlasnejším v skupine výskumníkov, ktorí kritizujú Reevesa a jeho teóriu. ›› Argumentoval, že „Riadenie tohto projektu nebolo vôbec vykonané vedecky.”

Rozpor medzi skenovaním z novembra a marca tiež ›› viedol Hawassa k tomu, aby povedal: „Ak je tam murivo alebo deliaca stena, radarový signál by mal ukázať obraz. Nemáme ho, čo znamená, že tam nič nie je.” ›› Podľa National Geographic v marci 2016 povedal:

„Musíme zastaviť tento obchod s médiami, pretože nie je nič na zverejnenie. Nie je nič na zverejnenie dnes a ani včera nebolo.”

 

›› Hawass verí, že budúci výskum tohto typu v hrobke Tutanchamona je bezpredmetný, pretože všetky komory boli otvorené dávno predtým. ›› Povedal, že žiadny objav ešte nebol v Egypte vykonaný na základe skenovania. Avšak, počas vedeckej diskusie, ktorá sa konala na konferencii v Káhire navrhol, že aby sa otestovala presnosť radarového skenovania, mali by sa vykonať skenovania v hrobkách, ako v stratenej hrobke Ramesseho II., ktorá má 10 zapečatených komôr.

 


Pred východnou stenou pohrebnej komory egyptský minister pamiatok Khaled El-Enany (stojac v ružovej košeli) pozoruje prebiehajúce radarové skenovanie. ›› Kenneth Garrett, National Geographic

 

Hypotézy o dodatočných komorách v KV 62 boli živé mnoho rokov. Teraz sa egyptológovia dokážu do nich pozrieť, ale je tu silná diskusia. Zdá sa, že skenovania, ktoré uskutočnili japonskí výskumníci pod vedením p. Watanabeho, nie sú dostatočné na rozhodnutie o tom, či by sa mal urobiť malý otvor do steny pre zavedenie kamery. Keďže situácia je chúlostivá, tak ako je hrobka ochraňovaná, sme vystavení zvedavosti, kedy bude v tomto príbehu nasledovať ďalšia kapitola.

 


Úvodný obrázok: Kráľ Tutanchamon v kamennom sarkofágu svojej podzemnej hrobky v slávnom Údolí kráľov v Luxore, 4. novembra 2007. ›› CC BY NC SA 2.0

 

10. mája 2016

Natalia Klimczak

Zdroj: http://www.ancient-origins.net/news-history-archaeology/debate-surges-pl...

© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené

Preklad: -PH-

Korektúry: Yezid

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

KV 62: Ďalšie miestnosti odhalené a v nich kovové a organické objekty!
http://www.kemet.sk/clanok/kv-62-dalsie-miestnosti-odhalene-a-v-nich-kov...

Egyptský expert popiera teóriu, že kráľovná Nefertiti je v Tutanchamonovej hrobke
http://www.kemet.sk/clanok/egyptsky-expert-popiera-teoriu-ze-kralovna-ne...

Čo sa ukrýva na druhej strane?
http://www.kemet.sk/clanok/co-sa-ukryva-na-druhej-strane

Spoznajte pravého majiteľa Tutanchamonovej hrobky. A možno tam stále je
http://www.kemet.sk/clanok/spoznajte-praveho-majitela-tutanchamonovej-hr...

Spoločná hrobka Tutanchamona a Nefertity
http://www.kemet.sk/clanok/spolocna-hrobka-tutanchamona-a-nefertity

Nefertity
http://www.kemet.sk/vladca-vladkyna/nefertity

Tutanchamon
http://www.kemet.sk/stitok/tutanchamon

Hrobka KV 62
http://www.kemet.sk/stitok/hrobka-kv-62

 


Sekcie: 

ZÁHADNÁ MADAM BLAVATSKÁ (Rozhovor s Gary Lachmanom)

$
0
0

“Pri mojom hľadaní neznámeho…”
Madam H.P. Blavatská (1831-1890)

Gary Lachman je jedným z najinteligentnejších a najplodnejších svetových autorov píšúcich o okultných vedách súčasnosti. Začínal v 70-tych rokoch 20. storočia na rockovej scéne v New Yorku ako jeden z pôvodných členov priekopníckej kapely Novej vlny – Blondie. V roku 1996 sa presťahoval do Londýna, kde sa začal venovať písaniu na plný úväzok, prispievajúc do publikácií, akými sú Fortean Times, The Guardian, a The Times Literary Supplement.


Od roku 2001 pravidelne vydával knihy ako: Turn Off Your Mind: The Mystic Sixties and the Dark Side of the Age of Aquarius; The Secret History of Consciousness; A Dark Muse: A History of the Occult; and Politics and the Occult: The Right, the Left, a the Radically Unseen. V posledných rokoch vydal životopisné publikácie hlavných osobností ezoteriky, medzi ktorými nájdeme P.D. Uspenského, Emanuela Swedenborga, Rudolfa Steinera a Carla Junga.

Prvýkrát som spoznal Garyho v 90-tych rokoch, keď bol častým prispievateľom už zaniknutého časopisu Gnosis, kde som pracoval ako editor. Aj keď sme boli v pravidelnom kontakte v priebehu tých rokov, naposledy som ho osobne videl v roku 2006, keď bol v New Yorku uvedený do Siene slávy rock and rollu ako člen Blondie. Dlho sme sa rozprávali pri obede, až sme došli k jeho knihe Politics and the Occult. V roku 2012 vydal Gary knihu Madame Blavatsky: The Mother of Modern Spirituality (Madam Blavatská: Matka modernej spirituality), životopisné dielo o priekopníckej spirituálnej postave deväťnásteho storočia, H.P. Blavatskej (taktiež známej pod pseudonymom HPB). V januári 2013 som s ním uskutočnil e-mailový rozhovor o tejto knihe a o Blavatskej samotnej.


 

RICHARD SMOLEY (RS): Mohol by si nám v krátkosti na úvod povedať niečo o tom, kto bola H.P. Blavatská pre ľudí, ktorí ju ešte nepoznajú?

GARY LACHMAN (GL): Helena Petrovna von Hahn sa narodila v roku 1831 do rodiny nižšej ruskej aristokracie. Keď mala približne osemnásť rokov, opustila krátke a nestráviteľné manželstvo so starším mužom, Nikiforom Blavatským, a začala podľa všetkých zdrojov dvadsať rokov trvajúce celosvetové pátranie po tajomných znalostiach, motivované čítaním okultnej knihovne jej pra-prastarého otca a vlastnými mystickými skúsenosťami. Podľa jej slov, v priebehu tejto doby stretla Majstra Moryu v Londýne, ktorý ju poveril misiou: vykonať cestu do Tibetu, kde by sa naučila ovládaniu jej psychických schopností. V roku 1873 sa objavila v New York City, kde žila na Lower East Side v ženskom družstevnom spolku. Stretnutie s plukovníkom Henry Steel Olcottom viedlo k celoživotnému platonickému vzťahu a v roku 1875 založila s Olcottom a Williamom Quanom Judgeom Theosophical Society (Teozofickú spoločnosť). Zvyšok je už len história.

RS: Čo ťa viedlo k tomu, aby si si ju vybral ako predmet svojho životopisného diela?

GL: Už som spísal štúdie o Uspenskom, Jungovi, Swedenborgovi a Rudolfovi Steinerovi. Ako vysvetľujem i v knihe, HPB bola primárnym vplyvajúcim činiteľom prakticky celého moderného duchovna a ezoteriky. Celá moja práca je zameraná na myšlienku rozvoja vedomia ako pre jednotlivcov, tak i pre celú kultúru. Pripadalo mi zmysluplné priniesť nový, čerstvý pohľad na niekoho, kto odštartoval celé hnutie, venované tejto myšlienke. Zarazilo ma ale zistenie, že mnoho z toho, čo si myslíme, že vieme o HPB, bolo v skutočnosti mýtom, vytvorenom len tak z počutia a nepochopenia, opakovaným po viac než storočie. Nemôžem povedať naisto, že to, čo som v knihe ponúkol, bola pravda o Blavatskej, ale pokúsil som sa poukázať na to, na čo ostatní nepoukázali.

RS: Aký vplyv Blavatskej môžeme stále vnímať na súčasnej spirituálnej scéne?

GL: Ono, Teozofická spoločnosť pokračuje v rôznych formách v činnosti dodnes. Mnoho z vecí, ktoré považujeme za moderné, pochádza práve z rannej práce Blavatskej. Napríklad tibetský a mahajánsky budhizmus vo forme, v akej ho chápeme dnes na Západe, prišiel od nej a jej ranných nasledovníkov. W.Y. Evans-Wentz, ktorý pozbieral pohrebné texty, známe ako The Tibetan Book of the Dead (Tibetská kniha mŕtvych), bol teozofom a mnoho z jeho prác má základ práve v teozofických myšlienkach. Taktiež i náš sentiment, naša súčasná senzitivita v rámci viery a medzi vierami, naše úsilie dosiahnuť náboženskú toleranciu, pochádzajú z viery Blavatskej, že všetky hlavné náboženstvá pochádzajú zo starodávnej „tajnej“ doktríny. Bola v rámci svojej doby ďaleko vpredu.

RS: Ponúka sa nám široké spektrum názorov na Blavatskú. Na jednej strane sú tí, ktorí v nej vidia čistý a jednoduchý podvod. Na druhej strane sú tí, ktorí v nej vidia nenávideného svätca. Kam by ste sa zaradil sám v rámci týchto názorov?

GL: No, ja ju nevidím ani ako podvodníka, ani ako svätca, takže predpokladám, že som niekde uprostred, alebo lepšie povedané, asi „nad“ skupinami za alebo proti. V rámci knihy odkazujem na koncept, ktorý som si prepožičal od románopisca Hermanna Hesseho. V eseji o Dostojevskom hovorí Hesse o niečom, čo nazýva „ruským mužom“, čo je antinoministická (proti božským zákonom, pozn. prekl.) postava, „hysterik, opilec, kriminálnik, básnik a svätý, všetko v jednom.” Spomeňte si na Rasputina, „svätého diabla.“ HPB bola tým, čo nazývame „figliar“, aj keď je to trochu klišé. Nepoužívala zábavné mystické triky, dokiaľ to nebolo nutné – alebo keď bola rozhorčená z pokryteckých ctiteľov, ktorí často márnili jej čas. Ale bola taktiež hlboko duchovne založená, povedal by som, že mala až náboženský, morálny charakter; prirovnal som ju k ruským starcom – hlboko spirituálnym jednotlivcom, ktorí vyžarovali určitý druh spirituálnej energie. Ale nedávala to najavo ostatným.

RS: Po uskutočnení tak rozsiahleho prieskumu o Blavatskej si myslíš i ty sám, že jej predpokladané okultné schopnosti boli pravé?

GL: Zostávam nezaujatý ohľadom jej schopností. Za prvé, sám som mal dosť anomálnych zážitkov, aby som vedel, že štandardný vedecký pohľad na realitu nepokrýva všetky základné veci, či skutočnosti, ako sú jasnovidecké sny, telepatia a veľmi presvedčivé synchronicity. Samozrejme, niektoré záležitosti, ktoré sa tvrdia o HPB – zhmotnenie šálok na čaj a iných predmetov – vyzerajú nemožné. Ale v knihe vystihujem iné príklady podobných schopností. Je tam môj pohľad na niekoľko z viacerých dobre známych príkladov a vzhľadom na to, čo o nich vieme – a tu musíme postupovať podľa zdrojov, ktoré sa k nám dostali – sa snažím vnímať ako by ich mohla sfalšovať – ak tak teda urobila. Samozrejme, keďže nemám možnosť vidieť ako mohla predstierať zhmotnenie šálky na čaj alebo iné „zhmotnenie“, to neznamená, že tak urobiť nemohla. Ale namáhal som si mozog celkom dlho nad tým a myslím, že som sa na to pozrel z každého uhlu. Takže čo som z toho vydedukoval je, že áno je to úžasné, ale pravdepodobne nie nemožné. Myslím tým, že sa pozrite čo nám veda hovorí o temnej hmote, temnej sile, super strunách a n-dimenziách. To znie tiež úžasne. Boli jej „fenomény“ dôležité? To je už iná otázka.

RS: Blavatská dosť vyťažila z jej kontaktu s tajnými majstrami Moryom a Koot Hoomim, rovnako ako i s ostatnými majstrami. Niektorí ich vnímajú ako skutočných mužov, obdarených nadľudskými schopnosťami, ktorí ju viedli v jej ceste vytvorenia Teozofickej spoločnosti. Iní tvrdia, že sú len jej imaginárnymi výmyslami. Aký je tvoj osobný názor?

GL: Majstri Blavatskej mi prídu ako komplex viacerých aspektov. Bol tam ten „mysteriózny Hindu z jej snov,“ ktorý sa dostal do jej predošlého života a už viackrát jej zachránil život – aspoň taký bol jej príbeh, ako ho rozprávala v neskoršom veku. Boli tam i skutoční muži a ženy, ktorých stretla v rámci pátrania po poznaní; ľudia ako ona, ktorí sledovali podobný cieľ. Vážila si mnoho z týchto „Majstrov“ – označujúc ich s rešpektom a vďačnosťou. Ale samozrejme najvýznamnejšími Majstrami boli Morya a Koot Hoomi, skutoční muži z mäsa a krvi, ktorí ovládali skutočné psychické sily a učili ju ako ovládať tú jej. Či skutočne disponovali mocou, ktorú ona deklaruje, je na diskusiu, ale verím, že existovali. HPB tento mýtus skutočne prežila a videla týchto ľudí ako stelesnenie vnútorného vedenia, o ktorom verila, že jej pomáha na ceste. To znamená, že Majster, ktorého poznala z jej detských rokov a Majster, ktorého stretla v Londýne v roku 1851 nemusia byť zásadne tou istou osobou, ale môžeme povedať, že pre ňu plnili tú istú rolu.

RS: V tvojej knihe sa zmieňujes o neviditeľných rukách, ktoré pôsobia v pozadí historickej scény. Veríš, že také sily existujú? A ak áno, tak ako využili Blavatskú?

GL: Nie som si úplne istý ohľadom historickej verzie „skrytej ruky“ – a fráza „skrytá ruka“ pochádza od ezoterického učenca Joscelyna Godwina. Táto myšlienka je spojovacím článkom okultnej histórie. Z jednej strany sa s tým nestotožňujem – som presvedčený, že si naše problémy musíme vyriešiť sami, než čakať len na spasiteľa, či nejaký „úzky kruh“ ľudskosti alebo benevolentných cudzincov, naddimenzionálne bytosti, či mayské kalendáre, aby tak urobili za nás. Ale na druhej strane pri dominancii „racionálneho“ pohľadu na históriu ako na niečo postrádajúce zmysel, alebo nanajvýš ako výsledok materiálnych síl, si myslím, že myšlienka niečoho, čo funguje „za scénou“ môže byť pozitívna. Minimálne to stavia do role určitý význam alebo aktívny ľudský faktor v pozadí. Ale predstava akýchsi intríg rozvinutých jednotlivcov, ukrývajúcich sa v Himalájach – či v centre zeme, alebo v arktických podmienkach – mi príde už „de trop“ (príliš, pozn. prekl.). Mám tendenciu vnímať túto myšlienku ako metaforu pre urgenciu evolučného pokroku. Ale možno tu sú anjelské bytosti, ktoré nám ponúkajú z času na čas náznaky.

RS: Môžeš nám niečo povedať bližšie o hlavných prácach Blavatskej - Isis Unveiled (Odhalená Isis) a The Secret Doctrine (Tajná náuka)?

GL: V knihe píšem, že som viac naklonený k „Odhalenej Izis“, než k „Tajnej náuke“. Jedným z dôvodov je, že „Odhalená Izis“ je často prehliadaná v porovnaní s jej druhou hlavnou prácou. Myslím si pritom, že je to pozoruhodné dielo. Je to jeden z prvých okultných súhrnov. Fascinujúca a často vyčerpávajúca zbierka toho, čo ezoterická a okultná literatúra v tej dobe ponúkala. Je zdrojom toho, čo dnes vnímame ako „alternatívnu“ literatúru. Je čiastočne ako knihy Charlesa Forta, len omnoho lepšie spísaná a obsahujúc presvedčivejšiu argumentáciu. Principiálne sa Blavatská pokúsila s „Odhalenou Izis“ oživiť ukryté znalosti, ktoré boli potlačované od 17. storočia. Keď už nič iné, aspoň si v nej zasluhuje uznanie za formulovanie prvej filozofickej – nie náboženskej – kritiky Darwinovej evolučnej teórie; uznanie za tento čin sa bežne pripisuje Samuelovi Butlerovi (autorovi „Erewhon“), ktorý spísal znamenitú sériu kníh, útočiacich na Darwina v 70-tych a 80-tych rokoch 19. storočia. Nanešťastie sa na ne zabudlo, ale ich argumenty sú dodnes stále relevantné. (Niekto by mal zaslať kópie Richardovi Dawkinsovi.) Ale Blavatská na to isté upozorňovala už niekoľko mesiacov pred Butlerom. Zasluhuje si tiež uznanie v rámci myšlienkovej histórie za tento prínos.

„Tajná náuka“ je akousi bibliou ezoterického a okultného myslenia. Poskytuje nám širokú škálu ezoterickej minulosti ľudstva a vesmíru, pričom predstavuje okultné vedomosti, ktoré sa Blavatská podľa jej slov naučila v priebehu jej vedenia v Tibete. Má viac charakter diela „vytesaného v kameni“ ako „Odhalená Izis“ a poskytuje základ viacerým odnožiam, niektorým lepším, niektorým už až tak nie.

RS: „Tajná náuka“ spracuváva alternatívnu históriu ľudského vývoja s odkazmi na záležitosti akými sú Atlantída a Lemúria. Čo si si osobne vzal z tejto histórie?

GL: Ako najužitočnejší spôsob čítania okultnej histórie HPB považujem jeho čítanie vo forme gigantického sci-fi, či fantasy románu, alebo modernej mytológie, niečo medzi riadkami ako „futuristickú históriu“ Olafa Stapledona „Last and First Men“ a „Starmaker.“ Ten istý pocit pocit som mal z podobného čítania akášických zápisov Rudolfa Steinera. Taktiež si myslím, že aj keď detaily o Atlantíde a Lemúrii, či podobne, v rámci diel Steinera a Blavatskej môžu pôsobiť ako neuveriteľné, všeobecné chápanie skoršej formy vedomia, ktoré poskytujú, má značnú hodnotu. V rámci väčšiny takýchto spirituálnych vízií – môže sem spadať William Blake, rovnako ako Jung, ako je vyobrazené v „The Red Book“ – musíme rozlišovať, čo je osobné, teda jednoducho kreatívna nevedomosť a čo môže byť symbolická prezentácia našej skutočnej spirituálnej reality. Súčasne je tu i presvedčivý argument, podporujúci myšlienku, že civilizácie existovali i pred obdobím, ktoré považujeme za začiatok dejín. V skutočnosti sú „oficiálne“ záznamy pravidelne vyzdvihované a zase sťahované späť. Dokáže archeológia napokon, že HPB mala úplnú pravdu? Pochybujem. Ale môže a pravdepodobne tak aj dokáže, že mala pravdu v tom, že nie sme prvými bytosťami, ktoré existovali na tejto planéte.

RS: Môžeš nám povedať niečo o Teozofickej spoločnosti a jej pozícii v rámci spirituálnych smerov 20. a 21. storočia? Aký má stále vplyv?

GL: No, nie som teozof a nie som ani spojený so žiadnou teozofickou spoločnosťou, takže môžem hovoriť iba o tom, čo mi je okrajovo známe ako to bolo. Ale Teozofická spoločnosť v jej rôznych formách – existuje niekoľko rôznych variácií – je stále živá a zdravá. Tu v Londýne viem o Teozofickej spoločnosti, ktorá je centrom širokého spektra sérií rozhovorov, prednášok a ostatných aktivít, všetkých spojených s témou spirituality, vedomia a „stratenej znalosti.“ Taktiež môžeme vidieť značnú teozofickú prítomnosť na internete s niekoľkými webstránkami, venovanými rozdielnym aspektom Teozofie vo všeobecnosti a špeciálne Blavatskej. Samotná moja kniha vyzerá, že vzbudila určité diskusie. Takže si myslím, že si bude i naďalej držať dôležitú pozíciu v rámci „alternatívneho“ sveta. Čo som našiel ako spojovací článok prakticky všetkých hnutí alebo skupín s ľuďmi, o ktorých som písal – Steiner, Swedenborg, Uspenskij, atď – je fakt, že všetci hľadajú spôsoby ako sa sami znovu naštartovať, zaujať širšie a mladšie obecenstvo, začleniť sa viac medzi nich. Myslím, že môžeme nájsť paralelu v rámci širšieho, vonkajšieho sveta. Zúčastnil som sa niekoľkých umeleckých podujatí v Európe a Anglicku, konaných v rámci hlavných múzeí a galérií, ktoré sa zameriavali hlavne na spiritualitu, pričom Teozofia bola v rámci nich často frekventovaným elementom. Neskôr sa mám v tomto roku zúčastniť taktiež hlavnej spomienkovej práce švédskeho teozofického maliara Hilma af Klinta v Štokholme. Myslím si, že vo všeobecnosti začína oficiálny svet vnímať to, čoho sú si mnohí z nás už vedomí po mnoho rokov: že ezoterika mala omnoho väčší vplyv na moderný svet, než si mnohí z nás uvedomujú.

RS: Aký je tvoj osobný pohľad na vývoj ľudstva, hlavne čo sa týka prepojenia so súčasnou dobou? Čo si myslíš, že sa deje v tejto etape hry s ľudskou rasou ako celkom?

GL: Ako vravím, väčšina mojej práce je zameraná na myšlienku vývoja vedomia. Môj pohľad má informačný základ v prácach ľudí, akými sú Colin Wilson, Owen Barfield, Jean Gebser, a iní; Rozsiahlym spôsobom som o tom písal v mojej knihe „A Secret History of Consciousness“ (“Tajná história vedomia”). Vo všeobecnom ponímaní si myslím, že vidíme začiatok zrútenia čisto vedecko-redukovaného pohľadu, ktorý bol dominantným spôsobom vedomia v priebehu posledných štyroch storočí. To neznamená, že sa objaví neónový nápis nad horizontom, oznamujúci príchod novej doby. Takto to nefunguje a nemali by sme pátrať po náznakoch takejto zmeny v novinách. Zmeny vo vedomí neznamenajú nevyhnutne okamžité zmeny svetovej spoločnosti. Každá práca začína u jednotlivca. Ale osobne si myslím, že v rámci posledného storočia, alebo podobne, si viac a viac ľudí uvedomuje, že veda alebo skôr vedeckosť nie je jednoducho nápomocná v prípade, ak dôjde na veľké otázky, akými sú „O čom to celé je?“ Veda je veľmi dobrá pre know-how, ale neužitočná pri „know-why“ (znalosti príčin, pozn. prekl.). Higgsov bozón mi nemôže povedať prečo existujem a čo je mojou úlohou, ktorú mám vykonať, keď už som tu. Dlhú dobu sme žili v predstave, že ak veda nevie odpovedať na tieto otázky, potom sú nezmyselné. Ale toto už viac nie je pravdou. Hlavnou výzvou pre nás je pochopiť ako pracuje naše vedomie, nie len sa snažiť ho zahovoriť ako sa o to pokúšajú dodnes vo väčšine súčasnej neurovedy a filozofii mysle. Veda mi nemôže povedať význam môjho života a existujúce náboženstvá – ktoré boli dávnejšie schopné uspokojiť túto potrebu hľadania účelu – vyzerajú, že už naďalej toho schopné nie sú. Myslím si, že odpoveď leží v nás samotných, v našich mysliach. Myslím si, že by s tým HPB súhlasila.

 

Životopisné dielo Garyho Lachmana o priekopníckej spirituálnej osobnosti deväťnásteho storočia, H.P. Blavatskej, má názov Madame Blavatsky: The Mother of Modern Spirituality (Madam Blavatská: Matka modernej spirituality) (352 strán, Tarcher 2012). Je dostupná vo všetkých kníhkupectvách, alebo na www.amazon.com. Webstránka Garyho Lachmana je www.garylachman.co.uk.

 


RICHARD SMOLEY má viac ako tridsaťpäťročné skúsenosti so štúdiom a praktizovaním ezoterickej spirituality. Napísal knihu "Šivova hra v kocky: Ako vedomie vytvára vesmír". Je tiež autorom diela "Vnútorné kresťanstvo: Sprievodca ezoterickou tradíciou"; "Vedomá láska: Pohľady mystického kresťanstva"; "Podstatný Nostradamus"; a "Zakázaná viera: Tajné dejiny gnosticizmu". Smoley je predchádzajúcim redaktorom "Gnosis: Časopis Západných vnútorných tradícií". V súčasnosti je redaktorom "Quest: Časopis teozofickej spoločnosti v Amerike" a "Quest books". Jeho posledná kniha, "Nadprirodzeno: Spisy neznámej histórie", obsahuje množstvo článkov, ktoré sa pôvodne objavili v New Dawn.

27. december, 2013

Zdroj: http://www.newdawnmagazine.com/

Preklad: M.B.

Korektúry: Yezid

exkluzívne.cez.okno


Viac o téme "MADAM BLAVATSKÁ" nájdete na tejto adrese.

 

Súvisiace:

Editoriál: MADAM BLAVATSKÁ
http://www.cez-okno.net/clanok/editorial-madam-blavatska

H. P. Blavatská: Tajná náuka
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/h-p-blavatska-tajna-nauka

Okultizmus
http://www.cez-okno.net/rubrika/okultizmus

Tyanovy stance
http://www.cez-okno.net/clanok/tyanovy-stance

 


Veľkolepý reliéf zachránený vykrádačmi hrobiek

$
0
0

Tento krásny reliéf kráľovnej Teje zachránili pred istým zničením vykrádači hrobiek. Áno, čítate správne; zachránili ho vykrádači hrobiek, nie pred vykrádačmi hrobiek!
Teje bola „Veľkou kráľovskou manželkou“ mocného faraóna z 18. dynastie, Amenhotepa III., a zdá sa, že počas vlády svojho manžela mala enormný vplyv.


V roku 2010 bola jej múmia formálne identifikovaná prostredníctvom DNA ako „Staršia dáma,“ ktorú objavil v roku 1898 Victor Loret v bočnej komore hrobky Amenhotepa II. (KV35) v Údolí Kráľov. V tom čase bola jej identita neznáma, ale Loret vhodne opísal tvár záhadnej ženy ako „[majúca] vznešenú a majestátnu vážnosť.“

 

Tento fragment reliéfu pochádza z hrobky „Vedúceho kráľovského háremu,“ Userhata (TT47), jednej z hrobiek šľachticov v Luxore. Userhat bol „Vedúcim kráľovského háremu“ počas vlády Amenhotepa.

Reliéf kúpil v roku 1905 na verejnej dražbe v Paríži Jean Capart pre Bruselské kráľovské múzeum. Zdá sa, že bol vyzdvihnutý z hrobky len pred rokom alebo dvomi.

Fragment bol opísaný v dražobnom katalógu ako Ptolemajský reliéf kráľa! Vďaka Bohu, náhodou Capart nedávno videl fotografiu neporušenej steny Userhatovej hrobky v žurnále o egyptskej archeológii z roku 1903 („Annales du Service des Antiquites de l'Egypte 4“), ktorá zobrazuje Teje sediacu v stánku so svojím manželom. Capart spoznal pravú starobylosť tej veci a rýchlo ju pre múzeum kúpil. Je podozrenie, že vyhýbavý popis v katalógu bol zámerným pokusom skryť skutočný pôvod tej veci.

 


›› Väčší obrázok
Obrázok celého reliéfu z roku 1903 predstavujúci Teje v hrobke Userhata (TT47)

 

Zatiaľ čo vykrádači hrobiek, ktorí odsekli reliéf zo steny Userhatovej hrobky, neboli motivovaní ničím, len peniazmi, takto nevedomky zachránili fragment reliéfu pre budúce generácie. Dnes je väčšia časť Userhatovej hrobky v poľutovaniahodnom stave a stenu, z ktorej bol tento reliéf odseknutý, vážne zasiahlo nezmyselné ničenie vandalov.

Je ľahké vidieť, prečo tento kus pritiahol oči vykrádačov; je krásny.

Na reliéfe má Teje veľkú, luxusnú parochňu. Pretože parochne boli drahé, prestížne veci, Egypťania chceli, aby bolo celkom zrejmé, že to neboli ich skutočné vlasy. Vidíme tu kučeru z prirodzených vlasov Teje, ktorá vykúka medzi jej uchom a obočím.

Na vrchu parochne sa zachovala len dolná časť tradičnej koruny kráľovien, ozdobená radom kobier nesúcich slnečné disky, pokryté dvomi perami. Kobry, zdvihnuté v divokom, obrannom postoji, spájali kráľovnú s Hathor ako dcérou a s okom Ra. Ako je to s väčšinou egyptského umenia, tento fragment je plný symbolizmu. Vo svojej ruke drží Teje lotos, symbol stvorenia a znovuzrodenia. Jej diadém je vpredu ozdobený dvomi ochrannými kobrami nesúcimi koruny Horného a Dolného Egypta. Kobra (uraeus) bola agresívnym strážcom, ktorý chránil kráľa pred jeho nepriateľmi, stala sa primárnym emblémom, ktorý nosili králi. Jej zjav na hlave Teje tiež poskytoval ochranu, a takisto ju spájal s kráľom a jej kráľovským stavom.

Okolo parochne má Teje stuhu, podloženú stuhou so sokolom Hórom, jeho krídla sú rozprestreté na ochranu. Vták drží ›› šen, symbol večnosti. Teje tu predstavuje božskú úlohu ako Hathor, ochraňujúc svojho manžela, kráľa.

Dnes sa reliéf nachádza v Kráľovskom múzeu umenia a histórie v Bruseli, (E 2157).

 


›› Väčší obrázok

 

S láskavým dovolením NILE MAGAZINE

17. február 2016

http://www.nilemagazine.com.au/2016-february/2016/2/17/saved-by-tomb-rob...

Preklad: -PH-

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Teje: Jedna z najvplyvnejších žien starovekého Egypta
http://www.cez-okno.net/clanok/teje-jedna-z-najvplyvnejsich-zien-starove...

NILE MAGAZINE Výber
http://www.cez-okno.net/rubrika/nile-magazine-vyber

 


Sekcie: 

„... Predbežné výsledky nie sú v rozpore s výsledkami predchádzajúcich radarových prieskumov“

$
0
0

Howard Carter by sa zrejme potešil správam z dnešnej tlačovej konferencie týkajúcej sa posledných prieskumov Tutanchamonovej hrobky. O čom bola reč? Minister starožitností doktor Khaled El Anany vyhlásil, že posledné výskumy priniesli povzbudzujúce výsledky, no je nevyhnutný podrobnejší prieskum.


Radaroví experti v priebehu noci skoro desať hodín skúmali múry v Tutanchamonovej hrobke. Už predchádzajúce termofotografie a radarové prieskumy naznačovali, že za severným múrom sa nachádza tajný priestor, kde by mohla byť ďalšia chodba či hrobka.

 

Britský egyptológ Nicholas Reeves verí, že neveľká Tutanchamonova hrobka, ktorá bola hádankou pre celé generácie vedcov, je len akousi „vonkajšou časťou nejakej väčšej hrobky“. Podľa neho sa za falošnou stenou hrobky ukrýva pokračovanie chodby z pôvodnej hrobky, ktorá by mohla viesť k dosiaľ neodhalenej hrobke kráľovnej Nefertiti. Podľa predchádzajúcich výskumov by sa za múrom mali nachádzať kovy aj organický materiál, čo by Reevesovu teóriu potvrdzovalo.

Tentoraz sa na prieskum použil v súčasnosti asi najlepší možný radar, ktorý poskytol ešte kvalitnejší sken. Podarilo sa mu preniknúť až do hĺbky štyroch metrov za priestory múrov. Údaje získané z radaru ešte treba dôkladne analyzovať, no ministerstvo v tlačovej správe pre verejnosť už oznámilo „výskyt anomálií“ a predovšetkým, že „predbežné výsledky nie sú v rozpore s výsledkami predchádzajúcich radarových prieskumov realizovaných Japoncami“.

Ďalšie overovacie skríningy sú naplánované na koniec apríla. Ich cieľom budú tentoraz vonkajšie múry hrobky. Po ich preskúmaní by sa pomocou výsledkov zo skenov z vnútra mala dať odhadnúť rozloha neprebádanej vnútornej plochy. Použije sa pri tom sonda, ktorá dokáže preniknúť až do hĺbky štyridsať metrov.

Howard Carter by určite schvaľoval opatrný prístup, aký zaujalo Ministerstvo starožitností. Dôkladné prečistenie hrobky a zdokumentovanie a archivácia predmetov v období dvadsiatych a začiatku tridsiatych rokov 20. storočia trvalo Carterovi vyše desať rokov. Jeho metodické záznamy z dnešného pohľadu možno vyznievajú pomerne jednoducho, ale v roku 1922 išlo o dovtedy najdôkladnejšie zaznamenané vykopávky. Dnes majú pre nás Carterove podrobné poznámky aj napriek jeho príšernému škrabopisu neoceniteľnú hodnotu. Vďaka nim dokážu egyptológovia presne zrekonštruovať stav, v akom sa hrobka nachádzala, keď ju Carter objavil.

Medzinárodný tím, ktorého úlohou bude skenovanie hrobky, má pred sebou obrovské množstvo informácií, ktoré treba zvážiť. Prvé analýzy odhalených „anomálií“ by mali byť zverejnené zhruba o týždeň. Tlačová konferencia o výsledkoch nadchádzajúcich externých skenov je predbežne naplánovaná na nedeľu 8. mája.

 


›› Väčší obrázok
Fotografia zachytáva Tutanchamonovu tretiu, najvrchnejšiu rakvu. Vyše 3000 rokov ukrývala telo mladučkého faraóna. Nicholas Reeves sa domnieva, že pravá časť steny v pozadí fotografie je nepravá a mala by slúžiť na odlákanie možných zlodejov a ochranu toho, čo sa nachádza za ňou. Foto: Khaled Desouki

 

Jeff Burzacott

S láskavým dovolením NILE MAGAZINE

http://www.nilemagazine.com.au/2016-april/2016/4/1/-the-preliminary-resu...

Preklad: Ela Šik

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Namiesto objavu v Tutanchamonovej hrobke planúca diskusia
http://www.kemet.sk/clanok/namiesto-objavu-v-tutanchamonovej-hrobke-plan...

Reeves má pravdu. Za stenou niečo JE!
http://www.kemet.sk/clanok/reeves-ma-pravdu-za-stenou-nieco-je

Teplo, teplejšie...
http://www.kemet.sk/clanok/teplo-teplejsie

JE TO KRÁĽOVNÁ – NO NIE TÁ, KTORÚ MYSLÍME
http://www.kemet.sk/clanok/je-to-kralovna-no-nie-ta-ktoru-myslime

Tutanchamonova posmrtná maska bola vyrobená pre Nefertiti, tvrdí archeológ
http://www.kemet.sk/clanok/tutanchamonova-posmrtna-maska-bola-vyrobena-p...

Čo sa ukrýva na druhej strane?
http://www.kemet.sk/clanok/co-sa-ukryva-na-druhej-strane

Spoznajte pravého majiteľa Tutanchamonovej hrobky. A možno tam stále je
http://www.kemet.sk/clanok/spoznajte-praveho-majitela-tutanchamonovej-hr...

Spoločná hrobka Tutanchamona a Nefertity
http://www.kemet.sk/clanok/spolocna-hrobka-tutanchamona-a-nefertity

 


Sekcie: 

10 top objavov gigantov v Severnej Amerike

$
0
0

Irokézi, Tuscarorovia, Huróni, Omahovia, a mnoho ďalších severo-amerických indiánskych kmeňov spomína na veľkých ľudí, ktorí kedysi žili a pohybovali sa po teritóriách ich praotcov. Po celom území dnešného USA nachádzame stopy po týchto starovekých „obroch“.1


Viac ako 1000 výpovedí svedčí o tom, že za posledných 200 rokov sa v Severnej Amerike na starodávnych pohrebných miestach našli viac než dvojmetrové kostry. Všetko je podrobne zdokumentované v novinových článkoch, hovorí sa o nich v mestských a okresných historkách, listoch, vedeckej tlači, denníkoch, fotkách a Smithsonianských etnologických správach. Tieto kostry sa našli na celom území s rôznymi anomáliami ako napr. dva rady zubov, sánky také veľké ako celá ľudská tvár, predĺžené lebky – toto všetko bolo zdokumentované prakticky v každom štáte.


Mapa nálezov gigantov v Severnej Amerike (Autor: Cee Hall)

 

Vedci zo Smithsonianského inštitútu identifikovali minimálne 17 kostier, ktoré podľa ich záznamov mali viac ako 2 metre, vrátane jedného exempláru, ktorý mal takmer dva a pol metra, a lebku s obvodom 91 cm – tak uvádza vo svojej práci Anna z Illinois v Smithsonianskej výročnej správe z roku 1873, (priemerná ľudská lebka má v obvode okolo 50 cm! Smithsonianský inštitút je známy tým, že tam doviezli obrovské kostry z celej Ameriky. Tie však už pravdepodobne neexistujú, a tie, ktoré boli sprístupnené pre verejnosť, boli prevzaté a následne repatriované vďaka NAGPRA (Native American Graves Protection and Repatriation Act). Zatiaľčo tvorcovia toto nariadenie podporujú, na druhej strane je to pre nich aj morálny a etický hlavolam, keď ide o snahu získať dôkaz, ktorý chce každý vidieť – fyzický dôkaz existencie „obrov“.

 


Výber z článkov

 

V tejto jedinečnej Top 10 sa pozrieme na niekoľko kostier, o ktorých sa rozprávalo po celej Severnej Amerike (avšak upozorňujeme vás, že objav skrývajúci sa na prvom mieste je tak veľký, že nemusí byť autentický).

Náš odpočet sa začína na jednej z najdôležitejších náhorných plošín v Amerike a pravdepodobne aj na celom svete.

 


Lebky rôznych veľkostí nájdené v Potomac Creek, Stafford County, Virginia, 1937

 

10. Serpent Mound, Ohio, 1890s –  kostra 2,13 m

 


Výskum pri Serpent Mound od Squire a Davisa.

 

Great Serpent Mound je takmer 420 m dlhá prehistorická vyvýšenina blízko Peebles, ktorú detailne preštudoval Ross Hamilton a o jej záhadách a „obroch“, ktoré v tejto oblasti našiel, napísal rozsiahlu prácu. Nedávna rádiokarbónová analýza to odhaduje na rok 321 pred Kristom. Pre toto obdobie a oblasť je charakteristická Adenská civilizácia. V 90-tych rokoch 19. storočia profesor Frederic Ward Putnam vykopal pri Serpent Mound niekoľko mohýl a podarilo sa mu nájsť kostry dlhé 1,82 m. Avšak nedávno sa výskumníkovi Jeffreymu Wilsonovi podarilo objaviť pohľadnicu, na ktorej bola jedna kostra dlhá 2,13 m. Môže byť, že to bola práve jedna z tých, ktoré vykopal práve Putnam, keďže on bol jediný, kto kopal v tej oblasti. Ross to spomína vo svojej publikácii  A Tradition of Giants, a jasne hovorí o tom, že na pohľadnici je práve oblasť Serpent Mound ale že sa tiež stále diskutuje o tom, či je tomu naozaj tak. Všimnite si, že kostra nie je kompletná a končí pri kolenách, takže to čo v skutočnosti vidíme má 2 metre alebo je to len odhad, ak by bola kostra kompletná? Alebo by kostra mala takmer 2,5 metra ak by bola vcelku, spolu s chodidlami a píšťalami?

 


Kostra dlhá 2,13 m zo Serpent Mound, bez dolných častí nôh. Jeffrey Wilson

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.



Úvodný obrázok: Rôzni giganti na území Severnej Ameriky

 

Referencie

1. Wilkins, Fate Magazine, január 1952

 

Hugh Newman

Zdroj: http://www.ancient-origins.net/unexplained-phenomena/top-ten-giant-disco...

© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené

Preklad: Lucia Urbanová

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Giganti
http://www.cez-okno.net/rubrika/giganti

 


Sekcie: 

Mystériá sibírskeho “Údolia smrti”

$
0
0

Naprieč rozsiahlou oblasťou riedko osídleného Jakutska na Sibíri, nachádzame zvláštne kovové konštrukcie a dôkazy ničivých explózií podobných jadrovým výbuchom, ktoré sa opakujú každých šesť alebo sedem storočí.
V severozápadnom Jakutsku na Sibíri, v kotline na hornom toku rieky Viljuj sa nachádza ťažko dostupná oblasť, ktorá nesie známky katastrofy, ktorá sa odohrala pred približne 800 rokmi. Obrovská katastrofa vyvrátila celý les a rozosiala kamenné úlomky na ploche stoviek štvorcových kilometrov.


Po celej oblasti sú rozptýlené záhadné kamenné objekty zapustené hlboko do permafrostu. Na povrchu prezrádzajú ich prítomnosť len fľaky zvláštnej vegetácie. Starý názov oblasti je Uljuju Čerkečech, čo môžeme preložiť ako „Údolie mŕtvych“.

Dlhé roky obývali Jakuti túto odľahlú oblasť, ktorá hrala a stále hrá dôležitú úlohu v osude nielen civilizácie, ale planéty ako takej.

Po tom, ako sme zhromaždili veľké množstvo správ a rôznych materiálov, sme sa rozhodli informovať vás o niečom, čo môže zmeniť svet okolo nás a naše miesto v ňom, ak ľudstvo dokáže prijať to, čo je tu uvedené.


 

Oblasť o ktorej budeme hovoriť, môžeme opísať ako rozsiahle močiare, ktoré sa striedajú s takmer nepriechodnou tajgou, jej rozloha je viac ako 100 000 štvorcových kilometrov. Objavujú sa zaujímavé zvesti o kovových objektoch neznámeho pôvodu, ktoré sa nachádzajú naprieč celou oblasťou.

Aby sme objasnili čokoľvek to bolo, čo existovalo takmer nebadane vedľa nás, a dalo vzniknúť týmto povestiam, musíme sa ponoriť do histórie tejto oblasti a objaviť jej povery a legendy. Podarilo sa nám obnoviť určité prvky miestnej paleotoponýmie, ktoré ohromujúco korešpondujú so starými legendami.

Všetko ukazuje na to, že legendy aj povesti opisovali veľmi špecifické veci.

 

 

V dávnych časoch bolo Údolie smrti súčasťou kočovnej trasy, ktorú využívali Evenkovia. Viedla z Bodaiba do Annybaru a na pobrežie Laptevského mora.

Do roku 1936 obchodoval na tejto trase obchodník menom Savinov. Keď s obchodovaním skončil, obyvatelia sa postupne odsťahovali preč.

Nakoniec sa starý obchodník a jeho vnučka Zina rozhodli odsťahovať do Siuldiukaru. Niekde v oblasti medzi dvomi riekami známej ako Cheldju (v miestnom jazyku „železný dom“), ju starý muž priviedol k malému, mierne sploštenému červenkastému oblúku, za ktorého špirálovým priechodom sa nachádzalo niekoľko kovových miestností, v ktorých strávili noc. Zinin starý otec povedal, že v miestnostiach bolo teplo v lete, aj v časoch najväčšej zimy.

V minulosti sa medzi miestnymi lovcami vyskytovali odvážlivci, ktorí v týchto sieňach prespávali. Neskôr ale vážne ochoreli a tí, ktorí tam spali viac nocí za sebou čoskoro umreli.

Jakuti hovorili, že to miesto bolo „veľmi zlé, močaristé a zver tam nechodila“. Polohu týchto konštrukcií poznali len starí muži, ktorí boli v mladosti lovcami a často navštevovali tieto miesta. Žili kočovným životom a znalosť špecifík tejto oblasti – kam človek mohol ísť a kam nie – znamenala rozdiel medzi životom a smrťou. Ich potomkovia začali žiť usadlým spôsobom života, takže tieto znalosti z minulosti sa stratili.

V súčasnosti jediné, čo ukazuje na existenciu týchto konštrukcií sú historické miestne názvy, ktoré sa čiastočne zachovali a rôzne povesti.

Avšak každé takého toponymum predstavuje stovky, ak nie tisícky, štvorcových kilometrov.

 

 

V roku 1936, našiel geológ nasmerovaný staršími miestnymi obyvateľmi, pri rieke Olgujdach („miesto s kotlom“), hladkú kovovú, červenkastú pologuľu, ktorá vyčnievala zo zeme, s okrajmi „ostrými ako britva“.

Stena bola hrubá približne dva centimetre a zo zeme trčala približne jej pätina. Nakláňala sa, takže sa dalo vojsť dnu na sobovi. Geológ odovzdal jej popis v Jakutsku, v miestnom centre. V roku 1979 sa archeologická výprava z Jakutska pokúšala spomínanú pologuľu nájsť.

Členovia výpravy mali so sebou sprievodcu, ktorý v mladosti tieto štruktúry niekoľko krát videl, ale povedal, že oblasť sa veľmi zmenila, takže nič nenašli. Musíme povedať, že v tejto oblasti môžete stáť desať krokov od niečoho a nevšimnúť si to, a teda skoršie objavy boli čisto náhodné.

V roku 1853, R. Maak, známy prieskumník tejto oblasti napísal:

„V Suntare (Jakutská osada) mi povedali, že na hornom toku rieky Viljuj sa nachádza potok menom Algy Timirbit (v preklade to znamená „veľký zahĺbený kotol“), ktorý do nej vteká. V lese, blízko brehu sa nachádza obrovský kotol vyrobený z medi. Jeho veľkosť nie je známa, pretože zo zeme trčí len jeho okraj, ale v jeho vnútri rastie niekoľko stromov...“.

Rovnakú vec zaznamenal N. D. Archipov, vedec zaoberajúci sa starovekými kultúrami Jakutska:

„Medzi obyvateľmi údolia rieky Viljuj koluje legenda z dávnych čias o existencii bronzových kotlov, alebo olgujov, na hornom toku rieky. Táto legenda si zasluhuje pozornosť, pretože v pravdepodobných oblastiach kde sa majú mýtické kotle nachádzať leží niekoľko potokov menom Olgujdach – „Kotlový potok“.“

 

 

Máme tu časť listu ďalšej osoby, ktorá navštívila Údolie smrti. Michail Koretskij z Vladivostoku napísal:

„Bol som tam tri krát. Prvý krát v roku 1933, keď som mal desať rokov. Cestoval som s otcom, ktorý tam išiel zarobiť nejaké peniaze, potom v roku 1937, bez môjho otca. A naposledy v roku 1947 so skupinou mladých ľudí.“

„Údolie smrti sa rozprestiera pozdĺž pravobrežného prítoku rieky Viljuj. V podstate je to reťazec údolí pozdĺž záplavových oblastí rieky. Všetky tri razy som tam bol so sprievodcom, Jakutom. Nešli sme tam pretože by tam bolo dobre, ale pretože tam úplne vzadu ste mohli ryžovať zlato bez obáv, že na konci sezóny vás okradnú, alebo dostanete guľku do hlavy.“

„Čo sa týka záhadných objektov, pravdepodobne je ich tam veľa, počas troch sezón som videl sedem týchto „kotlov. Zdali sa mi veľmi zvláštne: po prvé, bola to ich veľkosť – ich priemer bol medzi šiestimi a deviatimi metrami.“

„Po druhé, boli vyrobené z nejakého zvláštneho kovu. Každý píše, že boli vyrobené k medi, ale ja som si istý, že to meď nebola. Ide o to, že ani špicaté, ostré dláto nezanechalo na „kotloch“ stopu (pokúšali sme sa o to viac ako krát). Kov sa nedal odlomiť, ani odbiť kladivom. Ak by to bola meď, kladivo by určite zanechalo preliačiny. Ale táto „meď“ je pokrytá vrstvou nejakého neznámeho materiálu, ktorý pripomína šmirgeľ. Nie je to ani oxidačná vrstva, ani šupinky. Nedá sa to odlomiť, ani zoškrabať.“

„Nenašli sme šachty, ktorými by sa išlo dolu k miestnostiam. Ale všimol som si, že vegetácia okolo „kotlov“ je nezvyčajná – úplne iná ako to, čo rastie naokolo. Je viac okázalá – lopúchy s veľkými listami, veľmi dlhé vŕbové prúty, zvláštna tráva, jeden a pol alebo dva krát taká vysoká ako človek. V jednom takomto „kotli“ strávila celá naša skupina (šesť ľudí) noc. Necítili sme nič zlé a opustili sme miesto bez nejakých nepríjemných udalostí. Nikto potom vážne neochorel. Okrem toho, že o tri mesiace neskôr jednému priateľovi vypadali vlasy. A na ľavej strane mojej hlavy (na tej strane som spal) sa objavili tri malé boľavé ranky veľkosti zápalkovej hlavičky. Celý život som sa ich snažil zbaviť, ale dodnes ich tam mám.“

„Nepodarilo sa nám odlomiť ani kúsok z týchto zvláštnych „kotlov. Podarilo sa mi odtiaľ odniesť iba kameň. Nie však obyčajný kameň, polovicu dokonalej gule s priemerom šesť centimetrov. Bol čierny a neniesol známky opracovania, bol však veľmi hladký, akoby vyleštený. Zdvihol som ho zo zeme vnútri jedného kotla.“

„Vzal som svoj suvenír z Jakutska do dediny Samarka, v okrese Čugujevka, Prímorský kraj (ruský ďaleký východ), kde žili v roku 1933 moji rodičia. Nemal som čo robiť, kým sa moja stará mama nerozhodla postaviť dom. Potrebovali sme sklo na okná, ale v celej dedine nebol brúsič skla. Skúsil som urobiť ryhu okrajom tej gule a ukázalo sa, že to ide veľmi ľahko. Neskôr môj nález využívala celá rodina a priatelia ako diamant. V roku 1937 som dal kameň môjmu starému otcovi, ale na jeseň ho zatkli a odviedli do Magadanu, kde žil bez súdu až do roku 1968, kedy zomrel. Nikto nevie kam sa podel môj kameň...“

Koretskij v liste zdôrazňuje, že v roku 1933 mu jeho jakutský sprievodca povedal:

„... pred piatimi alebo desiatimi rokmi objavil niekoľko guľatých kotlov (boli dokonale oblé), ktoré trčali vysoko zo zeme (vyššie ako človek). Vyzerali ako celkom nové. Neskôr ich lovec videl znovu, tentoraz rozlámané a roztrúsené.“

Koretskij tiež poznamenal, že keď videl jeden z „kotlov“ druhý raz, bol o poznanie hlbšie zapustený do zeme.

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Valerij Uvarov

Zdroj: http://www.bibliotecapleyades.net/

Preklad: V.K.

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Tunguzská katastrofa
http://www.cez-okno.net/rubrika/tunguzska-katastrofa

Mimozemská intervencia?
http://www.cez-okno.net/rubrika/mimozemska-intervencia

 


ALCHÝMIA ČASU: Chápanie Veľkého roku a cyklov existencie

$
0
0

Inšpiráciou pre tento článok je mojich skoro devätnásť rokov výskumu Veľkého kríža v Hendaye a francúzskeho alchymistu Fulcanelliho. Prvýkrát sa svetová pozornosť na kríž v Hendaye vo Francúzsku upriamila vďaka neznámemu, anonymnému alchymistovi Fulcanellimu v jeho majstrovskom diele The Mysteries of the Cathedrals (Tajomstvo katedrál).

“Železná doba je charakteristická smrťou. Jej hieroglyfom je kostra, nosiac atribúty Saturnu: prázdne presýpacie hodiny, symbol času, ktorý vypršal…”
Fulcanelli

Pozn. red. Za zázrakom bezpochyby majstrovského diela “Tajomstvo katedrál” v skutočnosti stojí matematik a egyptológ ›› R. A. Schwaller de Lubicz, ktorého podrobné poznámky vydal človek známy pod menom Fulcanelli. Je nutné poznamenať, že sa tak údajne stalo s vedomím Schwallera de Lubicz, nemalo by sa však zabúdať na skutočný zdroj myšlienok a postrehov tak zásadných v chápaní Posvätnej geometrie a vlastne odkazu starovekého Egypta.
Yezid

 

Zatiaľčo detaily tohto výskumu môžeme nájsť v mojich ostatných vlastných článkoch a v dvoch knihách, ktorých som spoluautor, môžeme (1) uviesť, že Veľký kríž v Hendaye ukazuje nielen koniec veľkolepých štyroch ér systému Hindu Juga, ale taktiež štyri obdobia alchymického udržiavania chronológie času. Podľa krížu v Hendaye končí doba železná, alebo Kali Juga, galaktickým usporiadaním za zimného slnovratu, dňa 21. decembra 2012.

Na základe mytológie systému Juga, rozoznávame štyri obdobia života a času na našej planéte. Je dôležité si zapamätať, že v rámci cyklu systému Hindu Jugy je viacero ďalších (menších) cyklov, takže ďalej uvedené roky majú vzťah k väčšiemu cyklu, než je ten, ktorému je venovaný tento článok. Enormné množstvo rokov, na ktoré sa odkazuje nižšie, má pravdepodobne súvis so slnečným systémom, keďže ide o obiehanie inej hviezdy, alebo je možno súčasťou väčšieho cyklu jedného obehu okolo galaktického centra.

Prvým obdobím je Satja Juga, alebo Zlatý vek podľa Fulcanelliho. Hindské texty nám vravia, že tento vek trval 1 728 000 rokov. Bol to vek mimoriadnej grandióznosti, v ktorom bytosti na našej planéte žili evidentne dlhšie, než v súčasnosti. V priebehu tohto veku nedochádzalo k vojnám, hladu, konfliktom, či zlu.

Druhý vek sa nazýva Treta Juga, ale strieborná doba. Ako je tomu v rámci druhého zákona termodynamiky, alebo entropie, všetko začína v tomto období upadať a bytosti na Zemi začínajú degenerovať. Tento sklz, minimálne v priebehu tejto druhej doby, je začiatkom úpadku a zlo sa objavuje na planéte. Podľa védskych textov z Indie trvá tento vek 1 296 000 rokov.

Tretí vek tohto cyklu sa nazýva obdobím Dvapara, alebo bronzovou dobou. Je to začiatok „poklesu“ ľudského pokolenia. V tomto období sa úpadok ešte prehlbuje, zlo sa začína šíriť a všetko upadá do disharmónie. Tento vek trvá 864 000 rokov.

Posledné obdobie sa nazýva Kali Juga, alebo doba železná. Toto obdobie je súčasným. Zlo a úpadok sa stali hnacou silou s prejavom chamtivosti, vojen, hladu a chorôb, rozšírených po celej planéte ako prílivová vlna smrti a deštrukcie. Tento vek trvá podľa hinduistických textov 432 000 rokov. (2)

Pri rozoberaní týchto vysokých čísiel, nájdených v hinduistických textoch, je dôležité pochopiť, že popisujú štyri obdobia, pričom z nich chápeme, že každé nasledujúce obdobie je kratšie ako predošlé. Satja Juga, alebo Zlatý vek, je o jednu štvrtinu dlhší ako Treta Juga, strieborná doba. Treta Yuga je o štvrtinu dlhšia ako Dvapara Juga, alebo bronzová doba. Pochopenie týchto rozdielov v dĺžkach období je dôležité pre nasledujúcu diskusiu.

Podľa Fulcanelliho a krížu v Hendaye, alchymické štyri doby pozostávajú zo štyroch kvadrantov cyklu, ktorý trval 25 920 rokov, nazývaným precesiou rovnodennosti. V podstate môže byť precesia rovnodennosti vysvetlená faktom, že naša zem kmitá. Ako rotácia na zemi, strácajúca spád, kmitanie Zeme trvá skoro 26 000 rokov, než sa úplne uvolní. Podľa Fulcanelliho je záhadná rytina štyroch ‘A’ na kríži z Hendaye (viz obr.) “vesmírnym hieroglyfom”. Ako vraví, “pozostáva z konvenčných znakov neba a zeme, spirituálneho a pozemského, makrokozmu a mikrokozmu, v rámci ktorých sú vo vzťahu hlavné znaky vykúpenia (kríž) a sveta (kruh).”

 

Precesia rovnodennosti

Čo nám tu chce pravdepodobne Fulcanelli povedať je, že precesia rovnodenností by mala byť rozdelená na štyri rôzne obdobia, každá po 6480 rokoch (4 rozdelené do celkových 25 920), alebo pre zaokrúhlenie každá po 6500 rokoch. Toto je taktiež zaujímavé z hľadiska cyklu zverokruhu, ktorý trvá 25 920 rokov a má štyri znamenia. Sú to znamenia vodnára, býka, leva a škorpióna. Každé z týchto štyroch znamení je oddelené 6500 rokmi. Aj Ezechielova kniha a Kniha zjavenia nám hovoria o anjelovi so štyrmi tvárami. Tento anjel má tvár leva (Leo), býka (Taurus), muža (anjel) a orla (v staršej dobe bol škorpión reprezentovaný orlom miesto samotného škorpióna). Podľa Fulcanelliho sú očividne obe z týchto kníh Biblie varovaním a odkazom na štyri kvadranty precesie rovnodenností a vyzerá to tak, že nám vravia o určitom druhu väčšej zmeny, kedykoľvek sa dostaneme ku ktorémukoľvek z týchto štyroch znamení.

Je všeobecne známe, že práve vstupujeme do veku vodnára. Kríž v Hendaye a Fulcanelli nám vravia, že dôjde k prevratným zmenám na Zemi, keď vstúpime do jedného z týchto štyroch znamení. Tieto zmeny môžu byť evidentne katastrofálne.

Očividne toto datovanie štyroch alchymických období na 6500 rokov nekorešponduje so systémom hinduistickej Jugy, ktorého základom je, že každá Juga ma inú dĺžku obdobia. Je tu podstatné vychytanie odlišností v dvoch časových obdobiach, aby bolo možné najlepšie odhaliť viacdimenzionálne aspekty času.

 


Equator – stredová línia
Null point – nulový bod
Wormhole – červia diera
Stargate – hviezdna brána
Energy flow – energetický tok
Golden Age – Zlatý vek
Bronze Age – bronzová doba
Silver Age – strieborná doba
Iron Age – železná doba
Inner Tetrahedral Vortexes – vnútorné štvorstenné víry

-pokračovanie-

Poznámky

1. Viz www.jayweidner.com;„The books A Monument to the End of Time: Alchemy, Fulcanelli and the Great Cross“ a „Mysteries of the Great Cross of Hendaye: Alchemy at the End of Time,“ ktorých autorom je Jay Weidner a Vincent Bridges

2. Pre viac informácií pozrite „Tolkien at the End of Time: Alchemical Secrets of the Lord of the Rings“od Jaya Weidneraa Sharron Roseovej v „New Dawn“ č. 82 (január-február 2004), a „Reflections on the Cycle of the Great Yuga“ od Sharron Roseovej na www.sharronrose.com


JAY WEIDNER je spisovateľom, filmovým producentom a odborníkom na hermetizmus. Je spoluautorom „Mysteries of the Great Cross at Hendaye: Alchemy and the End of Time“ a „A Monument to the End of Time: Alchemy, Fulcanelli and the Great Cross.“ Jeho dokumenty zahŕňajú „Artmind: The Healing Power of Sa­cred Art,“ s Alexom Greyom, „Healing the Luminous Body: The Way of the Shaman,“ s Dr. Albertom Villoldom, „Healing Sounds,“ s Jonathanom Goldmanom, „The Secrets of Alchemy,“ ktoré pojednáva o kríži v Hendaye, a mnoho ďalších. Viac informácií (EN) nájdete na www.sacredmysteries.com.

Zdroj: http://www.newdawnmagazine.com/

Preklad: M.B.

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

PARI PASSU – Precesia rovnodennosti
http://www.cez-okno.net/stitok/pari-passu-precesia-rovnodennosti

Fulcanelli
http://www.cez-okno.net/search/node/Fulcanelli

Alchýmia
http://www.cez-okno.net/rubrika/alchymia

 


Aké boli stimuly stavieb pyramíd? 4: KAM ODIŠLI BOHOVIA?

$
0
0

“Táto kompozícia jasne ukazuje, že na obežnej dráhe Zeme (tretia od Slnka) sa pohybujú DVE planéty: Zem a druhé teleso. Slnko hľadí na Zem, ktorej veľkosť (hmota) je menšia ako veľkosť druhej planéty za Slnkom. Nachádza sa diametrálne oproti nám, za Slnkom, takže ju nemôžeme vidieť! Egypťania evidentne hľadali spôsob ako zachovať túto informáciu získanú od bohov Neferu na večné časy.”


Vráťme sa do Egypta, do Údolia kráľov. Navštívime hrobku kráľov Ramzesa VI., faraóna 20. dynastie počas Novej ríše. Zostupujeme dovnútra, na vyššiu úroveň J, k strednej časti múru po pravej strane. Tu je obrázok, ktorý nás zaujíma:


Fragment z knihy Kniha Zeme, časť A, 7. scéna, z hrobky Ramzesa VI. v Údolí kráľov

 

Jedná sa o fragment z Knihy Zeme, časti A, 7. scény. Tento obrázok obsahuje viacero informácií, ale my sa teraz budeme zameriavať na jeho ústrednú záležitosť.

Postava uprostred kompozície je pokrytá žltou farbou. Semeno z jeho falusu dopadá na hlavu malej ľudskej bytosti. Aké asociácie to vyvoláva vo Vašej mysli? Egyptológovia si mysleli to isté.

Všetko tu vyobrazené vysvetľuje nasledujúce precíznym a konkrétnym spôsobom:

Postava uprostred je Slnko, preto má jeho telo i zlatožltú farbu. Falus a semeno vyvolávajú predstavu daru života! Pozrite sa znovu – cez stred tela postavy beží zaoblená čiara – to je obežná dráha. Prechádza treťou čakrou (slnečným pletencom), ktorá je priamym ukazovateľom počtu na obežnej dráhe. DVE planéty sa ukazujú na tejto obežnej dráhe: jedna pred postavou, druhá za ňou.

Táto kompozícia jasne ukazuje, že na obežnej dráhe Zeme (tretia od Slnka) sa pohybujú DVE planéty: Zem a druhé teleso. Slnko hľadí na Zem, ktorej veľkosť (hmota) je menšia ako veľkosť druhej planéty za Slnkom. Nachádza sa diametrálne oproti nám, za Slnkom, takže ju nemôžeme vidieť! Egypťania evidentne hľadali spôsob ako zachovať túto informáciu na večné časy, získanú od bohov Neferu. Preto sa zachovala nielen na múroch hrobky v Údolí kráľov, ale taktiež v rámci kozmológie pytagorejského Filolaosa, ktorý trval taktiež na tom, že za Slnkom (ktoré nazýval „Hestia“ – centrálne srdce) je podobné teleso našej vlastnej planéte – Protizem.

 


Systém Zem – Slnko – Protizem. Neviditeľná oblasť za Slnkom má rozlohu 600-násobku priemeru Zeme

 

Ak vás to zaujalo, ale ste stále na pochybách, máme tu pre vás niekoľko zaujímavých faktov, zaznamenaných astronómami.

Skoro ráno, 25. januára roku 1762, objavil v blízkosti Venuše Gian Domenico Cassini, riaditeľ parížskeho observatória, neznáme polmesiacovité teleso zahalené tmou – čo je priamy náznak toho, že sa jednalo o planétu a nie hviezdu. Venuša mala v tom okamihu taktiež polmesiacovitý tvar a Cassini najprv veril, že našiel iba jej mesiac.

Teleso disponovalo výraznou veľkosťou. Cassini odhadoval jeho priemer ako štvrtinu priemeru Venuše. Ten istý astronóm zanechal ďalší záznam z pozorovania tejto planéty z roku 1672. 18. augusta 1686, o štrnásť rokov neskôr, uvidel Cassini to isté teleso znovu a zaznamenal ho vo svojom denníku.

23. októbra 1740, tesne pred slnečným úsvitom, zazrel túto záhadnú planétu James Short, člen Kráľovskej spoločnosti (vedeckého združenia) a amatérsky astronóm. Nasmerujúc svoj ďalekohľad na Venušu, zazrel v jej blízkosti malú „hviezdičku.” Navádzajúc ďalší teleskop na ňu s 50 až 60-násobným zväčšením a mikrometrom, bol schopný určiť jej vzdialenosť od Venuše. Venuša bola jasne viditeľná. Nebo bolo v tej chvíli výrazne čisté, a tak Short mohol vidieť túto „hviezdičku“ s 240-násobným zväčšením a k svojmu ohromnému úžasu zistil, že bola v rovnakej fáze ako Venuša. Inými slovami mala planéta, osvetlená Slnkom, mala rovnaké zatienenie polmesiacovitého tvaru a mohla byť pozorovaná na viditeľnom disku Venuše. Polomer planéty dosahoval ledva tretinu polomeru Venuše. Jej svetlo nebolo tak jasné, či čisté, ale disponovala ostrými, výraznými obrysmi na základe faktu, že sa nachádzala ďalej od Slnka než Venuša. Línia, prechádzajúca cez stred Venuše a planétu tvorila uhol okolo 18–20˚ s rovníkom Venuše. Short sledoval planétu asi hodinu, ale slnečné svetlo sa zintenzívnilo a asi o 8:15 ráno stratil planétu z dohľadu.

Ďalšie pozorovanie bolo uskutočnené 20. mája 1759 astronómom Andreasom Mayerom v Greifswalde, v Nemecku.

Výnimočné „prerušenie” vo fungovaní slnečného „dynama,” ktoré nastalo v neskorom 17. a skorom 18. storočí (dokázané taktiež samostatne v Maunderovom minime, keď neboli takmer žiadne slnečné škvrny v priebehu 50 rokov) spôsobilo nestabilitu obežnej dráhy Protizeme. Rok 1761 bol rokom, kedy bola vidieť najčastejšie. V priebehu niekoľkých dní (10.–12. február) bolo zaznamenané pozorovanie planéty (predpokladaného mesiaca Venuše) Josephom Louisom Lagrangem, významným matematikom, žijúcim vtedy v Marseilles.

3., 4., 7. a 11. marca ju videl Jacques Montaigne, člen spoločnosti z Limoges.

V tom istom mesiaci, dňa 15., 28. a 29. marca zase Monbarreaux z Auxerre vo Francúzsku zahliadol nebeské teleso vo svojom teleskope, ktoré považoval za „mesiac Venuše”. V júni, júli a auguste bolo uskutočnených osem pozorovaní tohto telesa Rednerom z Kodane.

V roku 1764 bola zahliadnutá záhadná planéta Roedkierom. 3. januára roku 1768 bola pozorovaná Christianom Horrebowom z Kodane. Posledné pozorovanie bolo uskutočnené dňa 13. augusta roku 1892. Americký astronóm Edward Emerson Barnard si všimol neďaleko Venuše (kde sa nenachádzali žiadne hviezdy, ktoré by s ňou mohli byť spojené) neznámy objekt hviezdy siedmej veľkosti. Potom sa planéta vrátila za Slnko. Existujú rôzne odhady veľkosti pozorovaného telesa, od štvrtiny po tretinu veľkosti Venuše.

Zmätení čitatelia môžu argumentovať citovaním úspechov modernej astronómie a sond, cestujúcich ďaleko za našu slnečnú sústavu, tak sa poďme na to spoločne pozrieť...

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Valerij Uvarov

Zdroj: http://pyramids.iicufi.org/

Preklad: M.B.

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

NEFERU
http://www.cez-okno.net/search/node/Neferu

 


Sekcie: 

Mystériá sibírskeho “Údolia smrti” II.

$
0
0

“Približne storočie pred každou explóziou alebo sériou explózií sa z „železnej diery“ vynorila rýchlo letiaca ohnivá guľa a bez toho, aby spôsobila nejakú veľkú škodu sa vznášala nahor, za ňou nasledoval tenký stĺp ohňa. Na samom vrchu sa objavila veľká ohnivá guľa. Sprevádzaná štyrmi údermi hromu za sebou, sa vznášala ešte vyššie a odletela preč, nechávajúc za sebou „pás dymu a ohňa“. Potom z diaľky zaznela kanonáda výbuchov...”


A. Gutenev a J. Michailovskij, dvaja výskumníci, ktorí žili v meste Mirnyj v Jakutsku, podali správu, že v roku 1971 im povedal starý lovec z ľudu Evenkov, že v oblasti medzi dvomi riekami známymi ako Niugun Bootur („ohnivý bojovník“) a Atadarak („miesto s trojstrannou harpúnou“) vytŕča zo zeme vec, ktorá dala tejto oblasti jej meno - „veľmi veľká“ trojstranná železná harpúna. V oblasti medzi dvomi riekami známej ako Cheliugur („železní ľudia“), sa zase nachádza železná mohyla, v ktorej ležia „chudí, čierni, jednookí ľudia v železných šatách“).

 

Povedal, že tam môže ľudí odviezť, že to nie je ďaleko, ale nikto mu neveril. Medzičasom zomrel.

Ďalší z týchto objektov bol podľa všetkého prekrytý po výstavbe priehrady na rieke Viljuj, poniže mesta Erbije. Podľa výpovede jedného zo staviteľov hydroelektrickej elektrárne na rieke Viljuj, keď stavali rozvádzací kanál a odvodňovali hlavný kanál, objavili tam vypuklé kovové „miesto“. Termíny ale tlačili a po zbežnej kontrole nálezu nariadili vedúci pokračovať v práci.

Existuje veľké množstvo príbehov ľudí, ktorí našli náhodou podobné konštrukcie, ale bez presnej polohy je nesmierne náročné znovu ich v depresívnej a monotónnej krajine nájsť.

Starí muži raz hovorili, že miestom nazvanom Tong Duurai preteká potok menom Ottoamoch („diery v zemi“) a že v jeho okolí sa nachádzajú nesmierne hlboké otvory, známe ako „smejúce sa rokliny“. Rovnaké meno sa objavuje aj v legendách, ktoré hovoria, že ide o príbytok divokého obra, ktorý ničí všetko naokolo.

Zhruba každých šesť alebo sedem storočí tam zo zeme vyletí obrovská „ohnivá guľa“ a buď odletí niekam do diaľky a (podľa kroník a legiend iných etník) tam vybuchne, alebo vybuchne priamo nad miestom odkiaľ vyletela - výsledkom je oblasť spálená na uhoľ v okruhu stoviek kilometrov.

Jakutské legendy často odkazujú na explózie a ohnivé gule stúpajúce do vzduchu. Všetky tieto úkazy sú buď tak alebo onak spájané so záhadnými kovovými konštrukciami v Údolí smrti. Niektoré vyzerajú ako veľké, okrúhle „železné domy“ stojace na početných postranných podperách. Nemajú ani dvere, ani okná, len „priestranný prielez“ na vrchole kupoly.

Niektoré sa už takmer celé prepadli do permafrostu, na povrch trčia už len sotva badateľné zaoblené zvyšky. Svedkovia, ktorí sa navzájom nikdy nestretli ich opisovali rovnako, ako „výrazné kovové domy“. Ďalšími objektmi roztrúsenými po tejto oblasti sú kovové zaoblené poklopy, ktoré prikrývajú niečo neznáme.

Jakutské legendy hovoria, že z „otvoru chrliaceho dym a oheň“ prekrytého „trieskajúcim oceľovým vekom“ vychádzajú tajomné ohnivé gule.

 

Tiež je to zdrojom ohnivých smrští, ktoré podľa opisov veľmi pripomínajú súčasné jadrové explózie.

Približne storočie pred každou explóziou alebo sériou explózií sa z „železnej diery“ vynorila rýchlo letiaca ohnivá guľa a bez toho, aby spôsobila nejakú veľkú škodu sa vznášala nahor, za ňou nasledoval tenký stĺp ohňa. Na samom vrchu sa objavila veľká ohnivá guľa. Sprevádzaná štyrmi údermi hromu za sebou, sa vznášala ešte vyššie a odletela preč, nechávajúc za sebou „pás dymu a ohňa“. Potom z diaľky zaznela kanonáda výbuchov...

V 50. rokoch sa na túto oblasť zamerala sovietska armáda, pravdepodobne kvôli nízkej hustote osídlenia v severnej časti a vykonala tu sériu jadrových testov. Jedna z explózií spôsobila veľkú záhadu a zahraniční odborníci sa o nej stále dohadujú.

Ako informovalo nemecké rádio Deutsche Welle v septembri 1991, keď v roku 1954 testovali desať kilogramovú jadrovú hlavicu, z neznámeho dôvodu sila explózie prekročila očakávané výpočty o 2000 až 3000, dosiahla 20 až 30 megaton a bola zaznamenaná seizmickými laboratóriami po celom svete.

Dôvod takejto veľkej odchýlky v sile výbuchu zostáva stále nejasný. Spravodajská agentúra TASS vydala vyhlásenie, že pevná vodíková bomba bola testovaná v podmienkach vzdušného výbuchu, ale neskôr sa tieto informácie ukázali ako nepravdivé.

Po testoch bola celá oblasť označená ako zakázaná zóna a niekoľko rokov sa tu tajne pracovalo.

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Valerij Uvarov

Zdroj: http://www.bibliotecapleyades.net/

Preklad: V.K.

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Tunguzská katastrofa
http://www.cez-okno.net/rubrika/tunguzska-katastrofa

Mimozemská intervencia?
http://www.cez-okno.net/rubrika/mimozemska-intervencia

 


ALCHÝMIA ČASU: Chápanie Veľkého roku a cyklov existencie II.

$
0
0

V modernej fyzike je všeobecne známe, že štyri dimenzie, z ktorých jednou je čas, disponujú tvarom hypersféry (viz obrázok dole). Hypersféra má tvar podobný ako dolka, alebo žemľa. Energia, alebo energetický tok v rámci hypersféry funguje nasledujúcim spôsobom: ako nám ukazuje ilustrácia (dole), tok prichádza zo spodku sféry, stáča sa nahor okolo vonkajšieho okraja, križujúc vonkajšiu stredovú líniu sféry prstenca a stáčajúc sa k voľnému priestoru na vrchu tohto prstenca. Tento energetický tok potom začne prepadať cez vrchol priestoru a začne sa stáčať do víru. Energetický tok pokračuje do tej doby, pokiaľ sa nedostane zase zo spodnej časti prstenca, kde zase začne svoju expanziu smerom von. Tento tok pokračuje donekonečna.


Pozn. red. Dvojitý toroid je známy najmä vďaka geniálnemu fyzikovi ›› Nassimovi Harameinovi. Práve na jeho diele môžeme uzrieť, ako sa moderná alternatívna veda približuje dávnym mystériám, tak starostlivo zakódovaných i v pôvodnom hermetizme a následnej alchýmii. Žijeme v požehnanej dobe, kedy môžeme na vlastné oči vidieť, ako sa tajomstvá dávnoveku vynárajú a nadobúdajú zreteľnejšie kontúry. A odkiaľ toto všetko pochádza? Žiaľ, ešte i dnes sa stretneme s názorom, že ›› hermetizmus je vlastne produktom gréckej filozofie. Pozornejšie štúdium však nenechá nikoho na pochybách o zdroji tohto výnimočného poznania, ktoré siaha hlboko do dôb, o ktorých oficiálna veda ani len neuvažuje ako o civilizovaných...
Yezid

 

Štvordimenzionálny prstenec hypersféry je taktiež reprezentovaný hyperkockou (viď obrázok vľavo hore). Hyperkocka je kocka v rámci druhej kocky podľa fyzikov. V skutočnosti je táto kocka, taktiež nazývaná alchymistami „Priestorová kocka“ alebo „Tetragramatron“ zarovnanou verziou hypersféry s dolkovým tvarom.

Vedci zbožňujú vytváranie objektov prostredníctvom priamok, a tak vytvorili hyperkocku na umožnenie lepšieho pochopenia viacdimenzionálneho vesmíru vôkol nás. Avšak alchymisti radi využívajú zaoblené prirodzené čiary, takže prstenec dolkového tvaru, alebo hypersféra, sú lepším, prirodzenejším popisom viacdimenzionálneho priestoru a využijeme ho i v tomto článku.

Alchymisti veria, že okolo každej žijúcej bytosti na Zemi je viacdimenzionálne „teleso.“ Toto viacdimenzionálne „teleso,“ alebo sféra, známa mystike ako žiariace energetické teleso, taktiež obklopuje každú planétu alebo hviezdu. Každý predmet v trojdimenzionálnom svete je ovplyvnený štvordimenzionálnym priestorom. Ľudia, zvieratá, rastliny, planéty a hviezdy sú tuhou zložkou v rámci energetického toku štvrtej dimenzie. Ako uvidíte, čas taktiež plynie týmto spôsobom. (3)

 


Equator – stredová línia
Null point – nulový bod
Wormhole – červia diera
Stargate – hviezdna brána
Energy flow – energetický tok
Golden Age – Zlatý vek
Bronze Age – bronzová doba
Silver Age – strieborná doba
Iron Age – železná doba
Inner Tetrahedral Vortexes – vnútorné štvorstenné víry

 

V záujme chápania topografického charakteru času je veľmi dôležité pochopiť vnútro tejto viacdimenzionálnej sféry. Výrazom „vnútro“ odkazujem na víry, ktoré umožňujú prietok energetického toku cez stred hypersféry. Ako začne energetický tok padať do víru v centre sféry, dostáva tvar štvorstenu.

 

 

Ako ukazuje obrázok, štvorsten je stavebným kameňom trojdimenzionálneho priestoru a základnou súčasťou ›› Platónskych telies. Štvorsten je najjednoduchším predmetom, ktorý môže byť vytvorený v troch dimenziách. Ako jediný objekt len so štyrmi stranami má štvorsten tvar taktiež ako vír.

Na chvíľku sa pozastavme a pozrime sa bližšie na víry. V oblasti Stredozápadu USA odkiaľ pochádzam, je miesto nazývané Tornado Alley. Sú to Veľké pláne, ktoré sa ťahajú od Texasu až po Dakotu. Každý rok je toto územie vystavené početným tornádam, ktoré prinášajú skazu miestnym farmám a mestám. Tieto tornáda zvyknú začínať v máji a trvajú do začiatku augusta. Vidiac niekoľko tornád v mojom detstve, začal som byť nimi fascinovaný a dokonca som sa stal i tzv. „storm chaser“ (prenasledovateľom búrok). V mladosti som sa zvykol naivne hnať za tornádami v záujme zachytenia ich mojím 16 mm fotoaparátom Bolex. Tak som spoznal tieto smrtiace víry bližšie.

 

 

Ale chápanie tornád nám taktiež pomáha v porozumení vírom a koncentrácii síl hypersféry. Tornáda (a taktiež hurikány) pozostávajú zo vzduchu, ktorý nás celú dobu obklopuje. Ale akonáhle sa začne vzduch točiť, nadobudne pevnosť. Zatiaľčo silno prúdiaci vzduch na vrchu tornáda je síce nebezpečný, točiaci vzduch pri povrchu zeme je skutočným nebezpečenstvom. Pri vrcholku tornáda, kde už je v kontakte s pôdou, nadobúda vzduch už hodnoty pevnosti železa. Vrcholky tornád sú schopné roztrhať budovy, odhodiť osobné, či nákladné autá tisícky stôp ďalej a vystreliť obilné plevy doprostred stromov ako náboje. Ako sa vzduch točí stále prudšie, vrchol víru tornáda už nadobúda silu 50 rušňových motorov a disponuje hustotou najtvrdších kovov. A stále pozostáva len z molekúl vzduchu. Ale tieto molekuly sa točia tak rýchlo, že vytvárajú masu, ktorá je extrémne silná. Je to práve točenie vzduchu, ktoré spôsobuje, že sa jeho hutnosť zvyšuje a nadobúda kovovú tuhosť.

Vrátiac sa späť k jadru nášho viacdimenzionálneho prstenca, s využitím analógie s tornádami môžeme pochopiť víry v rámci tohto priestoru a ako sa časom rozplynú. Ako sa energetický tok začne prepadať k vrcholku víru štvorstenového tvaru, začína sa točiť. Ako ale energetický tok padá nižšie, jeho otáčanie nadobúda vyššiu rýchlosť a kompresiu. Presne ako pri tornáde, ktoré čím je nižšie, tým vrchol víru „tvrdne.“ Môžeme povedať, že tvrdnutie síl víru je práve to, čo vytvára tuhosť trojdimenzionálneho priestoru. Každá ľudská bytosť, rastlina, živočích a vskutku celá planéta a hviezdy rovnako, sú stvrdnutým vrcholom viacdimenzionálnych vírov, ktoré okolo nás neustále prúdia.

Rovnako ako vzduch, sú pre nás tieto viacdimenzionálne sily neviditeľné. Môžu byť viditeľné len v prípade, že vytvoria točiaci vír a až ten môžeme vidieť a cítiť. Pevnosť tretej dimenzie je v skutočnosti vytvorená práve prostredníctvom rýchleho točenia štvordimenzionálneho priestoru. Mystika v rámci všetkých významných tradícií tento jav pozná a uvedomuje si vnútornú dynamiku štvrtej dimenzie v rámci jej interakcie s treťou. Štvrtá dimenzia je obklopujúcou sférou a tretia dimenzia sú štvorstenové víry, tvoriace jadro sféry. Naši predkovia nazývali štvrtú dimenziu „duchom“ a tretiu dimenziu „hmotou.“

Ale aký to má teda súvis s časom a topografiou času? Spomeniete si na dilemu, ktorej sme čelili v snahe zosúladiť štyri obdobia precesie s obdobiami Júg hinduistického systému? Pokúšaním sa zlúčiť oboje do jedného nepochopíme len topológiu času, ale taktiež môžeme zmapovať čas ako naši predkovia a uvedomiť si, kde sa v rámci celkového behu času nachádzame.

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.


Poznámky

3. Pre viac informácií o žiarivej energii telies si pozrite moje filmy „Healing the Luminous Body“ s Dr. Albertom Villoldom, „ArtMind“ s Alexom Greyoma, „Yoga of Light“ so Sharron Roseovou


JAY WEIDNER je spisovateľom, filmovým producentom a odborníkom na hermetizmus. Je spoluautorom „Mysteries of the Great Cross at Hendaye: Alchemy and the End of Time“ a „A Monument to the End of Time: Alchemy, Fulcanelli and the Great Cross.“ Jeho dokumenty zahŕňajú „Artmind: The Healing Power of Sa­cred Art,“ s Alexom Greyom, „Healing the Luminous Body: The Way of the Shaman,“ s Dr. Albertom Villoldom, „Healing Sounds,“ s Jonathanom Goldmanom, „The Secrets of Alchemy,“ ktoré pojednáva o kríži v Hendaye, a mnoho ďalších. Viac informácií (EN) nájdete na www.sacredmysteries.com.

Zdroj: http://www.newdawnmagazine.com/

Preklad: M.B.

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

VORTEX
http://www.cez-okno.net/search/node/VORTEX

Nová Veda
http://www.cez-okno.net/rubrika/nova-veda

Alchýmia
http://www.cez-okno.net/rubrika/alchymia

 



►SPRÁVY CEZ OKNO č. 9

$
0
0

Dr. Osmanagič: ÚDOLIE BOSNIANSKYCH PYRAMÍD (english below)

(Pri príležitosti 2. výročia Projektu ARCHEO)

Veronikin príbeh, podrobný report z Údolia bosnianskych pyramíd a exkluzívny rozhovor s Dr. Osmanagičom!

Dr. Semir Osmanagič Ph.D, vedúci výskumník projektu „Bosnianska pyramída“

Projekt ARCHEO je tu pre priateľov alternatívneho i oficiálneho pohľadu na históriu, archeológiu, bádanie a vecí súvisiacich
http://www.cez-okno.net/archeo

Založili sme ho 12. 5. 2014 pri príležitosti interview, ktoré nám exkluzívne poskytol pán Erich von Däniken
http://www.cez-okno.net/spravy3

ENGLISH

Dr. Sam Osmanagich Ph.D., Principal Investigator of the Bosnian Pyramid project

The Project ARCHEO is here for all friends of alternative and official view of history, archeology, research and other related matters.
http://www.cez-okno.net/archeo

We have establish it in May 12, 2014 on the occasion of an exclusive interview with Mr. Erich von Däniken
http://www.cez-okno.net/spravy3

We bring you detailed report from the Valley of the Bosnian Pyramids and an exclusive interview with Dr. Osmanagic to celebrate the 2nd Anniversary!


 

Súvisiace:

SEMIR OSMANAGIČ Výber
http://www.cez-okno.net/rubrika/semir-osmanagic-vyber

Medzinárodná konferencia ENERGIA ŽIVOTA
http://www.cez-okno.net/stitok/medzinarodna-konferencia-energia-zivota

 


Aké boli stimuly stavieb pyramíd? 5: KAM ODIŠLI BOHOVIA? II.

$
0
0

“Bez ohľadu na ostrosť fotoaparátu a rozsah snímky, je nemožné zachytiť obe zemegule naraz na jeden film z akéhokoľvek uhlu, hlavne ak medzi nimi uprostred je silný zdroj svetla, analogický Slnku, s priemerom 109 metrov! Preto s ohľadom na vzdialenosť, relatívne veľkosti a jasnosť Slnka, rovnako ako berúc do úvahy fakt, že veda je zameraná iným smerom, nie je vôbec prekvapujúce, že Protizem zostala stále nepostrehnutá.”


Veľmi dôležitým bodom, ktorého si nie sú vedomí nešpecializovaní čitatelia, je fakt, že sondy letiace vesmírom „nehľadia do strán.“ V záujme permanentného udržiavania a nápravy kurzu sú „elektronické oči“ vesmírnych prostriedkov zamerané priamo na nebeské telesá, ktoré sú určené ako míľniky, ako napríklad jasná hviezda Canopus.

 

Vzdialenosť od Zeme k Protizemi je tak veľká, že pamätajúc na veľkosť Slnka a jeho efekty, i dostatočne veľké nebeské teleso sa môže stratiť vo vesmíre za ním, zotrvajúc takto neviditeľné po dlhé obdobia. Pozrite si kvôli predstave ilustráciu:


Systém Zem – Slnko – Protizem. Neviditeľná oblasť za Slnkom má rozlohu 600-násobku priemeru Zeme

 

Priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka je 149 600 000 kilometrov a vzdialenosť Slnka od Protizeme je rovnaká, keďže sa nachádza na obežnej dráhe za Slnkom. Priemer Slnka je 1 390 600 km, alebo 109 násobok priemeru Zeme (dĺžka rovníka je 12 756 km). Ak zrátame vzdialenosť od Zeme k Slnku a od Slnka k Protizemi, berúc do úvahy priemer Slnka, dostaneme celkovú vzdialenosť zo Zeme k Protizemi 300 590 600 km, alebo 23 564,6-násobok zemského priemeru.

Vyobrazme si túto situáciu na miniatúre, na ktorej bude Zem predmetom s priemerom 1 metra (tzn. s mierkou 1:12 756 000) a pozrime sa ako by Protizem vyzerala na fotografii v porovnaní s týmto predmetom. Použime ďalšiu metrovú sféru. Ak položíme prvú sféru (Zem) priamo pred šošovky fotoaparátu, budeme musieť položiť ďalšiu vzhľadom na naše výpočty až o 23 km a 564,6 metra ďalej. Druhá sféra (Protizem) bude evidentne v takej vzdialenosti na obrázku tak malá, že bude jednoducho nepostrehnuteľná. Bez ohľadu na ostrosť fotoaparátu a rozsah snímky, je nemožné zachytiť obe zemegule naraz na jeden film z akéhokoľvek uhlu, hlavne ak medzi nimi uprostred je silný zdroj svetla, analogický Slnku, s priemerom 109 metrov! Preto s ohľadom na vzdialenosť, relatívne veľkosti a jasnosť Slnka, rovnako ako berúc do úvahy fakt, že veda je zameraná iným smerom, nie je vôbec prekvapujúce, že Protizem zostala stále nepostrehnutá.

Berúc do úvahy jej korónu, je neviditeľná oblasť za Slnkom rovná desaťnásobku selenocentrickej dráhy (obežnej dráhy okolo Mesiaca, pozn. red.), alebo 600 násobku priemeru Zeme. Preto je tam dostatok priestoru pre zakrytie záhadnej planéty. Americkí astronauti, letiaci na mesiac, nemohli byť schopní túto planétu vidieť. Aby ju mohli vidieť, museli by letieť do vzdialenosti 10–15 krát väčšej.

Aby sme sa už definitívne presvedčili, že nie sme jediní vo vesmíre, a že iný, inteligentný život je veľmi blízko nás, ale nie na miestach, kde hľadajú astronómovia, potrebujeme použiť fotografiu vhodnej sekcie zemskej obežnej dráhy. Vesmírny teleskop SOHO, neustále fotografujúci Slnko, je tak blízko Zeme, že v princípe nemôže vidieť planétu za Slnkom taktiež (viď obr.), pokiaľ Protizem nezmení znovu svoju polohu ako tomu bolo v neskorom 17. storočí z dôvodu silných magnetických búrok na Slnku.

 


Poloha vesmírneho teleskopu SOHO

 

Situácia by mohla byť objasnená prostredníctvom obrázkov, obdržaných od sond na obežnej dráhe Marsu, ale uhol pohľadu a zväčšenie by muselo byť adekvátne, inak bude odhalenie zase oddialené. Tajomstvo Protizeme je pred nami uchovávané prostredníctvom veľkosti vesmíru i slepotou, či nevšímavosťou vedy voči tomu, čo nám vravia historické dokumenty, ale taktiež niekoho neviditeľnou rukou.

V tejto súvislosti môžeme upozorniť na zmiznutie sovietskej vesmírnej sondy Phobos 1, ktoré nastalo z vysokej pravdepodobnosti práve na základe toho, že sa stala „predčasným svedkom.” Sonda bola vypustená z Bajkonurského vesmírneho centra 7. júla 1988 a po vstupe na jej plánovanú dráhu začala robiť fotografie Slnka v súlade s jej programom. Röntgenové fotografie Slnka so 140-násobným zväčšením boli prenesené späť na Zem a keby Phobos 1 pokračoval vo fotografovaní, získal by i záber vedúci k historickému odhaleniu. Ale v roku 1988 nebolo toto odhalenie predurčené k tomu, aby sa udialo, takže svetové agentúry reportovali, že sa stratil kontakt so sondou Phobos 1.

 


Planéta Mars a jej mesiac Phobos. Napravo dole je fotografia predmetu vedľa Phobosu s tvarom cigary, ktorá bola získaná sondou Phobos 2. Mesiac meria 28х20х18 km, z čoho môžete odvodiť obrovskú rozlohu fotografovaného objektu

 

Osud sondy Phobos 2, vypustenej 12. júla 1988, bol podobný, aj keď dosiahol okolie Marsu – pravdepodobne z toho dôvodu, že nerobil fotografie Slnka. 28. marca 1989, napriek tomu, že skoro dosiahol mesiac Marsu Phobos, bol kontakt so sondou stratený. Posledný obrázok, ktorý poslal späť na Zem, ukazoval obrovský objekt cigarového tvaru, ktorý Phobos 2 (viď obr.) evidentne odklonil. Toto ďaleko presahuje všetky „záhadné veci” dejúce sa v našej slnečnej sústave, o ktorých naša oficiálna veda preferuje mlčať. Posúďte sami. Prikladáme, čo k tomu potreboval astrofyzik Kirill Butusov dodať:

“Prítomnosť planéty za Slnkom a racionálne chovanie určitých síl, spojených s ňou, sú indikované neobvyklými kométami, okolo ktorých sa nazbieralo značné množstvo informácií. Tieto kométy niekedy zachádzajú za Slnko, ale už sa nevracajú, ako by boli vesmírne lode. Alebo ďalším veľmi zaujímavým príkladom je – kométa Arend-Roland z roku 1956, ktorá bola objavená na základe rádiovej frekvencie. Jej žiarenie bolo zachytené rádio astronómami. Keď sa kométa Arend-Roland objavila spoza Slnka, vysielač na jej chvoste fungoval na vlnovej dĺžke asi 30 metrov. Potom chvostový vysielač začal fungovať na polmetrovej vlnovej dĺžke, oddelil sa od kométy a vrátil sa späť za Slnko. Jedným z ďalších celkom neuveriteľných faktov sú kométy, ktoré zase podnikajú akési inšpekčné lety v blízkosti planét slnečnej sústavy.”

 

Toto je viac ako kuriózne; ale nenechajme si našu pozornosť odviesť iným smerom a vráťme sa do minulosti.

Polmesiacovité teleso, ukazujúce sa spoza Slnka, je dvanástou planétou, ktorá chýbala v ucelenom a pevnom obraze štruktúry slnečnej sústavy, čo by bolo mimo iné i v súlade so starobylými textami. Mimochodom Sumeri tvrdili, že práve z dvanástej planéty slnečnej sústavy zostúpili „bohovia nebies“ na Zem.

Je potrebné zdôrazniť, že poloha planéty na našej obežnej dráhe za Slnkom umožňuje podmienky prijateľné pre život v kontraste s planétou Marduk (podľa Sitchina), ktorej orbitálna perióda dosahuje 3600 rokov a jej obežná dráha zachádza za „oblasť života,” pričom limity slnečnej sústavy tam už neumožňujú existenciu života.

Priznajme si, že takýto obrat udalostí je skôr problematický – ale potom začne postupne do seba všetko zapadať. Preto ako prvý záver na základe toho čo tu bolo povedané, by sme mali vybrať do popredia práve to, že „zdroj“ starodávnej vedomosti vyzerá tak, že mal nadpozemský pôvod! To nás núti radikálne prehodnotiť náš postoj voči starobylým dielam, ktoré prežili dodnes a pravdepodobne obsahujú neoceniteľné informácie o svete vôkol nás, ľudstve, pravých dejinách Zeme a našich úžasných predkoch.

Ak majú stále niektorí čitatelia pocit, že sa tu jedná o akýsi druh fantasy románu a neustále pochybujú o tej možnosti, že by naši vzdialení predkovia disponovali takým hlbokým vedeckým chápaním, urobme si malú odbočku v záujme vlastného presvedčenia, že myšlienky našich predkov boli aspoň u zdroja vedomia vysoko vedecké.

Aby sme sa o tom presvedčili, musíme na chvíľu odsunúť obrázok z hrobky Ramzesa VI., obsahujúci fragment Knihy Zeme. Aby to bolo férové, mali by sme zdôrazniť, že názov tohto fragmentu je podľa prekladu klasických egyptológov „ten, ktorý skrýva hodiny, stelesnenie vodných hodín” alebo “falická postava vo vodných hodinách”!? Ako sa Vám to pozdáva? Takýto nemotorný preklad je výsledkom neuveriteľného modelu myslenia a nesprávneho prekladania hieroglyfov.

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Valerij Uvarov

Zdroj: http://pyramids.iicufi.org/

Preklad: M.B.

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

NEFERU
http://www.cez-okno.net/search/node/Neferu

 


Sekcie: 

Mystériá sibírskeho “Údolia smrti” III.

$
0
0

“Stavba dlho vydávala nepríjemné, uši trhajúce zvuky, pričom sa postupne zmenšovala, až pokým úplne nezmizla pod zemou. Na jej mieste ostal iba obrovský, zívajúci, zvislý „kráter“. Podľa nezvyčajných slov legiend, sa skladal z troch vrstiev „smejúcich sa priepastí“. V jeho hlbinách sa údajne ukrývala podzemná krajina s vlastným zdrojom slnka, ktoré však postupne slablo.”


Nahliadnime najprv do ďalekej minulosti, tak, ako nám to predostierajú epické diela.
Všetko sa to začalo ešte v dávnych dobách, keď bolo toto územie obývané málopočetným kočovným národom Tunguz, v čase, keď sa legendy šírili iba slovne z úst do úst.


 

Kedysi dávno totiž ich vzdialený susedia zbadali, že zem, ktorú obýval tento národ, bola zrazu zahalená v nepreniknuteľnej tme, pričom sa okolím rozliehalo ohlušujúce dunenie. Zdvihol sa hurikán nevídanej sily a zem praskala pod mocnými údermi. Blesky šľahali oblohou všetkými smermi.

Keď všetko utíchlo a tma sa rozptýlila, kočovníkom sa naskytol nevídaný výjav. Uprostred spálenej zeme stála vysoká, na slnku sa ligotajúca, výšková stavba, ktorú bolo vidieť aj na niekoľko dní vzdialenej cesty.

Stavba dlho vydávala nepríjemné, uši trhajúce zvuky, pričom sa postupne zmenšovala, až pokým úplne nezmizla pod zemou. Na jej mieste ostal iba obrovský, zívajúci, zvislý „kráter“. Podľa nezvyčajných slov legiend, sa skladal z troch vrstiev „smejúcich sa priepastí“. V jeho hlbinách sa údajne ukrývala podzemná krajina s vlastným zdrojom slnka, ktoré však postupne slablo.

Z krátera stúpal dusivý zápach, a preto sa v jeho blízkosti nikto neusídlil. Ľudia občas v diaľke zazreli „otáčajúci sa ostrovček“, ktorý sa nad dierou zjavoval, pričom sa neskôr ukázalo, že to bol akoby jej „velikánsky poklop“. Tí odvážlivci, ktorým zvedavosť nedala spávať a rozhodli sa to bližšie preskúmať, sa nikdy nevrátili.

Storočia sa míňali a život pokračoval tak ako predtým. Nikto neočakával nič nezvyčajné, až kým jedného dňa neprišlo malé zemetrasenie a oblohu nezachvátil slabý „ohnivý vzdušný vír“, pričom na jeho samotnom vrchole sa objavila oslepujúca ohnivá guľa.

Sprevádzaný „sériou štyroch zahrmení“ a nechávajúc za sebou ohnivú stopu, guľa na jeho vrchole zrazu prudko vyrazila po vytvorenej plytkej klesajúcej dráhe a po tom čo zmizla za obzorom, vybuchla.

Kočovníci boli znepokojení, ale neopustili zem, ktorá bola ich domovom, keďže im tento „démon“ vôbec neublížil, pričom vybuchol až na území znepriateleného susedného kmeňa.

 

O niekoľko desaťročí neskôr sa tieto udalosti zopakovali: ohnivá guľa odletela tým istým smerom a opäť zničila iba ich susedov. Zjavne bol tento „démon“ určitým spôsobom ich ochrancom, a tak začali o ňom rozprávať legendy, pričom ho označovali ako Niurgun Bootur, „Ohnivý bojovník“.

Neskôr sa však udialo niečo, čo vystrašilo aj tých, ktorý žili v najvzdialenejšom okolí. Z diery sa totiž s ohlušujúcim, hrozivým dunením vynorila obrovská ohnivá guľa, ktorá opäť vybuchla, tentokrát však rovno nad ich hlavami!

Vzápätí nasledovalo silné zemetrasenie, ktoré spôsobilo, že trhliny na niektorých vrchoch siahali až do hĺbky viac než stoviek metrov.

Po výbuchu sa objavilo „ohnivo-rozbúrené more“, ktoré nepretržite špliechalo do kotúčovitého „otáčajúceho sa ostrovčeka“. Následky výbuchu siahali do okruhu viac než tisícky kilometrov.

Kočovné kmene žijúce na okraji postihnutej oblasti, sa rozutekali rôznymi smermi, usilujúc sa vzdialiť čo najďalej od tohto nešťastného miesta, pričom iba to ich zachránilo od istej smrti.

Všetci však podľahli akémusi zvláštnemu druhu choroby, ktorá sa prenášala iba z generácie na generáciu.

Aj napriek tomu však stihli po sebe zanechať detailné opisy spomínaných udalostí, vďaka ktorým začali jakutskí rozprávači vymýšľať prekrásne, neobyčajne tragické legendy.

Ubehlo ďalších 600 rokov. Mnoho generácií kočovníkov prišlo a odišlo. Príbehy o vzdialených predkoch sa zabudli a ľudia opäť začali osídľovať toto územie.

História sa však zopakovala... Ohnivá guľa, Niurgun Bootur, sa znovu objavila nad ohnivým vzdušným vírom a opäť zmizla za obzorom, kde aj vybuchla. O niekoľko desaťročí neskôr prenikla atmosférou druhá ohnivá guľa (tentokrát ju pomenovali ako Kiun Erbiie, „žiariaci vzdušný posol“ alebo „poslík“).

Neskôr nasledoval ďalší ničivý výbuch, ktorý legendy opäť antropomorfizovali. Pomenovali ho Uot Usumu Tong Duurai, čo možno voľne preložiť ako „lotrovský cudzinec, ktorý preťal zem a ukryl sa v jej útrobách, pričom všetko naokolo zničil pomocou ohnivého vzdušného víru“.

 

 

Tiež je to zdrojom ohnivých smrští, ktoré podľa opisov veľmi pripomínajú súčasné jadrové explózie.

Dôležité je ešte dodať, že v predvečer preletu antihrdinu Tong Duuraia sa na oblohe objavil posol nebeského Dyesegeia – bojovník Kiun Erbiie, ktorý sa zjavil na oblohe ako „padajúca hviezda“ alebo ako „rútiaci sa blesk“, aby varoval Niurgun Bootura o blížiacom sa boji.

Najpozoruhodnejšou udalosťou v týchto legendách však bolo to, ako sa Tong Duurai vyrútil z útrob podzemia a bojoval s Niurgun Booturom. Boj prebiehal asi takto:

„... najprv začal z „krátera“ vystupovať hadiaci sa ohnivý vzdušný vír, pričom sa na jeho vrchole opäť objavila ohnivá guľa obrovských rozmerov. Potom sa niekoľkokrát ozvalo zaburácanie hromu, po ktorom táto guľa priam vystrelila vysoko do vzduchu... Tong Duuraia sprevádzala jeho družina, „zástup smrteľných krvavočervených vzdušných vírov“, ktorá v blízkom okolí spôsobila nesmiernu skazu.“

 

Nastal totiž moment, keď Tong Duurai narazil do Niurgun Bootura, a to nad miestom odkiaľ vyletel, čo spôsobilo to, že táto oblasť ostala neobývaná ešte dlhé roky.

Tieto udalosti sú zachytené aj na jednej z malieb, no výrazne odlišne: z diery sa totiž naraz vynorí niekoľko „ohnivých bojovníkov“, ktorý preletia určitú vzdialenosť, až nakoniec všetky vybuchnú na rovnakom mieste. Toto sa udialo aj v prípade preletu Tong Duuraia. Vzorky jednotlivých vrstiev zeminy zároveň dokazujú, že časový odstup medzi výbuchmi nepresiahol viac než 600-700 rokov.

Legendy síce odrážajú tieto udalosti veľmi živo, ale pre nedostatok písomných pamiatok sa domnievame, že v takejto podobe neboli ani zaznamenané.

Zdá sa však, že sa tieto chýbajúce časti dajú nahradiť pomocou historickým kroník iných národov, o ktorých si ale viac povieme nabudúce.

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Valerij Uvarov

Zdroj: http://www.bibliotecapleyades.net/

Preklad: Katá

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Tunguzská katastrofa
http://www.cez-okno.net/rubrika/tunguzska-katastrofa

Mimozemská intervencia?
http://www.cez-okno.net/rubrika/mimozemska-intervencia

 


ALCHÝMIA ČASU: Chápanie Veľkého roku a cyklov existencie III.

$
0
0

“Je zaujímavé, že sa nám Stanley Kubrick vo svojom majstrovskom diele 2001: A Space Odyssey (Vesmírna odysea 2001) akoby snaží povedať o konci našej doby. Hviezdne dieťa na konci filmu prechádza cez hviezdnu bránu z čierneho monolitu a vracia sa na Zem, aby vytvorilo nový svet, alebo započalo novú dobu.”


Ako nám ukazuje ilustrácia na obrázku, predstavte si, že prechádzame cez úplné centrum, kde sa oba štvorstenné víry tornáda stretávajú v úplnom strede vnútornej viacdimenzionálnej sféry. Padajúc dolu smerom ku dnu sa každé ďalšie otočenie víru stáva dlhším a širším, taktiež pomalším, než predošlé. Inými slovami, energetický tok expanduje po tom, ako dosiahol „nulový“ bod v rámci úplného stredu viacdimenzionálnej sféry, alebo prstenca, kde sa stretávajú vrcholky oboch štvorstenných vírov.


Equator – stredová línia
Null point – nulový bod
Wormhole – červia diera
Stargate – hviezdna brána
Energy flow – energetický tok
Golden Age – Zlatý vek
Bronze Age – Bronzová doba
Silver Age – Strieborná doba
Iron Age – Železná doba
Inner Tetrahedral Vortexes – vnútorné štvorstenné víry

 

Tento energetický tok pokračuje vo svojej expanzii, ako sa ťahá okrajom spodku sféry, kde dosahuje jej vonkajší okraj. Energetický tok pokračuje v expanzii, dokiaľ nedosiahne vonkajšiu stredovú oblasť sféry. Akonáhle prekročí stredovú čiaru, energetický tok začne zhusťovať, tok postupne nadobúda vyššiu rýchlosť a hustotu v rámci točenia. Tento tok pokračuje pokiaľ energetický tok nedosiahne horný okraj vonkajšku viacdimenzionálnej sféry, kde začne „padať“ na vrch tornádového štvorstenného víru.

V tomto okamihu, akonáhle tok energie spadá do víru smerom k nulovému bodu v strede sféry začne dosahovať vyššej pevnosti s vyššou rýchlosťou rotácie. Toto pokračuje naďalej, pokiaľ vír nedosiahne železnej tvrdosti. Toto je spôsob ako sily štvrtej dimenzie tvoria trojdimenzionálnu realitu. Akonáhle sa vír točí rýchlejšie a rýchlejšie, prebieha v ňom kompresia až dolu do bodu, odkiaľ nemá inej cesty ako zase von. Toto sa deje v nulovom bode stredu sféry a energetický tok začína znovu expandovať.

Zlatý vek je obdobím, ktoré začína v nulovom bode v centre sféry a pokračuje prostredníctvom spodku víru. S tým, ako energetický tok expanduje smerom von, čas sa spomaľuje. Celé obdobie Satja Jugy, alebo Zlatého veku, pokračuje ako energetický tok a schádza dolu spodkom víru, pričom sa točí vôkol vrcholu sféry. Pokračuje v rozširovaní, pokiaľ nedosiahne stredovej línie.

Stredová čiara vonkajška viacdimenzionálnej sféry je hranicou medzi Satja Jugou a Treta Jugou, alebo medzi Zlatým vekom a Strieborným vekom. V tomto momente začína energetický tok upadať ako plynie nahor k severnému pólu hypersféry.

Strieborná doba, alebo obdobie Treta Juga, pokračuje pokiaľ energetický tok nedosiahne vrcholného okraja viacdimenzionálnej sféry a nezačne padať do hornej časti štvorstenného víru. Toto je hraničným bodom medzi Treta Jugou a Dvapara Jugou, alebo hranicou medzi striebornou a Bronzovou dobou.

Asi dve tretiny horného víru smerom dolu, kde sa energetický tok točí tak rýchlo, že sa stáva pevným ako železo, je začiatkom poslednej doby Kali Jugy, alebo Železnej doby. Toto točenie pokračuje v naberaní hustoty, kompresie a rýchlosti, ako sa približuje k stredovému nulovému bodu v úplnom centre sféry. Ako pokračuje k tomuto nulovému bodu, sily sa stávajú neuveriteľne rýchle, intenzívne a husté.

Až v okamihu, keď tieto sily dosahujú maximálnu hustotu a nemôže už dochádzať k ďalšej kompresii, začnú okamžite upadať a tok expandovať. Toto sa deje okamžite. Je to prechod z Železnej doby, alebo Kali Jugy do Zlatého veku, alebo Satja Jugy. Hranica medzi Železnou dobou a Zlatým vekom je tou najvzdialenejšou v tejto topografickej ilustrácii viacdimenzionálneho času. Tento prechod prináša najväčšie otrasy a dochádza k nemu okamžite.

Venujte pozornosť tvaru presýpacích hodín dvoch štvorstenných vírov v rámci viacdimenzionálnej sféry. Je toto dôvodom, prečo nám Fulcanelli (vďaka podrobným poznámkam Schwallera de Lubicz, pozn. red.) vraví o presýpacích hodinách vo výroku na začiatku tohto článku? Boh Šiva v rámci hinduistickej mytológie tancuje pri vytvorení sveta i jeho zániku, hrajúc pri tom na dhamaru, čo je obojstranný bubon s tvarom presýpacích hodín.

Všimnite si, že ako počty rokov v hinduistickom systéme Júg, tak i vzdialenosť dosiahnutá v priebehu našich období v hypersfére sú si podobné. Zlatý vek, ktorý je vzdialenosťou medzi nulovým bodom v strede a vonkajšou stredovou čiarou, je dvakrát tak dlhý ako vzdialenosť v priebehu Striebornej doby, ktorá trvá od stredovej čiary po vrch horného víru. Rovnako je vzdialenosť od vrchu víru do jeho dvoch tretín, čo je trvanie Bronzovej doby, polovica dĺžky Striebornej doby. Nakoniec, i špička víru je polovicou dĺžky Bronzovej doby.

Táto časť, nazývaná Železnou dobou, je doba v ktorej žijeme. Toto je taktiež dôvodom, prečo všetko pociťujeme kratšie, ako predtým. To je dôvodom prečo každý deň, každý mesiac a rok vyzerajú, že plynú rýchlejšie, ako tie predošlé. V topológii času je možné tento jav jednoducho pochopiť a vysvetliť.

Taktiež nezabúdajte, že vzdialenosť prekonaná v priebehu Zlatého veku je omnoho dlhšia než v Železnej dobe, ale počet rokov je rovnaký. Zlatý vek trvá taktiež 6480 rokov, rovnako ako Železná, ale pociťujeme ich rozdielne. V priebehu Zlatého veku, každý ďalší deň, ďalší mesiac, ďalší rok, vyzerajú dlhšie ako tie predošlé. Čas v rámci Zlatého veku expanduje a s touto expanziou sa stráca úzkosť a tenzia Železnej doby. Je rajom hlavne pre tých, ktorí prežili prechod červou dierou, alebo nulovým bodom v strede viacdimenzionálnej sféry.

Preto roky uvedené v rámci systému Júg sú v skutočnosti symbolickými časmi, ktoré vysvetľujú dĺžku času, ako je pociťovaný, nie ako je prežitý. Takže je možné nadobudnúť pocit, že Zlatý vek, alebo Satja Juga, trval dlhšie, než Kali Juga, alebo Železná doba.

Šamani v Peru nám hovoria, že sme na dosah od „Pača Kuti,“ čo doslova znamená „obrátenie sveta naruby.“ Vravia, že k tomu dôjde v roku 2012. Toto je taktiež rokom, kedy veľký mayský kalendár dosahuje konečného bodu. Kríž v Hendaye je vcelku výstižný v tom, keď vyobrazuje, že dosahujeme úplný koniec Železnej doby. PovedaI by som, že nulový bod, alebo červia diera v úplnom strede hypersféry, je veľmi pravdepodobne práve rok 2012. Naša hypersféra vyzerá, že je riadená periodickým zoraďovaním Galaktického stredu so Slnkom. To taktiež ladí so štyrmi znameniami zverokruhu a vysvetľuje prečo sa kresťanská tradícia pripravuje na koniec.

Je zaujímavé, že sa nám Stanley Kubrick vo svojom majstrovskom diele 2001: A Space Odyssey (Vesmírna odysea 2001) akoby snaží povedať o konci našej doby. Hviezdne dieťa na konci filmu prechádza cez hviezdnu bránu z čierneho monolitu a vracia sa na Zem, aby vytvorilo nový svet, alebo započalo novú dobu. (4)

Je to práve pochopením štyroch období, daných znamení zverokruhu a systému Júg, kde môžeme v konečnom dôsledku oceniť odkaz našich predkov, ktorý nám odovzdali. Máme prejsť touto hviezdnou bránou, červou dierou a nulovým bodom viacdimenzionálneho priestoru.

Kríž z Hendaye odhaľuje najdôležitejšiu vedomosť zo všetkých, čo je práve koniec jedného obdobia a začiatok Zlatého veku. Táto vedomosť nám všetkým pomáha v plnej miere pochopiť charakter tohto obdobia, v ktorom sa nachádzame a vysvetliť osud ľudstva ako takého.

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.


Poznámky

4. Pozri ‘Alchemical Kubrick: 2001: The Great Work on Film’ na www.jayweidner.com


JAY WEIDNER je spisovateľom, filmovým producentom a odborníkom na hermetizmus. Je spoluautorom „Mysteries of the Great Cross at Hendaye: Alchemy and the End of Time“ a „A Monument to the End of Time: Alchemy, Fulcanelli and the Great Cross.“ Jeho dokumenty zahŕňajú „Artmind: The Healing Power of Sa­cred Art,“ s Alexom Greyom, „Healing the Luminous Body: The Way of the Shaman,“ s Dr. Albertom Villoldom, „Healing Sounds,“ s Jonathanom Goldmanom, „The Secrets of Alchemy,“ ktoré pojednáva o kríži v Hendaye, a mnoho ďalších. Viac informácií (EN) nájdete na www.sacredmysteries.com.

Zdroj: http://www.newdawnmagazine.com/

Preklad: M.B.

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Červie diery

VORTEX
http://www.cez-okno.net/search/node/VORTEX

Nová Veda
http://www.cez-okno.net/rubrika/nova-veda

Alchýmia
http://www.cez-okno.net/rubrika/alchymia

 


Aké boli stimuly stavieb pyramíd? 6: TEÓRIA “ENERGIE ŽIVOTA”

$
0
0

Jedným z dôvodov, prečo si ľudstvo dodnes neuvedomilo úroveň starobylých znalostí, je nesprávne čítanie hieroglyfov a piktografov. Najdôležitejšie aspekty vedomostí, prenášané kňazmi z generácie na generáciu, boli zaznamenané skôr prostredníctvom symbolov než slov. Piktograf môže obsahovať niekoľko úrovní informácií (významov). Samotné symboly obsahovali i zmysel celého učenia doktríny, zatiaľ čo vyjadrenie jedinej myšlienky niekedy zaberie celé zväzky kníh. Navyše verbálne záznamy prenechávajú priestor pre nesprávne interpretácie a manipulácie.


Schopnosť čítať posvätné texty, spísané formou hieroglyfov, bola zabudnutá dávno pred rozpadom egyptskej civilizácie. Kňazi posledných dynastií už dávno neboli nositeľmi týchto vedomostí, resp. si už neboli vedomí ich skutočného významu. Pri maľovaní hieroglyfov na múry chrámov tomu rozumeli asi tak ako dnes bežný kňaz rozumie kvantovej fyzike. To je dôvodom, prečo starobylé učenia (rozumej o „energii života“), ktoré zažili od Aristotela po Thálesa z Milétu a prežili dodnes, boli nesprávne tlmočené.

 

Aké presne bolo skreslenie ohľadom teórie „vody života,“ ktorú Tháles priniesol z Egypta? Ponúkneme Vám tu doslovnú citáciu. Aristoteles učil, že:

„Voda je hlavným princípom všetkých vecí. Všetko v nej začína… neustále z nej vzniká a taktiež sa všetko do vody zase vracia.
Zmeny vecí sú určované stlačením a tuhnutím…“

 

Nesprávna interpretácia tejto vedomosti, ktorá sa zachovala od dávnej antiky, bola výsledkom zlyhania chápania významu príslušných hieroglyfov. Obzvlášť symbol:
ktorý znamenal koncept „energie“ je dodnes prekladaný klasickými egyptológmi ako „voda“! Použite svoju logiku a pozrite sa na ten symbol. Mimoriadne pripomína sínusoidu. V matematike sa také krivky používajú na popis vlny, alebo oscilujúceho procesu. Taká analógia vyvstáva prirodzene z pozorovania pohybu vĺn na hladine vody.

Všetko čo zahrňuje vlastnosti materiálu je dôsledkom rôznych vibrácií v okolí. Preto tento symbol, ktorý pripomína vlnu, bol používaný ako prirodzene reflektujúci podstatu tohto procesu.

Ak nahradíme slovo voda vo vyššie uvedenom texte pojmom „energia,“ dostaneme sa k tomu, čo je úplným základom doktrinálneho pohľadu kňazov starobylého Egypta na svet.

„Energia je hlavným princípom všetkých vecí. Všetko v nej začína… neustále z nej vzniká, a taktiež sa všetko do energie zase vracia.
Zmeny vecí sú určované stláčaním a tuhnutím [energie].“

 

Po prečítaní týchto slov si uvedomíme, že pôvodným podnetom v starobylom svete, z ktorého dávni kňazi Egypta získali svoje koncepty, boli znalosti vedcov s vysokou úrovňou vedomostí, a že Albert Einstein nebol prvým, kto objavil schopnosti priestorových, časových a energetických polí, keď dospel k záveru, že:

“Pole je jedinou realitou, neexistuje žiadna fyzická hmota, len zhusťujúce a spevňujúce sa pole.”

 


Detail nástennej maľby v Tutanchamonovej hrobke v Údolí kráľov

 

Význam symbolu:
je čím ďalej, tým viac evidentný po prehliadnutí si múrov v Tutanchamonovej hrobke v Údolí kráľov, kde si posvietime na vykreslenie kňažky Ur–t Khekau, ktorej meno sa prekladá ako „nositeľka posvätnej moci“ (viď obr.). Nad jej dlaňami je známy hieroglyf, naznačujúci, že tu zaznamenané ruky kňažky vyžarujú energiu, ktorú nielen starobylí, ale aj súčasní fyzici a duchovní liečitelia využívajú k ovplyvneniu energetickej štruktúry iných.

Vo svetle tohto poznatku naznačuje „mýtus vytvorenia sveta“ jeho skutočný význam, odhaľujúc nám tajomstvo toho, čo starobylí kňazi obdobia pred dynastiami faraónov vedeli o vzniku všetkého existujúceho:

“Na začiatku Začiatkov nebolo nič:
Žiadny vzduch, žiadne svetlo, žiadny zvuk, žiadne nebo, zem, či oheň,
Žiadny život,či smrť — len jeden nekonečný,
nehybný oceán prvotnej energie, rozplývajúci sa v šere (Nun).

Boh sa stvoril priamo z prvotnej energie.
Volal sa Atum (Všetko a nič)…”
(preklad zo starobylého egyptského jazyka)

 

STVORENIE. Sarkofág Setiho I. Dvanásty diel Duatu. 6; Z hrobky Setiho I. v Údolí kráľov

 

Boh NUN povstáva z prvotných vôd (energie) a drží hore loď Ra, obsahujúc „Deväť veľkých bohov,“ vedených bohom Ra, ktorý sa stvoril z Nun:
(Oceán Prvotných Energií). Bohovia plaviaci sa na lodi Ra symbolizujú proces objavenia (sebaobjavenia). Pohyb v kozme naznačuje, že udalosti sa odohrávajú v priestore a čase, tzn. vesmír, prístupný zmyslom začína vznikať ako masa hýbajúcich sa osôb. Vlnové čiary, formujúce pozadie vyobrazenia lode Ra, Osirisa, Nun a Nut, naznačujú, že všetky popísané kroky sa dejú v oblasti energií. Boh Ra (Cheper) je vyobrazený ako skarabeus. Slovo cheper, prekladané ako „rozvoj” znamená doslova „otáčanie”, zatiaľ čo slovo paut znamená „prvotný materiál, či hmotu” z ktorých je všetko stvorené.

Týmto jednoduchým spôsobom tu máme brilantne popísaný mechanizmus, prostredníctvom ktorého Boh, majúci moc nad energiou (zmeniac rýchlosť otáčania (rotácie), zintenzívňujúc ju a rozdeľujúc) zhmotnil materiál, stvoriac tak „bohov” všetkých druhov pozemského života. Preto práve skarabeus točiaci guličku trusu (reflexia Boha, otáčajúc množstvo energie) bol symbolom veľkého, tvoriaceho procesu Chepera. Pozorujúci filozof staroveku, ktorý chcel zaznamenať túto myšlienku pre ďalšie generácie si vybral vizuálnu formu, ktorej prvky mohli byť viditeľné každý deň a pre obyvateľov púšte jednoznačne pochopiteľné. Tento obrázok bol taktiež významný, keď vidiac skarabea každý deň, ľudia obrátili svoje myslenie z obyčajných, pozemských starostí na večné. Vyobrazenia skarabea ›› Chepera bolo niečím ako katalyzátorom pre okamžité premýšľanie nad povahou Boha, stvoriteľa. Ako bežal čas, táto myšlienka bola skomolená a privedená do absurdnosti. To je dôvodom, prečo súčasná konvenčná egyptológia môže ku Cheperovi dodať len nasledovné:

„Posvätný chrobák bol symbolom sebastvorenia, keďže Egypťania verili, že chrobák sa objavil spontánne z guličky trusu (ktorá v skutočnosti slúži ako ochrana pre vajíčka a larvy, ktoré sa z nich vyliahnu). Týmto spôsobom si vážili antracitovo-čierneho chrobáka z trusu pod názvom ›› Cheprer, čo znamená „ten, ktorý pochádza spod zeme,” a od tej doby si ho dlho spájali so Stvoriteľom – bohom Atumom, vnímajúc ho ako obraz boha slnka. Presne tak ako chrobák tlačí pred sebou kôpku trusu, Egypťania verili, že Cheprer točil slnečný disk okolo neba. Slnečný chrobák, poskytujúci svetlo a teplo a reprodukovaný z mastenca, či hliny, sa stal jedným z najobľúbenejších amuletov a bol ukladaný s mŕtvymi ako symbol nového života.”

 

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Valerij Uvarov

Zdroj: http://pyramids.iicufi.org/

Preklad: M.B.

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Ako čítať hieroglyfy
http://www.cez-okno.net/rubrika/ako-citat-hieroglyfy

 


Sekcie: 
Viewing all 769 articles
Browse latest View live