Nebudem príbeh v tejto knihe oproti skutočnosti nijak výraznejšie dramatizovať. Vyzdobím ho trošku literárnym štýlom, ale neočakávam za akúkoľvek umeleckú hodnotu textu žiadne uznanie. Namiesto toho podám jednoducho a výstižne všetky možné udalosti ohromnej dôležitosti pre Rumunsko a jeho ľud, na rozdiel od množstva znakov a hromady dôkazov, ktoré smerujú k skrytej nákaze, súžiacej s narastajúcej hĺbkou i silou uprostred srdca a duše rumunského ľudu. V skutočnosti tento názor zastáva mnoho vysokopostavených funkcionárov v štátnej správe, hospodárstve, náboženských a kultúrnych štruktúrach krajiny.

Tento príbeh je v skutočnosti akýsi životopis (aktualizovaný v roku 2003) osobnosti, ktorá je reálna, ale mnohí si myslia, že je hrdinom legendy alebo knihy science fiction. Mal by som upozorniť čitateľa hneď na začiatku, že je tu nebezpečenstvo upadnúť do pochybností alebo nedôvery. Fakty a pravdy, na ktoré sa snažím poukázať, musia byť najprv zvážené a až potom je čitateľ schopný si z toho vyvodiť závery, aké uzná za vhodné. Mal som výnimočnú príležitosť skutočne sa stretnúť s hrdinom a musím so všetkou čestnosťou priznať, že by som sa nikdy nerozhodol túto knihu napísať, keby ma práve on pri viacerých príležitostiach nepodnecoval. Dlhé rozhovore, ktoré sme viedli na tajných miestach, ma presvedčili o existencii neočakávaných skutočností, ktoré som si potom mohol sám v rôznych situáciách overiť. Ale čo ma najviac presvedčilo pri rozhodovaní o vyrozprávaní tohto príbehu, bolo šokujúce odhalenie z augusta 2003 v pohorí Bucegi, ku ktorému som mal vďaka výbornej zhode okolností čiastočný prístup, ktorú mi zariadil hrdina tejto knihy. Pri tom mohol chcieť zachovať čo i len minimálnu mlčanlivosť. Ale teraz už viem. Videl som. Dotkol som sa. Teraz môžem povedať, že som to uzrel z vtáčej perspektívy – presne tú skutočnú históriu od nepamäti – ako Rumunska, tak i celej planéty.

Bude pre mňa vcelku obtiažne poskytnúť presný obraz úžasu, zmätenia, ba až paniky na tvári niekoľkých ľudí, ktorí na to miesto mali prístup. Čo môžem povedať momentálne je, že to bol len začiatok objavu, keďže som nemal prístup ku všetkému, ani mi nebolo umožnené vidieť na tom mieste všetko. Predsa však osoba, ktorá spustila všetky tie výskumy a ponúkla mi šancu, v ktorú som nedúfal – vidieť miesto takého objavu, mi taktiež povedala o záhadnej časti toho miesta, kde mi bol odoprený prístup z dôvodov maximálnej bezpečnosti. Ale človek by sa nemal uponáhľať, ani predbiehať. Všetko popíšem v správny čas, presne ako sa to stalo. Avšak nemám žiadne výhrady ohľadom tvrdenia, že to bol prelomový okamih pretvorenia môjho vnímania sveta a kariéry. Preto žiadam čitateľa, aby to všetko znášal so mnou a umožnil mi najprv prejsť cestou, ktorá viedla k neskutočným udalostiam v pohorí Bucegi.

V podstate je táto cesta hlboko záhadným a problematickým životom hrdinu tejto knihy, po boku ktorého som sa ocitol a zotrval tam zvláštnym spôsobom po komplikovanej spleti osudových udalostí. Z ľahko pochopiteľných dôvodov budem pre neho používať prezývku Cezar Brad.

Cezara Brada som poznal skoro päť rokov. Ako sme sa v priebehu tohto obdobia stretávali a rozprávali, uvedomil som si jeho silu a výnimočný charakter. Jeho mimoriadne špeciálna pozícia v komplikovanej mašinérii štátnej moci ho urobila ešte hodnovernejším, v roztrieštených a veľmi stručných, koherentných príbehoch, ktoré mi vyrozprával v priebehu tých pár stretnutí, čo sme mali napriek skutočnosti, že z rôznych dôvodov sa uskutočnili v rýchlosti. Zostáva pre mňa záhadou, prečo si na to, aby vyrozprával tieto príbehy, vybral práve mňa. Vo veľkej miere to môže byť zapríčinené serióznym záujmom, ktorý som jeho výkladu udalostí vždy venoval. Sú veci, ktoré myseľ bežných ľudí môže vnímať ako zložité na pochopenie. Ale doba, v ktorej žijeme, je veľmi špeciálna, preto čo sa zdalo len snom, alebo pôsobilo ako bohatá predstavivosť, sa teraz ukazuje ako úplne možné. Na konci nášho stretnutia Cezar ujasnil pokojným a objektívnym spôsobom, že rozhodnutie o spísaní a publikovaní informácií, ktoré mi poskytol, je výhradne na mne. Moja celá osobnosť bojovala pod tiažou zodpovednosti a musím sa priznať, že mi zabralo skoro celý rok, než som si skutočne ujasnil a dal udalosti do poriadku, a špeciálne si ich vybavil tak jasne, ako to len bolo možné. Chcel som predložiť reťaz udalostí a vysvetlenia Cezara Brada s najvyššou možnou dôveryhodnosťou, s použitím takmer tých istých slov, ktoré pri výklade príbehu sám použil.

K vydaniu knihy som bol povzbudený jednoduchým a prirodzeným spôsobom. Potom som nadobudol dojem, že aj keby som zo strachu, či iných dôvodov, neurobil to, o čo som bol požiadaný a teda knihu nenapísal, Cezar by zvážil toto rozhodnutie s úplným odstupom a bez pochybností by našiel iný spôsob ako svoje zámery zrealizovať.

PÔROD INÝ AKO OSTATNÉ

Po tom ako dlhá noc prenechala miesto brieždeniu, bola mladá žena s jednoduchými, ale príjemnými spôsobmi, prinesená do operačnej sály, keď sa začali kontrakcie. Nekričala, ale bola trochu vystrašená.

Celkom unavené a trochu rutinou unudené dve sestričky v službe nevenovali žene pozornosť. V 70-tych rokoch sme v plnej miere zažívali komunistický „širokospektrálny rozvoj,“ keď bolo všetko „ľudí“ a „pre ľudí“ a demagogicky „rovné“ a „férové,“ až nakoniec človek nevidel rozdiel ani medzi človekom a stoličkou.

Nakoniec po zavolaní, po niekoľkých odpracovaných hodinách, ktoré v mysli budúcej matky boli ako celé storočia, prišiel doktor Nenu znudene skontrolovať lekársky záznam pacientky: dôvod prijatia - prasknutie obalu zárodočnej blany; všeobecný stav – dobrý; krvný tlak – normálny; kontrakcie – neobvyklé; roztiahnutie – malé. Všetko vyzeralo v poriadku pre prirodzený spôsob pôrodu normálneho dieťaťa.

Po uvedomení si, že venoval viac času sledovaniu záznamu než pacientky, pristúpil doktor k stolu trasúc hlavou, že si únava s ním už zahráva, robiac ho nepozorným. Nemal ani najmenšie tušenie, že akákoľvek stopa únavy a apatie sa čoskoro vytratí. Vrhol rýchly pohľad na pacientku a okamžite si uvedomil pôrodný stav: už sa blížil pôrod. Pacientka sa roztvárala bežným spôsobom a v hĺbke duše bol doktor Nenu rád, že nemusí použiť skalpel. Posledná a najbolestivejšia kontrakcia priniesla na svet hlavu dieťaťa a potom jeho útle a mäkké telíčko. Doktor opatrne chytil ruky dieťaťa, čím mu pomohol von.

Prvým problémom bola dĺžka pupočnej šnúry. Nenu ich videl už vo svojom živote veľa, ale teraz stále prvýkrát v údive nad šnúrou, ktorá dosahovala takmer 1,5 metra, ďaleko nad bežnú dĺžku. Čas hral rolu a pôrod musel byť ukončený. Keď sa doktor rozpamätal, vzal z ruky sestričky nožnice a odstrihol šnúru; alebo skôr sa o to pokúsil tak, ako to urobil mnohokrát predtým vo svojej kariére; ale ostré časti nožníc nechceli prestrihnúť šnúru, akoby bola z kovu! Doktor pozeral neveriacky, zatiaľčo sestričky stáli ohromené. V nasledujúcich sekundách vystriedal dva páry nožníc, ale zbytočne: šnúra nepovolila. Bola mimoriadne elastická, ako odolná guma.

Doktor Nenu mal mnoho rokov lekárskej praxe a vyrástol v samostatného muža. S precíznymi pohybmi chytil skalpel a opakovane zatlačil proti šnúre. Napokon šnúra povolila a bolo možné začuť prvý plač. Dieťa bolo zaguľatený chlapček s neobvykle jasnými a uvoľnenými črtami tváre a veľmi záhadnou pupočnou šnúrou. Stalo sa tak za úsvitu na jar roku 1970. Udalosti mali potom rýchly spád.

„Amália, volajte okamžite plukovníka a povedzte mu, aby prišiel do nemocnice hneď ako to len bude možné,“ rozkázal doktor.

Potom sa obrátil k druhej sestričke a povedal: „Pupočnú šnúru zachovajte. Pozriem sa na tú ženu. Prineste mi jej záznam.“

Plukovník Datcu prišiel do nemocnice po približne dvadsiatich minútach. Rozprával sa krátku chvíľu s doktorom Nenu a potom mal dlhý telefonát s jedným zo svojich nadriadených v Bukurešti. Na poludnie sa pred pôrodnicou objavila čierna limuzína s vládnou značkou v meste F... a z auta vystúpili dvaja odmeraní a mĺkvi muži. Jeden niesol aktovku. Doktor Nenu a plukovník Datcu sa v jednej z kancelárií nemocnice rozprávali s tými dvoma mužmi skoro pol hodinu. Nenu vyplnil formulár, ktorý mu muži zo Securitate dali, a následne bol požiadaný, aby počkal chvíľu vonku. Po niekoľkých minútach muži odišli a k doktorovi pristúpil s menšími obavami plukovník.

„Toto je nad naše chápanie Nenu! Toto bol jeden z prvých tajných pokynov, ktoré som dostal po povýšení. V takýchto situáciách musím dodržiavať veľmi prísny a tajný proces. Pre teba sa dnes nestalo nič špeciálne a nič zvláštne si nevidel. Chápeš, že?“

Plukovník Datcu si zamyslene zapálil cigaretu. Po chvíľke a bez pohľadu na doktora povedal: „Je tam ešte taká vec. Ten chlapec nemá osobný lekársky záznam. Nikdy žiadny nemal. Okamžite ho zničíte. Nič o jeho narodení sa v archívoch nezachová! Ten zvyšok je už príliš komplikovaný, aby nás zaujímal, verte mi.“

S priateľským potľapkaním doktorovho ramena opustil plukovník Datcu nemocnicu. Doktor Nenu za ním pozeral do neznáma, zatiaľčo na oddelení si nevinná matka láskyplne pridržiavala svoje novonarodené dieťa na prsiach.

-pokračovanie-

Všetky časti tohto seriálu postupne nájdete na tejto adrese.

Z anglického originálu: Radu Cinamar, Peter Moon, “Transylvanian SUNRISE”

Preklad: M.B.

Korektúry: Yezid

exkluzívne.cez.okno

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 1558 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu

›› BILANCIE PORTÁLU

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

 

Súvisiace:

MÁG RODAMIR
http://www.cez-okno.net/clanok/mag-rodamir

Tisulská princezna
http://www.cez-okno.net/clanok/tisulska-princezna

 

Poďakovanie patrí vedeniu Lekárskej spoločnosti naturálnej medicíny, ktorá prvé stretnutie s profesorom Muldaševom na Slovensku zorganizovala. Verejnej besede predchádzal XX. interdisciplinárny lekársky kongres naturálnej medicíny s medzinárodnou účasťou, kde dostali priestor témy, ktoré by sme mohli smelo nazvať “medicínou budúcnosti”. Prof. MUDr. Ernst Rifgatovič Muldašev, DrSc., prišiel na Slovensko s veľkým darom...

To sme ešte netušili, aké skvelé správy pán profesor priniesol. Podelil sa so svojimi čitateľmi o nové informácie i plány do budúcna, ale najvzácnejšia bola hrejivá atmosféra...

 

Súvisiace:

Exkluzívny rozhovor s profesorom Muldaševom
http://www.cez-okno.net/clanok/exkluzivny-rozhovor-s-profesorom-muldasevom

 

S istou formou darwinizmu sa môžeme stretnúť i v egyptológii. Je to hlboko zakorenená viera v model “čím novšie, tým lepšie”. Má to svoju logiku. Najprv sme boli opice, potom lovci-zberači a nakoniec sme si budovali okázalé hrobky zvané pyramídy. Teda ešte predtým, než vznikla filozofia aspoň trošku k svetu (to akože grécka). Tento názorový horor je zavedenou vedeckou klasikou a ktokoľvek tvrdí niečo iné, je šarlatán.

Vzostupné úpadky?

V poslednej dobe sa o zániku civilizácií začalo hovoriť i v akademickej obci. Samozrejme, v štýle “stále vzostupné” vzostupy a pády. Ale nálezy po celom svete svedčia o niečom inom. A nemyslím len to, čo sa podarilo vykopať. Budeme tu celkom vážne hovoriť o kulturologických a hlavne duchovných dôkazoch. Ale pekne po poriadku...

Čo sa podarilo vykopať

Pod zemou, pod vodou, všade to isté. Stopy dávnych civilizácií. Oficiálne sa, pravdaže, píše len o tých, ktoré nenarušujú tradičnú chronológiu. Tie ďalšie akoby ani neboli, v odbornej literatúre totiž nie sú patrične zmieňované. A ak, tak v štýle “datujem, ako sa mi to hodí”. “Alebo snáď chcete prepisovať učebnice, o to vám ide?!” :)

Kulturologické hľadisko

Nie je príliš rešpektované. Teda prioritu má “to, čo sa podarilo vykopať”. Je jasné, koľko nesprávnych dedukcií a záverov môže vyplynúť z nájdených predmetov i vzhľadom na problematickosť uhlíkovej metódy datovania a analýzy DNA. Ľudia od fachu vedia, aké úskalia tieto metódy skrývajú a ako ľahko sa da pomýliť, ale je to, zdá sa, jedno zo žiarlivo strážených tajomstiev vedy. O čo sú nespoľahlivejšie závery na základe stôp v jazyku, umení, či obyčajoch? Črep je fyzický dôkaz, ale jeho zasadenie do celkového kontextu môže byť veľmi problematické. Nie sú práve jazyk, umenie a zvyky tým spoľahlivým vodítkom, kde vieme spätne vystopovať súvislosti, o ktorých sa nám so špachtličkou a metličkou môže len snívať?

Rituály a náboženstvá

V tomto má veda skutočne jasno. Najprv sme sa báli živlov, tak sme sa im začali klaňať. Neskôr sa to postupne upgradeovalo na mnohobožstvo až k finálnemu monoteizmu. Toto je vlastne jediný akceptovaný pohľad. Nech robíte čokoľvek, stále sa vám ten nešťastný darwinizmus tak nejak pletie pod nohy, že?

Hodnoty

Veľkoleposť opradená romantikou v štýle hollywoodskych filmov konca minulého tisícročia. Kto by nechcel byť Kleopatrou? Pletky, intrigy a tajomné rituály. To je večný evergreen. Pomerne dobre vieme, aké šminky sa v tej dobe používali. Ak sa objaví niekto, kto celkom vážne hovorí o veľkoleposti duchovnej, je to pokladané za minimálne nevhodné.

Duchovno

Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Či už to sme, alebo nie sme ochotní pripustiť, duchovné vplyvy boli určujúce od svitu vekov a sú dominantné i dnes. A nemám na mysli vplyv jednotlivých náboženstiev. Svet ideí je skrátka prvotný. Bavíme sa tu o SKUTOČNEJ POVAHE JAVOV, ICH PRÍČINE. Je zarážajúce, ako tvrdohlavo je tento fakt pri popise a hodnotení minulosti prehliadaný. Vlastne je úplne vytesňovaný a tento toporný status quo sa oháňa vedeckosťou.

Nová chronológia

Prečo nová? Pretože lipnutie na tradičnej nám už v zárodku bráni serióznemu úsiliu dobrať sa Pravdy. Je to niečo v štýle “perpeetum mobile je blud”. No kto by sa tým vážnejšie a dlhodobejšie zaoberal? To, že už dnes máme “over unity” zariadenia a rôzne iné vychytávky v štýle voľnej energie nie je určite preto, že ich konštruktéri apriori brali všetko, čo sa učí v škole a nesie punc autorít.

Poďme nazrieť hlbšie do minulosti s otvorenou mysľou a buďme aspoň trochu ochotní objaviť niečo, čo nám možno rozbije náš obraz na tisíc kúskov. Netvrdím, že všetky sú zlé, len ich treba inak poukladať a hlavne doplniť o nové, obzvlášť tie urputne neakceptované kúsky skladačky. Je neuveriteľné, aký stredovek v posudzovaní nových teórií vládne. A pritom sa pohoršujeme, keď niekto s plnou vážnosťou prehlási, že bude potrebné počkať, kým súčasné vedecké špičky pri kormidle odídu do dôchodku. Zotrvačnosť a autocenzúra robia svoju prácu naozaj dobre.

Oporné body

Existujú body, od ktorých sa ďalšie datovanie histórie odvíja. Následné “fakty” sú vlastne generované automaticky a nie je potrebné strážiť každú jednu interpretáciu, pretože solídni vedci sa riadia dokázanými faktami – teda vytvorenými “opornými bodmi”. Vedeckosť zaručená. Príklad? Uvediem jeden mimoriadne “elegantný”.

Zdanlivo nevinná veta v štýle: Achnaton sa postavil proti tmárskemu mnohobožstvu a zaviedol vieru v jediného Boha, teda vlastne monoteizmus. Ó aký pokrok, ó aká nevedomosť predchádzajúcich vekov! Rozmeňme si to na drobné. Tak za prvé. V starovekom Egypte (okrem obdobia úpadku, ktorému sa tak rada venuje súčasná egyptológia) žiadne modlárstvo nefungovalo! “Jednotliví Bohovia” predstavovali aspekty JEDINÉHO BOHA, aby boli pochopiteľnejšie a názornejšie. Tak ako muž môže byť zároveň otcom, manželom, riaditeľom, či gazdom, jedná sa stále o jednu bytosť, to je snáď jasné. To, že v starovekom Egypte slovutní vedci nachádzajú len okázalú nevedomosť, je skôr odrazom limitov ich vlastných očakávaní, než ozajstnej úrovne toho obdobia.

Položme si otázku. To vari doteraz nikoho nenapadlo? Ale určite áno, ibaže interpretácie ako: “Achnaton sa postavil proti tmárskemu mnohobožstvu a zaviedol vieru v jediného Boha, teda vlastne monoteizmus. Ó aký pokrok, ó aká nevedomosť predchádzajúcich vekov!”, nám hneď v zárodku veľmi “elegantne” bránia nazeraniu na staroveký Egypt duchovným spôsobom. Všetci predsa vieme, že “v temnej minulosti” prevládala teokracia, autokracia, no a dnes máme demokraciu, ktorá vraj nie je dokonalá, ale nič lepšie sme údajne ako ľudstvo nevymysleli. A takýmito “elegantnosťami” prezentovanie histórie priam preteká.

Hermetizmus je produktom gréckej filozofie

Stredovek celý temný nebol a vtedajšou Európou sa medzi intelektuálnou elitou prehnala vlna učenia tak vytríbeného a nabitého prelomovými informáciami v každom smere, že si získalo okamžitý rešpekt a úctu. Hermetizmus si navyše už získal mnohé mysle i srdcia učencov a aristokratov. Áno, na rad prišlo “elegantné” riešenie. Ustanovilo sa, že Hermetizmus je produktom gréckej filozofie. Bolo tu pravdaže i zopár menej elegantných riešení. Galileo sa, tak ako mnohí vedci tej doby, netajil obdivom k hermetickému učeniu, no navyše vynakladal značné úsilie na jeho propagáciu, využívajúc svoju autoritu u akademickej obce vtedajšej Európy – dokonca vraj usiloval o jeho zoficiálnenie. Heliocentrický model vesmíru v tom čase, najmä v intelektuálnych kruhoch, údajne nebol až takou kacírskou novinkou, a tak je možné, že stredovekej moci na Galileovi prekážalo čosi omnoho fundamentálnejšie.

To, že o Egypte inak veľmi ješitní a povýšeneckí Gréci písali s priam posvätnou úctou a jednoznačne ho uvádzali ako skutočný zdroj gréckej múdrosti, je zrejme len taký malý detail. A že intelektuálna a duchovná elita starovekého Grécka dlhé roky študovala v egyptských chrámoch je ďalším faktom, o ktorom sa v dejinných súvislostiach delikátne mlčí. Svoju rolu zohráva i fakt, že veľká väčšina hermetických diel sa zachovala v gréčtine. Dôsledok? Napríklad i to, že Hermetizmom sa dodnes egyptológia oficiálne nezaoberá, pretože je vraj produktom gréckej filozofie a teda nemá s Egyptom nič spoločné!

A kruh nevedomosti je uzavretý. Málokto sa uberie smerom, odkiaľ čerpali múdrosť najväčšie osobnosti ľudstva. Veď kto by sa dnes chcel učiť od ľudí, ktorí nevedeli ani to, že Boh je len jeden, že? A čo má vlastne európska civilizácia spoločné s Egyptom? Veď jej korene sú predsa v Grécku! :)

Staroveký Egypt stojí nielen za “gréckym zázrakom”. Prakticky celá obdivovaná renesancia vedy – to nevzniklo len tak z ničoho. Ak však hľadáme zdroj tohto všetkého v dynastických dobách, naše úsilie je odmenené len čiastočne a neraz rozporuplne. I úprimného hľadača to môže zmiasť a odradiť. Kľúč je, takpovediac, ukrytý na tom istom mieste, ale v inom čase. Za skutočnou veľkoleposťou Egypta musíme ísť omnoho, omnoho hlbšie do minulosti...

Lanoo

exkluzívne.cez.okno

Otázky Lanoovi môžete posielať na: redakcia@cez-okno.net

Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Tento článok, ktorý sme pre vás napísali, má 1208 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach,
prispejte prosím na ďalší chod portálu

›› BILANCIE PORTÁLU

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

 

Súvisiace:

EGYPT
http://www.kemet.sk/

 

„Zatiaľ čo našu pozornosť zaujali hlavne historické črty Ozarku, najzaujímavejší objav sa podaril starému samotárovi a naturalistovi, ktorý viac ako 10 rokov žil v jaskyni blízko miesta, kde sme stanovali. „Otec“ Riggins trávil čas tým, že kopal v zemi, ktorá kedysi tvorila podlažie mnohých jaskýň. V hĺbke takmer jeden meter našiel pozostatky kostier niekoľkých obrov, vrátane takmer dokonalej lebky, ktorá sa v mnohých aspektoch líši od lebky dnešného druhu. Keď sa dali dokopy všetky časti, kostra bola dlhá približne 3 m. Riggins poukázal aj na hieroglyfy na Palisádach, ktoré by mohli byť staré tisíce rokov.“

Mapa nálezov gigantov v Severnej Amerike (Autor: Cee Hall)

3. Beaver Lake, jaskyne Ozark, Arkansas, 1913 – Kostra dlhá 3 m a obrovské lebky

Tento článok bol nájdený v The New Age Magazine (č. 18, 1913), autorom je veľmi vážený reportér Victor Schoffelmeyer.

Lebky obrov s deformáciami

Počas natáčania „Search for the Lost Giants“ boli prehľadávané aj priestory jaskyne. Tá bola zaplavená približne medzi rokmi 1960 až 1966, keď sa stavalo Beaver Lake (Bobrie jazero). Bill Vieira a profesionálny potápač Mike Young sa v jazere potápali a našli tam jaskyňu, v ktorej boli kostry. Pri vstupe do jaskyne našli aj 21 m dlhú stenu, ktorá musela vzniknúť ľudskou činnosťou. Text z pôvodného článku znie:

„Zatiaľ čo našu pozornosť zaujali hlavne historické črty Ozarku, najzaujímavejší objav sa podaril starému samotárovi a naturalistovi, ktorý viac ako 10 rokov žil v jaskyni blízko miesta, kde sme stanovali. „Otec“ Riggins trávil čas tým, že kopal v zemi, ktorá kedysi tvorila podlažie mnohých jaskýň. V hĺbke takmer jeden meter našiel pozostatky kostier niekoľkých obrov, vrátane takmer dokonalej lebky, ktorá sa v mnohých aspektoch líši od lebky dnešného druhu. Keď sa dali dokopy všetky časti, kostra bola dlhá približne 3 m. Riggins poukázal aj na hieroglyfy na Palisádach, ktoré by mohli byť staré tisíce rokov.“⁷

2. Ranč Lompock, Kalifornia, 1819 – 3,6 m dlhá kostra

Hugh prešetroval tento známy článok v novembri 2008, dokonca tento ranč, kde sa kostra našla, navštívil.

„Bol rok 1918, keď jedna stará dáma uvidela obrovskú kostru, ktorú vykopali vojaci v Purisime, na ranči Lompock. Miestni kostru považovali za akéhosi boha, preto ju aj potom za prítomnosti kňaza znova zakopali.“⁸

Tento krátky úryvok sa objavil aj neskôr, v roku 1833, no bol doplnený o detaily a niektorí autori a webstránky ho dodnes opakujú stále dokola. Znel približne takto:

Vojaci kopali na ranči Lompock v Kalifornii základy pre muničný sklad. Keď sa prebúravali cez vrstvu štrku, našli obrovský sarkofág. Vnútri bola kostra obra, dlhá približne 3,6 m. Okolo hrobu sa našli rôzne vyrezávané predmety, veľké železné sekery, 2 oštepy a tenké pliešky porfýru (fialový minerál s kryštálmi), ktoré boli položené na kostre a na ich povrchu boli vyryté nečitateľné symboly. Obor mal dva rady zubov. Vojaci sa o svojom objave zdôverili miestnemu indiánskemu kmeňu, ktorý sa celý nechal uviesť do akéhosi tranzu a následne celý kmeň tvrdil, že pochádza z iného geografického územia, a že v skutočnosti sú to Indiáni Allegewi z Ohio Valley. Keď miestni začali nálezom prikladať náboženský význam, autority prikázali kostru a ostatné predmety znovu zakopať.

Neexistujú žiadne ďalšie informácie, takže je úplne nemožné nejakým spôsobom túto informáciu verifikovať. Avšak o podobných kostrách takejto veľkosti sa písalo aj v novinách ako napr. The New York Times. O ďalších dvoch 3 metrových prípadoch sa hovorilo aj v Jeffersonville, Kentucky (The New York Times, 22. máj 1871) a v Barnard, Missouri (Providence Evening Press, 13. september 1883). Okrem toho sa ešte spomína aj 3,9 metrová kostra, ktorú vykopali v Janesville, Wisconsin (The Public Ledger, 25. august 1870) a tiež kosti z kostry v Etowah Mounds, ktorá mala byť podľa výpočtov dlhá až 4,2 m (článok z 5. apríla 1886, The New York Times). Všetky spomínané nálezy sa vymykajú rozsahu štandardných ľudských rozmerov, a preto si tu zaslúžia byť spomenuté, a hlavne vďaka faktu, že sa niekoľkokrát opakujú aj v renomovaných novinách.

1. West Hickory, Pennsylvania, 1870 – 5,48 m dlhá kostra

Titulok článku, ktorému patrí prvenstvo v našom rebríčku hovorí: „Obor z Kardiffu prekonaný: Údajný objav obra v Oil Region.“ Článok pôvodne vyšiel v roku 1870 v časopise Oil City Times, a odhalil niekoľko nečakaných a prekvapivých anatomických zvláštností, a predovšetkým kostru, ktorá dosahovala neskutočné rozmery (najväčší objav, s akým sme sa kedy stretli):

„Exhumovali obrovskú helmu zo železa, ktorá bola celá skorodovaná. Pri ďalšom kopaní bol nájdený meč, ktorý mal 2,7 m.“

V článku sa ďalej píše:

„... dobre zachovalá kostra obrovského obra... Kosti sú pozoruhodne biele. Zuby sú takmer nepoškodené a sú neobyčajne veľké.“

Odhaduje sa, že kostra mala 5,48 m, a kosti boli neskôr poslané do New Yorku. Samozrejme však mohlo ísť aj o zveličenie, keďže o takej dlhej kostre v histórii nie sú žiadne záznamy, avšak objektívny opis je fascinujúci. Zaujímavosťou je, že nález sa našiel 3,6 m pod zemou, takže to naznačuje určitú starodávnosť tejto vykopávky, nech bola akákoľvek veľká.

Článok z roku 1870 opisujúci 5,48 m veľkú kostru

Dúfame, že tento výber článkov vám pomôže uvedomiť si, že môže byť na nich i niečo pravdivé (i keď č. 9 a č. 10 nevieme s určitosťou verifikovať). Nemyslíme si, že sú všetky autentické, ale to, čo ste si práve prečítali, je len 1% všetkého, čo máme v našom archíve. 250 takýchto článkov sme zakomponovali do našej knihy Giants On Record: America´s Hidden History, Secrets in the Mounds and the Smithsonian Files.

Genéza severoamerických obrov je zahalená tajomstvom, ale sme presvedčení, že boli súčasťou sofistikovaných kultúr stredozápadu stavajúcich mohyly, keďže kráľovské hrobky s množstvom kostier boli nájdené väčšinou v nich. Existuje mnoho miestnych legiend, ktoré ich zaraďujú do obdobia Megafauny (mamuty, mastodonty, šabľozubé tigre) približne pred 13 000 rokmi. Existuje mnoho ústne šírených historiek, podľa ktorých ich uctievali ako bohov, niekedy aj ako hrôzostrašných ľudožrútskych bojovníkov. Hovorí sa, že medzi týmito titanmi prebiehali veľké vojny, mnoho ranných koloniálnych farmárov často nachádzalo prehistorické bojové polia, plné veľkých kostí a zbraní. Príbehy očitých svedkov boli prerozprávané anglickými a španielskymi bádateľmi a dokonca aj prezidentmi. Mystici ako napr. Edgar Cayce, Rudolf Steiner, Madam Blavatská – títo všetci považovali obrov za skutočných.

Pôvod severoamerických obrov je horúcou témou hlavne nezávislých výskumníkov, akademikov a skeptikov, a dnes už existuje dostatok informácií a dát, aby mohli začať seriózny výskum. Všetky teórie o ich pôvode nájdete v našej knihe, od Denisovanov zo Sibíri až po Nefilimov z biblických plání. Existuje pádny dôvod domnievať sa, že by mohli pochádzať z Ameriky. Stovky mýtov, legiend a ústnych výpovedí pôvodných Američanov to potvrdzujú. Obri sa spomínali už v príbehoch z pradávnych čias. Jeden takýto príklad nájdeme aj v rukopisoch indiána kmeňa Tuscarora, Davida Cusicka, konkrétne v knihe “Six Nations” (Šesť národov, 1825), kde hovorí, že keď Veľký Duch stvoril ľudí, niektorí z nich sa stali obrami.

Avšak, väčšina ľudí v obrov neverí, nad takou myšlienkou sa len pousmejú a tvrdia, že to je všetko len popletený folklór, z ktorého sa novinári snažili spraviť senzáciu. My samozrejme nesúhlasíme, nakoľko nachádzame plno dôkazov v pôvodnej americkej mytológii, máme genetické dáta, etnologické štúdie, vedecké správy, záznamy o vykopávkach, príbehy z prvej ruky, novinové články, mestské knihy a kroniky, ktoré hovoria o niečom inom. Teraz nastal čas, aby sa akademická obec pozrela na všetky tieto informácie a dáta a začala prešetrovať a skúmať, čo sa v skutočnosti stalo v Smithsonianskom inštitúte, keďže dôležitá kapitola v histórii ľudstva je na pokraji úplného zabudnutia.

-koniec-

Všetky časti nájdete na tejto adrese.

Úvodný obrázok: Rôzni giganti na území Severnej Ameriky

Referencie

7. The New Age Magazine, Volume 18, 1913, p. 207
8. Hubert Howe. The Native Races of the Pacific states of North America. 1875
9. Jeffrey Goodman Ph.D. American Genesis: The American Indian and the origins of modern man. Summit Books. 1981

Hugh Newman a Jim Vieira

Zdroj: http://www.ancient-origins.net/unexplained-phenomena/top-ten-giant-disco...

© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené

Preklad: Lucia Urbanová

exkluzívne.cez.okno

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 1237 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach,
prispejte prosím na ďalší chod portálu

›› BILANCIE PORTÁLU

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

 

Súvisiace:

Giganti
http://www.cez-okno.net/rubrika/giganti

 

Malý Cezar si nebol vedomý mimoriadnej pozornosti, ktorá ho obklopovala, a očividne nevedel nič o špeciálnom spôsobe pozorovania zo strany Securitate. Vo svojom rannom veku pravdepodobne nemohol porozumieť dôvodom, prečo je jeho život v centre záujmu. To isté platilo aj o jeho rodičoch, ktorí si ničoho neboli vedomí. Bol to normálny pôrod (pričom matke sa nepovedalo nič o tom, čo sa udialo v pôrodnici) a v priebehu nasledujúcich mesiacov sa nič zvláštne nestalo v jednoduchom a skromnom príbytku Bradov.

SAMOSTATNÁ MYSEĽ

Avšak ako čas postupoval, objavovali sa malé zvláštnosti v chovaní bábätka, ako že ani veľmi neplakalo, držalo prsty vo zvláštnych polohách, dotýkajúc sa alebo ohýbajúc ich spôsobom, ktorý začal vykazovať v pravidelných intervaloch identické vzory. Jeho rodičia ho pozorovali s údivom, ale s kľudom. Bežné zmysly im dávali najavo, že sa v súvislosti s podivnými zábavami ich dieťaťa nedeje nič zlého. Naopak ako čas plynul, prinášalo im radosť sledovať jeho malé prstíky, ako sa s nimi hral veľmi elegantným spôsobom, vytvárajúc svoju významnú črtu. Niekedy bolo dieťa nehybné po dobu niekoľkých minút, zatiaľ čo si udržiavalo tú istú polohu prstov, ktoré mali buď tvar kruhu alebo boli prekrížené a následne sa ich dotýkalo palcom v presne stanovených polohách.

Cezarovi rodičia boli mimoriadne šťastní, že ich dieťa neplače a nebol s ním v noci problém. Ale nadovšetko boli šťastní, že nikdy neochorel. Čas ale nenápadne zasial semienko strachu do ich duší, čo mierne zčerilo kľud ich bežného života. Malý Cezar mal čoskoro rok a stále nepovedal ani slovo. Ale tento problém nebol nijak závažný. Aj keď už také prípade predtým videli, rozhodli sa navštíviť doktora.

Keď Cezar dovŕšil jeden rok, zabúchali na dvere dvaja vysokí muži so sivými očami, obaja oblečení v obleku a s pohľadmi ako ľad. Za ich elegantnými maniermi a zámerne prívetivým tónom hlasu v konverzácii, ktorý použili v rozhovore s Cezarovými rodičmi, mohol človek ľahko vytušiť netolerantnosť voči akémukoľvek spôsobu odporu spolu s nevysloveným ale jasným varovaním reakcie v prípade neuposlúchnutia rodičov ohľadom „príkazov zhora.“ Predstavili sa ako členovia Špeciálneho oddelenia Securitate.

Ich gestá boli prirodzené a veľmi podivne vyvolávali strach. V tých časoch bola komunistická Securitate všeobecne známa v negatívnom zmysle pre jej spôsoby jednania a zastrašovania, ale v prípade Bradov ich metóda bola trochu ľudskejšia.

Návšteva bola krátka a prakticky pozostávala z monológu oboch mužov, zatiaľčo Cezaroví rodičia zostali stáť s údiveným pohľadom. Hlavný bod monológu bol, aby Bradoví dodržovali presne pokyny, ako ich obdržia.

Týmto chudobným ľudom bolo oznámené, že ich syn bol pod dohľadom určitých podstatných štruktúr z dôvodov, vzťahujúcich sa k podstatným štátnym záujmom, ktoré by nemali poznať. Ich poslaním bolo okamžite, priamo a bez zmienky tretej strane (obaja muži veľmi nástojili na tejto požiadavke) informovať o akomkoľvek zvláštnom, neobvyklom alebo inom vývoji v chovaní ich dieťaťa. Dostali formulár na vyplnenie, pričom obaja museli podpísať prehlásenie o potvrdení súhlasu s podmienkami. V prehlásení bola taktiež požiadavka, že plukovníkovi Datcu budú odovzdávať mesačné správy. Nebolo im umožnené dať akúkoľvek otázku, alebo vedieť dôvody. Nakoniec, na konci návštevy, im bola ponúknutá „špeciálna kompenzácia“ v peniazoch, čo bolo v tých časoch vcelku bežné, pričom sa prijímala na mesačnej báze ako „náhrada“ za určitý druh zvláštnej situácie, ktorá sa im udiala. Po tom sa už obaja muži stratili.

V tomto momente by som mal spomenúť určité informácie, ktoré nám trochu osvetlí chovanie Cezarových rodičov. Nicolae Brad mal viac ako tridsať rokov a bol skôr tichý, trošku rezervovaný, pracovitý muž (pracoval ako úradník v kancelárii starostu). Vo väčšine prípadoch poslušný, ale stále schopný určitého kompromisu, prezrádzajúc tak nejaké trhliny a potláčanie vo svojej psyché. Bezpečnostná služba zaiste mala jeho psychologický záznam a ako sa neskôr ukázalo, správne posúdila jeho vnútorné tendencie, preto finančná náhrada mala hlavne umlčať jeho možnú nespokojnosť a zabezpečiť úprimnú spoluprácu. Vskutku, psychológovia správne zhodnotili jeho emočný profil, keďže sa preukázal ako senzitívny na finančné zabezpečenie, ktoré povýšil nad určité morálne aspekty. To bol „kompromis“ Nicolae Brada, ktorý ho ľahko ovládol pre „záujmy“ Securitate. Pán Brad a jeho žena Smaranda boli úplne rozdielni. Cezarova mladá matka bola romantického a citlivého charakteru a materiálna stránka v jej živote nehrala veľkú úlohu. Už od detstva bolo kreslenie jej vášňou a trávila dlhé hodiny pohrúžiac sa hlboko do svojich skíc, vyobrazujúcich široké spektrum tém, ktoré ju spontánne inšpirovali. Nanešťastie nebola schopná ovládnuť energiu, aby čelila životu a konfliktné situácie jej spôsobovali utrpenie. Situácia v jej rodine sa stala viac napätou, keď malá „donášať“ na svoje vlastné dieťa. V jej tichom, ale bezmocnom odmietnutí, by mala rada svojho muža na svojej strane, ale on si rýchlo vybral praktické riešenie bez akýchkoľvek komplikácií.

„V skutočnosti po nás nechcú nič zlé,“ hovorieval jej na ukľudnenie. „Ani nevieme, čo čakať. Čas všetko vyrieši.“

To bolo jeho bežné filozofické poznamenanie na konci diskusie. To bol v skutočnosti aj začiatok ich odlúčenia s následkami, ktoré neboli ani tak fyzické, ako skôr emocionálne.

Do doby, než mal tri roky a dva mesiace, Cezar Brad neprehovoril ani slovo. Chvíľku si jeho rodičia mysleli, že je dokonca nemý, ale čoskoro si uvedomili, že to nebude ten prípade, keďže dieťa sa smialo, kričalo občas alebo bľabotalo. Je pravda, že sa to stávalo len zriedka, ale dosť na to, aby preukázalo pravdu o svojom probléme. Ak nejaký bol, nebol patologický.

S plukovníkom Datcu sa stretli prvý mesiac po návšteve od Securitate, podľa dohody, ktorú podpísali, a odovzdali mu správu. Javil sa im ako milý, vážny a dokonca chápavý muž, ktorý zanechal dojem, že jednal len z povinnosti. Avšak bol si vedomý svojej misie, hovoriac v detailoch s rodičmi o chovaní ich dieťaťa a zapisujúc si všetko, čo mu o ňom povedali. Každý mesiac odovzdával Nicolae Bradovi peniaze ako špeciálnu náhradu. Na konci každej návštevy vždy vravieval: „S nikým sa o týchto veciach nebudete rozprávať, ale nadovšetko, nikdy nenavštívite doktora s Vašim dieťaťom. Ak nastane akýkoľvek problém, som ja prvá osoba, ktorej budete volať a ja podniknem vhodné opatrenia.“

Do dovŕšenia troch rokov nemalo dieťa žiadne choroby, čo je mimoriadne zriedkavé. To umožnilo splnenie úlohy prvotného kontaktu Securitate a nenavštevovania doktorov jednoduchším. Asi v tomto veku prišla vo vzťahu Cezarových rodičov prvá výrazná zmena. Ako mi Cezar povedal, jeho matka mala veľkú záľubu v kreslení a jej talent bol očividný. V hĺbke duše by rada maľovala, ale to by znamenalo finančné komplikácie, štúdio iba pre tento účel, čas a ešte viac za tým. Preto obmedzila svoju vášeň na jednoduché skice a rozveselenie, ktoré ju povzbudzovalo v časoch jej osamotenia. Kresby si ponechávala v dome a tie lepšie dávala na stenu. A boli tam do tej doby, než padli alebo ich vymenila.

Smaranda mala sklony pre abstraktné kresby, kombinujúc čiary, kruhy alebo krivky vo vzoroch bez akejkoľvek myšlienky. Vravievala svojmu mužovi, že tieto kresby jej umožnili sa cítiť spontánne a slobodne, čo malo na ňu povzbudzujúci vplyv.

Jedného dňa nakreslila Smaranda Bradová sériu jednoduchých koncentrovaných kruhov v strede prázdnej stránky vo svojom bloku pre kresby. Bola nadšená porovnaním jej výtvoru s cieľovým vzorom. Keďže boli kruhy skoro perfektné, pripla tú stránku na stenu v jednej z miestností. Všetko sa začalo niekoľko hodín neskôr, keď našla Cezara sedieť pred kresbou a sledovať ju bez pohnutia alebo žmurknutia.

Aj keď to nebolo úplne prirodzené, Cezarova matka tomu nepripisovala veľkú dôležitosť a pokračovala vo venovaní sa práci v dome. Ale keď sa z práce vrátil Nicolae Brad, chlapec stále sedel pred kresbou, úplne v tichosti a nehybne. Bolo to vcelku podivné: trojročné dieťa sedí na posteli a hodiny pozerá na strašne jednoduchú kresbu, zatiaľčo jeho matka ticho plačúc a nevediac čo robiť. Pokúsila sa ho posunúť od kresby a dokonca sňať ju zo steny, ale márne. Keď sa snažila mu brániť v tom, dieťa začalo hlasno kričať. Obaja rodičia na seba hodili dlhý pohľad bez potreby rozprávania. Nakoniec Cezarov otec povedal: „Je čas im zavolať. Ktovie, čo bude ďalej?!“

„Počkaj!“ začala si robiť Smaranda starosti. „Mali by sme mu dať viac času. Možno to je len vrtoch dieťaťa.“

Bolo pre ňu veľmi obtiažne, aby ho zadržala vo vyzradení čohokoľvek. S veľkými obavami strávili zbytok dňa skúšajúc rôzne metódy v pokúšaní sa odpútať pozornosť Cezara od tej kresby. Takto dúfali, že ho vrátia do normálneho stavu, ale nič im nevychádzalo. Akonáhle bol vyrušený, začal Cezar kričať, plakať a nebol spôsob ako ho dlhšie udržať. Potom to vzdali a sledovali ho dlhú chvíľu neveriac, že niečo také je možné: ich dieťa sledovalo kresbu bez pohnutia alebo žmurknutia. Nič nejedlo ani nevykazovalo známky, že by chcelo. Nič navôkol mu nemohlo narušiť jeho koncentráciu.

Okolo desiatej večer zavolal Nicolae Brad plukovníka Datcu a povedal mu o tejto situácii. Plukovník Datcu mu dal pokyn, aby nepanikáril a ani nič nerobil, kým on sám príde do ich domu, spolu s niektorými oprávnenými osobami. Vskutku o šiestej ráno dorazili s plukovníkom Datcu traja muži. Dvaja z nich boli zo Securitate, majúc ten istý, nezameniteľný vzhľad: pevné tváre, elegantné obleky, chladné oči. Tretia osoba pripadala rodičom podivná. Bol to starší muž s ázijskými črtami, krátkou bielou bradou a chôdzou s miernym náklonom dopredu. Hovoril anglicky s jedným z mužov zo Securitate. Plukovník Datcu ho predstavil ako vedca z Číny, ktorý je expert na takéto prípady a poradil rodičom, aby sa neznepokojovali.

Čínsky doktor pozorne sledoval Cezara, zmeral jeho pulz, dotkol sa jeho dlaní zvláštnym spôsobom a položil jednu ruku na jeho hlavu a dva prsty doprostred jeho čela opatrne, aby nenarušil vizuálne pole dieťaťa. Napriek tomu všetkému, Cezar zostal nehbyný a hlboko zameraný na kresbu pred ním. Doktor povedal niečo anglicky a potom malými krokmi vyšiel z domu.

„Všetko je v úplnom poriadku, ale nesmiete ho vyrušovať,“ preložil jeden z mužov zo Securitate. „Budeme v spojení cez plukovníka Datcu.“

To bolo všetko a okamžite odišli. Obaja rodičia si pripadali ako bábky v komplikovanej hre, ale okolnosti boli také, že nemali inú možnosť. Ustráchaný a hlboko znepokojení ohľadom zvláštneho chovania ich dieťaťa, s ním zostali, zaspávajúc vyčerpaním. Až nasledujúceho dňa na poludnie, skoro dvadsať štyri hodín potom, naznačil Cezar, že chce vstať. Dieťa pokračovalo v zahlbovaní sa do seba, ale aspoň s chuťou jedlo. Jeho rodičia sa upokojili a informovali plukovníka Datcu o tejto zmene.

To bol začiatok série špeciálnych udalostí, ktoré zanechali na Cezarovom živote definitívnu stopu. Jeho rodičia, Nicolae a Smaranda Bradoví, prešli do úzadia, keďže jeho vnútorný život a výnimočná skúsenosť, ktorou si prešiel, a o niektorých mi osobne porozprával, aby som ich tu mohol opísať, jednoznačne určili jeho osud.

Po tejto neobvyklej udalosti sa často Cezar uzavieral do seba a býval v tichosti po dobu niekoľkých minút so zatvorenými očami. To sa stávalo v najneočakávanejších momentoch dňa, aj keď sa hrával. Raz, keď ho jeho mama kŕmila, zrazu zatvoril oči a zostal tak po viac ako desať minút, po čom pokračoval v jedení ako keby sa nič nestalo. Tieto záležitosti sa stali súčasťou jeho života a jeho rodičia si na ne zvykli, ale nechápali ich príčiny a nedostali žiadne vysvetlenia alebo objasnenie dokiaľ Cezar neprehovoril prvé slová.

Zmena nastala dva mesiac po udalosti s kresbou, keď Cezar prvýkrát v živote povedal slovo. Jeho slová nechali každého v dome v tej chvíli v zmätenosti z dôvodu ľahkosti a jasnosti, s ktorou prehovoril tieto slová, ako aj z dôvodu vyzretosti jeho myšlienok.

Toho dňa navštívili Bradových príbuzní, ktorí mali chlapca úprimne radi. Z dôvodu samotárstva si dieťa hľadalo miesto, kde by mohlo na chvíľku zotrvať samotné. Zavrelo oči, ale každý navôkol veľmi rozprával, bolo tam priveľa hluku a mnoho otázok. Každý si robil starosti, a aj keď nebol v centre pozornosti, príprava jedla zahrňovala priveľa pohybu, rozprávania, smiechu a zhonu. Keď ho priviedli do miestnosti, kde bol stôl, všetci ho hladili a láskali. Cezar jasne povedal vtedy: „Chcem premýšľať!“

Prenesiem sa rýchlo cez to veľké prekvapenie a potešenie, ktoré tieto slová každému navôkol priniesli. Cezar začal v tom momente rozprávať plynule a bez akýchkoľvek ťažkostí, vykazujúc vyzretosť vo všetkom, čo povedal. Do štyroch rokov už hovoril o veciach, nad ktorými si aj dospelí lámu hlavu. Myseľ bola jedna z vecí, ktoré rád rozoberal. „Odkiaľ prichádzajú myšlienky? Kam idú? Z čoho sú? Prečo nemajú všetci ľudia rovnaké myšlienky?“ Toto boli len niektoré z najčastejších otázok Cezara, ktoré sa pýtal prekvapených ľudí navôkol. Jeho úbohí rodičia boli z jeho otázok stratení. Poslali ho preč hrať sa alebo zmeniť tému, ale väčšinu času bol Cezar vo svojom odhodlaní pevný. Oproti bežným aktivitám detí v jeho veku, preferoval zahĺbenie sa do týchto myšlienok. Prekvapujúco a tvrdohlavo odmietal vysvetliť alebo zodpovedať, keď sa ho pýtali na to, čo cítil, alebo si v takých momentoch myslel. Avšak vo veľmi neobvyklých prípadoch hovorieval, že po zatvorení očí sa cítil, akoby opúšťal miestnosť, ale nevedel ako vysvetliť miesto svojho smerovania, alebo ako ho popísať.

Do doby, než dosiahol šesť rokov, navštevovali Cezara raz ročne dvaja muži zo Securitate spolu so záhadným čínskym doktorom. Posledný menovaný mu urobil kompletné vyšetrenie, vždy pohýbajúc hlavou spokojným spôsobom alebo sledujúc chlapcove oči svojim ostrým pohľadom. Cezar mi povedal, že si veľmi dobre pamätá ten takmer neosobný, ale úplne enigmatický pohľad malého muža, ktorý pred ním stál len s miernym úsmevom na tvári. Po niekoľkých rokoch sa s ním stretol a naučil sa od neho nečakane mnoho záhad života, ako týchto dvoch priviedol osud dohromady veľmi zložitým spôsobom.

Možno sa nesmieme nikdy dozvedieť, nad čím doktor Xien premýšľal, keď sledoval Cezara, alebo čo robil s neobyčajnými schopnosťami dieťaťa. Ale čo vieme naisto je, že neskôr zohrával veľmi významnú rolu v živote dieťaťa a mal správnu intuíciu ohľadom jeho výnimočných schopností a darov. Je vskutku veľmi pravdepodobné, že sám mal abnormálne schopnosti a moc, a že Cezarove úspechy, ako jedného z jeho študentov, mali potvrdiť túto pravdepodobnosť takmer bez pochýb.

O niekoľko rokov neskôr bol doktor Xien pri špeciálnom tréningu chlapca rozhodujúcim činiteľom. Nemám o tomto enigmatickom charaktere viac informácií, ale z tých, ktoré mi Cezar dal, som bol schopný zistiť, že Ceausescu (v tej dobe rumunský diktátor) mal záľubu v určitom parapsychologickom tréningovom programe a v používaní jeho subjektov vo vysoko tajných prípadoch národných záujmov. Vyzeral byť ovplyvnený určitými informáciami, ktoré sa k nemu dostali po intenzívnom výskume a parapsychologických experimentoch, vedených v tej dobe v USA a ZSSR. Vo svojej právomoci ako Najvyššieho veliteľa štátu vydal Ceausescu príkaz na zriadenie špeciálneho oddelenia v rámci bezpečnostnej služby Securitate pre nábor, tréning a rozvoj ľudí s neobvyklými schopnosťami.

-pokračovanie-

Všetky časti tohto seriálu postupne nájdete na tejto adrese.

Z anglického originálu: Radu Cinamar, Peter Moon, “Transylvanian SUNRISE”

Preklad: M.B.

Korektúry: Yezid

exkluzívne.cez.okno

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 2355 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu

›› BILANCIE PORTÁLU

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

 

Súvisiace:

MÁG RODAMIR
http://www.cez-okno.net/clanok/mag-rodamir

Tisulská princezna
http://www.cez-okno.net/clanok/tisulska-princezna

 

Otázka č. 11: Niektorí ľudia vystupujú ako zasvätenci dávnych mystérií. Čo si o tom myslíš?

Skutoční Zasvätenci si odovzdávali znalosti, aby sa línia nepretrhla a poznanie sa zachovalo. Výber bol mimoriadne prísny a rozhodne nestačilo mať veľký záujem. Dotyčný musel spĺňať i náročné morálne kritériá. A musel vedieť mlčať. Dnešní „zasvätenci“ vedia v prvom rade dobre rozprávať. Tu je malý návod ako sa stať skutočne „známym zasvätencom“:

1. Vyhliadni si niekoho, kto je rešpektovaný a naozaj niečo vie.

2. Stretni sa s ním niekoľko krát, aspoň raz osamote.

3. Postaraj sa nenápadne, aby sa o tom vedelo.

4. Keď sa ťa bude niekto pýtať, o čom že ste to vlastne hovorili, stíš hlas a rozochvene odpovedz, že o tom nemôžeš hovoriť.

5. Rozbehni vlastný projekt a ako garanciu umne používaj stretnutie so Zasvätencom. Kým je ešte nažive buď obzvlášť opatrný.

Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? Ale takto to funguje! :)

Pomerne „in“ je i kontaktérstvo. To je tiež ťažko verifikovateľné, tam totiž má s vyššou inteligenciou kontakt len dotyčná osoba. Ale stačí to vedieť trochu zahrať a dá sa na tom celkom slušne ryžovať.

Otázka č. 12: Chcem sa učiť od vyšších bytostí, kadiaľ vedie bezpečná cesta?

Rozumiem otázke veľmi dobre, tiež som si tým prešiel. Človek má jedného dňa fakt po krk všeobecne akceptovanej reality a začne naozaj hľadať. Obracať sa „vyššie“ sa zdá byť logickým krokom, ale hneď tu v úvode je zakopaný pes. Akonáhle hľadáš „vonku“, tak to väčšinou vedie zlým smerom. Tvoje volanie totiž vypočujú aj rôzne entity, ktoré v podstate na to iba čakajú. Nalepia sa na teba a začnú ti podsúvať veci po ktorých síce túžiš, ale núkajú ti ich pokrivené. Nie príliš, aby si sa nespätil. Jemne, krok za krokom ťa budú viesť tam, kde ťa chcú mať.

Počul si už o otrokoch astrálu? To sú ľudia, ktorí chceli „niečo viac“, ale nehľadali vo svojom vnútri a podľahli zvodom skúsenejších (nie lepších!) entít, ktoré si z nich časom urobili doslova svoje bábky. Metóda „cukor a bič“ aj tu funguje perfektne. Niečo ti „vybavia“, splnia ti nejaké túžby, obzvlášť ak súvisia s niečím, čo je už za čiaru, teda niečo nie príliš morálne, tajné túžby, za ktoré sa za bieleho dňa hanbíš a podobne. A je to z ich strany skvelá investícia. Jednak si ťa tým získajú a môžu na oplátku niečo žiadať od teba. Ale hlavne, UŽ NA TEBA NIEČO MAJÚ a môžu ťa tým šikovne vydierať.

Keď sa to takto polopate napíše, je to jasné a žiadny rozumný človek by do takého paktu nešiel. Ale oni to robia naozaj jemne a prešpekulovane. Je to ich práca a sú v tom dobrí. Takže buď na pozore, pamätaj, že nič nie je zadarmo a ak ti niekto tvrdí že hej, maj sa obzvlášť na pozore! Ani sa nenazdáš a z drobných službičiek a protislužbičiek je kolotoč, z ktorého sa ťažko vystupuje. Dá sa to, ale musíš silno a stále prosiť Boha, aby ti pomohol. Nie rôzne hierarchie propagované na ezoterických fórach, rozumieme si? Priamo Stvoriteľa, to je podstatné!

Ak chceš mať priamy kontakt „s niečím vyšším“, obracaj sa na svoju Dušu či Nadja, nazýva sa to rôzne. Je to taký zvláštny paradox. Samozrejme, že máš najlepšie spojenie so svojou Dušou, ale je to zároveň niečo, na čom treba pracovať. Treba to akoby dostať do vedomej roviny a udržiavať. Netráp sa, ak to nie je v stave, že by si s vlastnou Dušou tak nejak fajne pokecal ako s kamošom:) Veľa dôležitých vecí sa deje aj na nevedomej úrovni. Skús si to predstaviť tak, že si tu ty a tvoja Duša, ktorá je tvojej osobe (Jankovi, Ferkovi, Marienke či Aničke, skrátka egu) nadradená, ale nie je to žiadny despota. Posiela ti podnety ako žiť lepší život, máš ale slobodnú vôľu a celé si to môžeš aj pokaziť, ak tak veľmi chceš:) Môžeš si vybrať iný zdroj a počúvať rady kde koho a na rôznych kurzoch sa môžeš za mastné kurzovné dozvedieť, že ti pomáhajú práve v lepšom kontakte s vlastnou Dušou! Veľký pozor na bytosti tohto alebo astrálneho sveta, ktoré sa snažia do tvojho vzťahu s Dušou a Stvoriteľom vstúpiť ako medzičlánok! Zas použijem jednoduchý príklad. V obchode je každému jasné, že je najlepšie ísť „napriamo“, bez všelijakých sprostredkovateľov a agentúr, ktoré sa na tom len priživia. CHOĎ NAPRIAMO! Zapamätaj si, že je to len a len na tebe. A môžeš začať hneď, tam kde si.

Pamätáš si na zlaté pravidlo “riešiť všetko cez Stvoriteľa”? Takže ak chceš mať lepší kontakt so svojou Dušou, začni Ho o to prosiť. A ďakuj. Jednoduché ako facka. Hlavne vytrvaj. Obracaj sa na Stvoriteľa tak často, ako si len spomenieš. Viac v odpovedi na ďalšiu otázku, ktorá vhodne nadväzuje...

Otázka č. 13: Zvykla som si chodiť raz do týždňa na jedno pekné miesto, kde chodím ďakovať a prosiť. Tam sa mi v hlave všetko pekne poukladá a vyjasní. Robím to správne?

Pekná otázka. To, či to robíš správne sa neodvažujem posúdiť. Pripomenula si mi ale jedného známeho, ktorý sa ma raz v rámci podobnej debaty opýtal, či stačí občas. Nuž, povedal som mu toto. Stačí sa ti nadýchnuť „občas“? Povedzme raz do týždňa? Ako často teda máme prosiť a ďakovať? Viem, musíme robiť toľko vecí, sme radi, keď sa nám podarí sa utrhnúť aspoň pár dní v týždni, alebo, za ideálnych podmienok, raz denne!

Kľúč je v stave mysle. Čo si, takpovediac, hudieme popod nos ako našu dominantnú pesničku. Či v kuse šomreme a sme v stave ublíženosti a odporu, alebo či robíme to, o čom veľmi dobre vieme, že by sme mali robiť. Áno, ďakovať treba neustále. To nie je činnosť, to je životné nastavenie, vyšší pocit. Ítéčkári mi budú rozumieť hneď – je to program, ktorý máme stále spustení na pozadí a ktorý beží aj keď sa musíme venovať niečomu inému. POZOR, KEĎ ŠOFÉRUJETE, VENUJTE SA ŠOFÉROVANIU! :D Hlavne zo začiatku bacha, VENUJTE SA TOMU, ČO PRÁVE RIEŠITE! Skúšajte si to pri činnostiach, ktoré vás až tak nevyťažujú. Umývanie riadu, cestovanie MHD – už to nemusí byť nutné zlo. Využite to na tréning a buďte v tom každý deň lepší. A uvidíte čo sa začne diať vo vašom živote, aké zázraky!

Otázka č. 14: Niekomu sa žije. Iný len živorí. Niekomu sa plnia skoro všetky priania a inému sotva jedno. Sú niektorí ľudia narodení pod šťastnou hviezdou? A čo my ostatní?

Ďakujem za otázku. Toto dnes rieši spústa ľudí. Aj vďaka obrovskej vlne motivačných kníh a guruov. Na jednej strane je fajn, že ľuďom už dochádza, že sa majú sami snažiť o svoj progres v akejkoľvek oblasti. Po prvotnom boome nadšenia však prichádza akési vytriezvenie, teda „do kelu všetko robím podľa tých rád ale nepohol som sa ani o centimeter“ a „henten klame na každom kroku a užíva si zatiaľ čo ja cnostne triem biedu...“ Je tak? Pozrime sa na to spoločne.

Poznáte hru TETRIS? Tam z hora padajú rôzne tvarované objekty a vašou úlohou je ich zoradiť tak aby do seba vzájomne zapadli. A teraz ideme k jadru veci. Je 2D TETRIS ale je aj verzia 3D, kde už musíme brať do úvahy ďalší rozmer. A teraz pozor.

Predstavte si dvoch ľudí. Pre zjednodušenie sú obaja úplne rovnakí, s rovnakými schopnosťami a rovnakou štartovacou čiarou. Obaja chcú jedno dievča. Obaja robia to isté (veď sú úplne rovnakí), ale jeden z nich to dievča získa a druhý nie. Ó, koľká nespravodlivosť. Ten druhý musí byť dieťaťom šťasteny a ja som typický smoliar. Je tak? ;)

A teraz sa vráťme k TETRISU. Niektoré objekty, ktoré do seba očividne zapadajú z pohľadu 2D, sa nám nedarí dostať na svoje miesto. Pochopíme to až keď sa dostaneme do 3D a uzrieme, že tie „dva rovnaké objekty“ majú inú hĺbku, preto jeden zapadol a druhý nie. Budeme aj teraz hovoriť, že ten jeden objekt je dieťaťom šťasteny?

Vesmír má svoje nemenné zákony a my skrátka nedovidíme na všetky okolnosti a tak to môže vyzerať, že niekto má tzv. šťastie a ten druhý nech sa snaží ako sa snaží, má smolu. Tak nech to skúsi inak! Ale väčšinou opakuje tie isté postupy a nevedomky sa snaží kladivom nabúchať veľký štvorec do malého kruhu a podobne. A na konci života, keď sme už patrične unavení, povieme si s patričnou mierou tragiky: „Aspoň som to skúsil a len tak som sa nevzdal...“

Majme na pamäti, že sú i ďalšie rozmery, ďalšie pomyselné hĺbky, ktoré rozhodujú o tom, či sa nám niečo podarí alebo nie. Majme otvorenú myseľ a buďme ochotní s pokorou uznať, že to, ako sa javia veci a udalosti nám, ešte neznamená, že takými v skutočnosti sú.

VESMÍR JE ABSOLÚTNE SPRAVODLIVÝ KU KAŽDÉMU, TO LEN MY NEVIDÍME VŠETKY SÚVISLOSTI

HLAVNE BUĎME OCHOTNÍ SA ZMENIŤ, INAK BUDEME CELÝ ŽIVOT ÚPLNE ZBYTOČNE PREHRÁVAŤ A NAVYŠE S POCITOM KRIVDY

NASLEDUJ OZAJSTNÉ SVETLO, NIE LESK!

NIKDY SA NEVZDÁVAJ A MYSLI STÁLE NA TO, ČO CHCEŠ ŽIŤ!

NECH ŤA SPREVÁDZA SILA!

Jedi

exkluzívne.cez.okno

Pozn. red.: Otázky Jedimu môžete posielať na: redakcia@cez-okno.net
Prípadná podobnosť s existujúcimi osobami či skutočnosťami je čisto náhodná.
Prezentované názory nemusia vždy zodpovedať stanovisku redakcie.

Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Tento článok, ktorý sme pre vás napísali, má 1454 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach,
prispejte prosím na ďalší chod portálu

›› BILANCIE PORTÁLU

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

 

Súvisiace:

Seriál: SLOVO DO ŽIVOTA
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-slovo-do-zivota

 

Fotografovanie v priestoroch ›› Káhirského múzea je zakázané. Je k tomu potrebné špeciálne povolenie. Do plánov expedície z roku 2012 nebol tento bod zahrnutý. Preto sa v tejto fotoreportáži zameriame iba na dva exponáty múzea, ktoré sa nachádzajú v exteriéri. Ide o dvojkomorový kamencový sarkofág a žulový sarkofág so stopami vŕtania rotačným nástrojom.

Itak – dvojkomorový kremencový sarkofág

Vnútorné rozmery väčšej dutiny:
Dĺžka – 2,418/2,421 m
Šírka – 0,915/0,916 m
Výška – 0,915/0,916 m
(v priereze jasne ohraničený štvorec)

Vnútorné rozmery menšej dutiny:
Dĺžka – 0,668 m
Šírka – 0,696 m
Výška – 0,611 m

Vnútorné rozmery sarkofágu boli merané a prekontrolované niekoľkokrát. Povolená odchýlka v dĺžke je 3 mm a v šírke a výške asi 1 mm.

Geometria vnútornej časti sarkofágu je vytvorená takmer dokonale. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na nápis umiestnený na okraji veľkej dutiny okolo celého vnútorného obvodu sarkofágu. Pri meraní sarkofágu sa zistilo, že nápis je vytesaný “nakrivo” so sklonom asi 1 cm. To znamená, že nápis je vyrytý s 10-násobne väčšou odchýlkou ako proporcie celého sarkofágu. Zdá sa, že ho vyryli iní majstri a v neskoršom období.

Doslovný preklad nápisu (preložil Andrej Nikišin)

Preklad: Boha uctievajúci následník veľkej bohyne Maat (poriadku), zeme slnečného chrámu.

Preklad: Anubisa uctievajúci kráľovský príbuzný veľkej bohyne Maat (poriadku), zeme slnečného chrámu.

›› Väčší obrázok
Preklad: Kráľovské dary dáva Anubisovi púšti on, zakladateľovi miestnosti balzamovania, pánovi brehu, sile púšte. Pochovaný je on v šťastí. Krajiny, ktoré kontroloval An (mesto Heliopolis), uctievali veľkého následníka bohyne Maat (poriadku), zeme Slnečného chrámu.

›› Väčší obrázok
Preklad: Kráľovské dary dáva Osirisovi, pánovi Džedu (mesta Busiris). Pred západom ty Nechen (názov nomu) si pán s pomocou trónov. Jemu všetko to pohrebné, chlieb a pivo, zvieratá a vtáci. Šťastie v každom predmete, v každom dni pre následníka veľkej bohyne Maat (poriadku), zeme ohňa.

K predchádzajúcemu poznamenávame, že sarkofág má veľa spoločného s kremencovým sarkofágom, ktorý sa nachádza v južnej Sakkáre blízko železničnej trate. Oba sarkofágy sú vytesané z celistvých blokov kremenca. Vonkajší povrch oboch sarkofágov nie je opracovaný, s výnimkou “ráfika” lemujúceho medzeru. Oba sarkofágy majú malé obdĺžnikové vyhĺbeniny z vonkajšej strany.

Ďalším objektom, ktorý priťahuje osobitú pozornosť, je žulový sarkofág s dvoma žľabmi na povrchu krytu. Jeden žľab zostal dodnes neporušený a po osi druhého sa odštiepila tretina žulového krytu, ktorý prikrýval sarkofág.

Ako môžete vidieť na fotografiách v prvom riadku, druhý žľab, rovnako ako zachovaný prvý, mal tiež dva výpusty. Pravý otvor je zobrazený na poslednej fotografii v prvom riadku a nevzbudzuje žiadne otázky.

Ľavý vypúšťací otvor je obzvlášť zaujímavý, pretože sa na ňom nachádzajú stopy po vŕtaní rotačným nástrojom. Podrobné informácie sú na nasledujúcich fotografiách.

Všetky FOTOGRAFIE nájdete na tejto adrese.

Všetky časti tohto SERIÁLU nájdete na tejto adrese.

Projekt ISIDA

Zdroj: http://isida-project.org/

Preklad: Monika

exkluzívne.cez.okno

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 419 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

›› BILANCIE PORTÁLU

 

Súvisiace:

Z múzeí
http://www.cez-okno.net/rubrika/z-muzei

Seriál: William Flinders Petrie – Zabudnutý otec vedeckej archeológie
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-william-flinders-petrie-zabudnuty...

MEDZINÁRODNÝ DEŇ ARCHEOLÓGIE: „Choďte za Dänikenom!“
http://www.cez-okno.net/clanok/medzinarodny-den-archeologie-chodte-za-da...

 

Príkaz zahŕňal absolútne utajenie, ktoré bolo tak vysoko nad bežne klasifikovanými informáciami. Kvôli metóde, známej ako hierarchické bezpečnostné blokovanie, sa v rámci uchovávania utajenia o novom oddelení nevyskytli významné obtiažnosti, ale muselo sa ešte veľa urobiť ohľadom personálu a logistiky. Ako takmer pri každom komunistickom stimule, postup bol nešikovný, keď došlo na investície, hlavne v oblasti, o ktorej sa vedelo tak málo.

Nebolo jasné, na aký účel chcel Ceausescu, aby toto nové parapsychologické vedenie akcie slúžilo, ale môžeme sa domnievať, že sa najviac sústredil na procedúry psychologickej manipulácie a vplyvu nad masami s výhľadom na udržanie diktátorskej moci a o čosi menej i na záležitosti národnej bezpečnosti, alebo riešenie vonkajších sporov.

Ceausescu nariadil zostavenie tohto oddelenia v roku 1968, krátko po jeho prevzatí moci, využijúc takto maximálne výhody svojej, v tej dobe vzrastajúcej, popularity na západe. Jeho rozsiahly diplomatický úspech bol výsledkom dvoch základných aspektov: jeho skoro otvorené nepriateľstvo spolupráce s Moskvou a jeho odpor voči vojenskej intervencii v rámci známej „Pražskej jari“ v roku 1968. Avšak Ceausescuov rozkaz na zostavenie špeciálneho oddelenia pre výskum a experimenty na subjektoch s výnimočnými schopnosťami bol podivný a dokonca v niektorých svojich aspektoch protichodný. Mohlo to viesť k domnienke, že on sám nosil tú myšlienky len kdesi vo svojej mysli miesto toho, aby ju postavil medzi svoje priority. Aj tak, ako akákoľvek rafinovaná osobnosť s paranoidnou predispozíciou, Ceausescu sa chcel obklopiť za každú cenu istotami a prostriedkami, ktoré by mu zabezpečili neodškriepiteľnú bezproblémovú dominanciu. Očividne nevedel rozvinúť všetky svoje rozdielne myšlienky v tom istom rozsahu: ale vracal sa ku každej z nich, pričom ešte pred nejakou chvíľkou boli len púčikom na žiariacej kvetine.

V roku 1968 bola rumunská Securitate konfrontovaná s vysoko utajeným príkazom, ktorý neladil s bežným štandardom. Príkaz bol datovaný k 28. augustu a obsahoval osobný podpis Ceausescua, pričom v tomto výnimočnom prípade disponoval i pár osobnými poznámkami. Dekrét požadoval založenie špeciálneho oddelenia, zvaného Oddelenie nula, ktoré bude operovať nezávisle na ostatných oddeleniach a jednotkách Securitate v tej dobe a bude priamo podávať správy výhradne Veliteľovi bezpečnostnej služby a Prezidentovi krajiny (to bolo spomenuté v Ceausescuovej poznámke, čo upriamilo pozornosť jednak na najvyšší charakter utajenia príkazu, ako aj na spôsob, akým sa mal príkaz dodržiavať). Avšak dekrét bol, čo sa informácií týka, strohý, mimo jadra personálu a minimálnych pokynov v hlavných bodoch činnosti, ktorá na začiatku vo vzťahu k budúcim subjektom zahŕňala náborové a pozorovacie metódy.

Dekrét uviedol štruktúru vedenia služby Securitate do zložitej pozície, keď sa na jednej strane jednalo o absolútne nové a neodskúšané pole pôsobnosti, a na strane druhej nemohli dodržiavať štandardnú finančnú procedúru z dôvodov absolútnej utajenosti.

Ešte v ranej dobe prevádzky Oddelenia nula sa k spolupráci požadoval Ceausescuov súhlas, s inou krajinou, s určitými skúsenosťami v tejto oblasti: s Čínou. Diplomatické vzťahy medzi oboma krajinami boli vcelku dobré a v roku 1972 sa orgány dohodli na trochu prazvláštnej „výmene.“ Doktor Xien dostal na zodpovednosť, aby zabezpečil chod a nastavenie technickej štruktúry oddelenia v Rumunsku po dobu pätnástich rokov, zatiaľčo Ceausescu mal financovať školné pre stovku čínskych študentov v Rumunsku po tú istú dobu. Čína sa taktiež podvolila sprístupniť personálu Oddelenia nula - ON (Department Zero - DZ) niektoré zo svojich objavov z parapsychologických experimentov, ako aj iné užitočné pracovné metódy. Zmluva tak položila základy pre jednu z najutajenejších a najstrašnejších ľudských činností v Rumunsku: parapsychologickú metódu.

Cezar Brad bol jeden z prvých subjektov, ktoré boli nabraté a registrované v rámci ON, avšak ani doktor Xien, ani tí na najvyšších pozíciách v oddelení (ktorí dostávali písomné správy od jeho rodičov) si neboli vedomí detailov, či chúlostivých skúseností dieťaťa, hlavne tých, či sa týkali vnútorného charakteru. Cezar o tom nehovoril nikomu.

Metóda, ktorú ON použilo ako prvú, obsahovala dobu „probácie“ a dohľadu nad subjektom. Až keď sa preukázali jeho výnimočné psychologické schopnosti, tak sa stal subjektom, integrovaným do štruktúry oddelenia. Niekedy tieto „probácie“ a kontroly mohli trvať roky, ako sa to stalo pri Cezarovi. Inokedy však bol subjekt integrovaný okamžite po kontrole prijatej informácie.

Cezar objavil svoj vlastný mentálny experimentálny svet, do ktorého sa rád ponáral hlbšie a hlbšie, a z ktorého sa vracal obohatený výnimočnými dojmami a vnímaním. Nebol to jeden z tých svetov, kde si človek mohol myslieť, že Cezar hľadá útek z dôvodov nejakých hypotetických psychologických adaptačných problémov, alebo dokonca ako určitý druh mentálneho odcudzenia. Naopak, pravda bola iná. Samotný fakt, že to nemôžeme pochopiť, a že je to nad naše aktuálne možnosti, neznamená, že tá vec, bytosť, chovanie, či skúsenosť, sú negatívne alebo sú tam odsúdeniahodné aspekty, či dokonca ešte horšie, že neexistujú.

Prípade Cezara Brada bol podivný. V tej dobe sa v tejto súvislosti málo chápalo a akceptovalo, dokonca i v prípade personálu ON. Avšak jeho prípad splnil kritériá pre nábor medzi ON subjekty.

Musím priznať, že som si vedomý len niekoľkých úžasných úspechov a skúseností, ktoré Cezar zažil v ranných rokoch svojho detstva. Všeobecne si myslím, že som vyrovnaná, duchaprítomná osoba, ale Cezarové príbehy boli ďaleko za mojimi predstavami. Samozrejme, keď som ho počúval ako rozprával o svojich skúsenostiach, to čo stálo pred mojimi očami nebola ani emočne nestabilná ľudská bytosť, ani sci-fi spisovateľ, ani paranoik. Pre tých, ktorí majú určitú znalosť o ezoterike, a ktorí sú stále v kľúčových pozíciach v štátnych štruktúrach alebo majú prístup k najtajnejším informáciám a archívom, pre nich nemusí byť obtiažne rýchlo identifikovať hlavné prvky príbehu mojej knihy. Ale pre zvyšok ľudí, prakticky pre väčšinu ľudí, ktorí sú okradnutí o správne informácie a podliehajú sérii konfliktných údajov a príbehov na skoro pravidelnej báze, sa stalo udržanie si koherentného zmysluplného osobného pohľadu vcelku zložité. Z hľadiska mojej funkcie vládneho poradcu pár rokov dozadu som mohol uskutočniť určitý diskrétny výskum a sám vidieť, na základe vlastných pozorovaní a intuície, že Cezar Brad bol výnimočný charakter. Skromnosť, s ktorou mi rozpovedal o jeho hlavných zážitkoch a činnostiach, ako aj o jeho malých „incidentoch,“ s ktorými som v jeho prítomnosti bol konfrontovaný, ma postupne presvedčili o realite, ktorá sa nedá poprieť: konkrétne takej, že niektoré ľudské bytosti sú ďaleko za našimi koncepčnými, mentálnymi alebo organizačnými štandardmi. Ak si tak zvolia, môžu takéto ľudské bytosti zmeniť osudy ostatných ľudí prostredníctvom moci svojich nadradených schopností.

Jeden neodškriepiteľný dôkaz Cezarových schopností prišiel s našim prvým stretnutím, ktoré si vyžiadal pár rokov dozadu. Stretnutie bolo výsledkom komplexu dojednaní s dôveryhodnými osobami, ale jeho hlavný účel bol pre mňa stále záhadou. O Oddelení Nula som vedel len vágne v rámci Rumunskej bezpečnostnej služby (RBS), ale to bolo všetko. Dorazil som na miesto stretnutia v jednom z áut inštitútu priamo z práce. Bola noc a pršalo, tak som zostal v aute, rozprávajúc sa s vodičom. Po niekoľkých minútach sa dvere auta otvorili a preskočiac všetky formality si Cezar sadol vedľa mňa na zadné sedadlo a veľmi pokojne a príjemne začal hovoriť priamo k veci.

Bol som rýchlo vnesený do predmetu nášho rozhovoru, takže až po niekoľkých minútach som si uvedomil, že vodič zapol motor a v tichosti riadil na neznáme miesto bez toho, aby sme ho o to ja alebo Cezar žiadali. Naraz sme boli pred hotelom Sofitel, kde Cezar zarezervoval izbu. Prejavil som zmätenie z vodičovho počínania, ktorý nedostal žiadne pokyny. Zatiaľčo sme sa blížili k jeho miestnosti, Cezar mi povedal, že v niektorých prípadoch sú slová bezcenné a mentálna funkcia, keď je správne kontrolovaná a očistená od vonkajších zásahov, môže pracovať tak efektívne ako slová. Inými slovami, zhrnul pre mňa princípy telepatie. Najprv som si myslel, že žartuje; ale hneď na to mi povedal ako to urobil: hneď v prvom okamihu ako povedal „ahoj“ a sadol si vedľa mňa do auta, poslal vodičovi mentálne pokyny pre naštartovanie motora a smerovanie na konkrétne miesto. Presvedčený, že počuje verbálne pokyny, vodič podľa toho jednal.

„Ak je tréning v tomto smere intenzívny a vytrvalý, telepatický prenos myšlienok už nie je problém,“ povedal Cezar s miernym úsmevom.

Po tom, ako sme vošli do jeho miestnosti, nakreslil niečo na kus papiera. V tom istom okamihu mi podal nasledujúce vysvetlenie:

„Predstav si jednotlivca A ako časť komunity jednotlivcov. Jeho myšlienky, ktoré nie sú silné, sa zmiešajú s myšlienkami ostatných, končiac v mentálnej „hmle“ určitého druhu, pretože tieto myšlienky sú často slabé, nejasné a slabo definované. Sú len fragmentmi povrchových, polovytvorených myšlienok. Človek potom môže povedať, že každý z týchto jednotlivcov žije v relatívnej izolácii svojho vlastného mentálneho sveta. Akýmsi spôsobom sú ovplyvnení – väčšou, či menšou mierou – recepciou skúmaného jednotlivca a myšlienkami tých navôkol.“

„Väčšinou vnímajú tieto vonkajšie vplyvy nevedomky, ako zmeny v rámci usporiadania alebo vnútorného stavu mysle. To je dôvodom, prečo som použil termín „hmla“ – pretože ľudia sa na tejto úrovni nemôžu vidieť, tak ako loď na mori v hmlistom počasí.“

-pokračovanie-

Všetky časti tohto seriálu postupne nájdete na tejto adrese.

Z anglického originálu: Radu Cinamar, Peter Moon, “Transylvanian SUNRISE”

Preklad: M.B.

Korektúry: Yezid

exkluzívne.cez.okno

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 1422 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

›› BILANCIE PORTÁLU

 

Súvisiace:

MÁG RODAMIR
http://www.cez-okno.net/clanok/mag-rodamir

Tisulská princezna
http://www.cez-okno.net/clanok/tisulska-princezna

 

Otázka č. 15: Známi si zo mňa uťahujú, že som šibnutá ezoterička. Nepovedia mi to presne týmito slovami, ale dá sa to vycítiť. A samozrejme majú asi tak milión dôvodov, prečo treba byť „normálny“...

To je taká, povedal by som, klasika. Nevyťahujú aj fóry typu: „V Nebi sa aj tak jedia len biele jogurty“? Tlak okolia je prirodzený. Ste zrejme iná, ako väčšina ľudí. Viem, dnes má spirituálne reči už kdekto, ale pokiaľ sa nájde jedinec s ozajstným záujmom o aktívne Dobro, okolie mu to dá spoľahlivo vyžrať:)

Niekedy sa zdá, že argumenty o „realite“, o „nelietaní v oblakoch“ majú navrch. A že Duchovno je vlastne jedno veľké odriekanie, človek dokopy nič nemôže a musí tak stráášne veľa vecí...

Skutočnosť je však iná.

Ak človek vytrvá, odhalia sa mu tak vzácne veci, že jeho údiv a radosť nebude mať konca-kraja. A hovorím naozaj o každodenných prekvapeniach. To, že aby bol Duchovný, musí sa nútiť hľadať spokojnosť v maličkostiach, je polopravda. Evokuje to postoj „byť spokojný s menej kvalitným životom“. Preto tie narážky na „pestrosť stravy v štýle bieleho jogurtu“. Akoby našou odmenou mala byť takmer nekonečná nuda. Akoby byť Dobrý bolo niečo menej zaujímavé, menej pestré. To je ale strašidelná lož!

Vtip je v tom, že ako sa duchovne zdokonaľujeme, začíname vnímať veci, o ktorých nemáme ani potuchy, hoci by nám sedeli rovno na nose. NIE JE TO NÚTENÉ NACHÁDZANIE ŠŤASTIA V NEATRAKTÍVNYCH VECIACH! Zas použijem asi trochu kostrbatý príklad.

Predstavte si rádio. Chytáte dve-tri stanice, ich vysielanie poznáte odpredu-odzadu a nové relácie, zdá sa, nie sú v pláne. A zrazu jedného dňa zistíte, že viete naladiť viac staníc. Akoby ste dostali úplne nové rádio a zvuk je aj na tých starých oveľa lepší, a to otrasné chrčanie a pazvuky zmizli – ani ste nevedeli, že tam nepatria.

Tak je to aj s nami. Ako sa zlepšujeme, príjem je prosto lepší. Božské Vysielanie je nekonečne bohaté, ale ak fungujeme ako polorozbitý starý tranzistorák, a z vysielania počujeme len každé piate slovo, neviňme z toho „vysielač“:)

Otázka č. 16: Viem, že sa nemá myslieť negatívne. Ale keď mne sa tak uľaví, keď sa vyzúrim a vysťažujem. Akoby som zo seba zhodila ťažký batoh...

Určite to človeka upokojí, pretože vyskratuje a už nevládze byť nešťastný:) Ale teraz vážne, chce to radu, použiteľný návod, tak sa do toho pusťme.

V prvom rade. Skúsme pripustiť, že náš život je papier a myšlienky sú perom. A emócie farbami a štetcami. A keď sú silné, tak tesáme do kameňa. Preto tak všetci prízvukujú: Nemysli len tak ledabolo!

A čo reč? No keď rozprávame, tiež ryjeme do Dosky Svojho Života. Viete čo sa deje, keď takzvane „vyskratujeme“? Netvrdím, že je to tak vždy, ale urobíme do Dosky poriadne čmáranice a machule. A takto sa ich zbavíme. Kde je problém? MYSLÍME SI, ŽE TO OSTÁVA NA MIESTE A MY SA POSÚVAME ĎALEJ. IBAŽE TAK TO NEFUNGUJE – TÁ DOSKA JE TO, ČO BUDEME ŽIŤ MOŽNO UŽ ZAJTRA!

Áno, slová, myšlienky a emócie doslova tvoria naše životy. Nehovorím, že sa netreba vyrozprávať, keď už je toho veľa. Určite že áno. Človeku sa uľaví. Hovorím o zhubnosti neustáleho prehadzovania (s prepáčením za výraz) tej istej kopy hnoja.

„Nejaký ten hnoj“ sa nájde u každého. To sú tie veci, ktoré sa nám príliš nevydarili a ktoré treba nechať tak a sústrediť sa na niečo lepšie, krajšie. Ale často nás to zvádza preberať zas a znova zamotané záležitosti a dôkladne ich vysvetľovať. Je to taký zvláštny, hodne obľúbený šport, s ďalekosiahlymi následkami.

A teraz riešenie.

Jedného dňa mi došlo, čo je to vlastne Odpustenie. Ak to na rozdiel odo mňa viete už dávno, túto pasáž pokojne preskočte.

Každý to vie. Odpúšťať treba. Dokonca sú kurzy, kde sa učí, ako to robiť správne. Ale mne to naplno docvaklo až keď som si uvedomil nasledovné.

Celý život kreslíme, občas maľujeme, občas do Dosky Svojho Života ryjeme. Učíme sa za pochodu, tak je to správne, aj keď sa všeličo nevydarí. Dejú sa aj rôzne nedorozumenia, hádky a krivdy (to sú tie spomínané machule). Ale čo s tým, keď máme Dosku Života totálne počmáranú a aj keď by sme chceli, niet už kam tie nové pekné veci kresliť? VOLÁ SA TO ODPUSTENIE. TO NÁM DOSKU VYČISTÍ, A POKIAĽ MOŽNO POUČENÍ, MÔŽEME ZAČAŤ VYTVÁRAŤ NOVÝ, LEPŠÍ ŽIVOT.

Je pravdou, že nás staré zvyky lákajú na staré chodníčky a dosť rýchlo sa môže stať, že našu Dosku Života počmárame znovu. Ale je tu, Chvála Bohu, GIGANTICKÁ MILOSŤ OPAKOVANÉHO ODPUSTENIA!

Otázka č. 17: Dobrý den, velmi se mi líbí tato vaše relace a prosím o položení několika otázek, které mi po dlouhodobém a náročném získávání informací leží v hlavě. Proč se všude ve vesmíru, nejen u nás, všichni řežou? Proč nemají napojení na Prvopodstatu Stvořitele? Prosím o předání otázek a pokud se vám nezdají zajímavé i pro ostatní čtenáře, můžete mi odpovědět na můj mejl. Budu velmi ráda. Děkuji mnohokrát a zdravím.

Dobrý deň, vraj neexistujú nezaujímavé otázky, pokiaľ sú správne zodpovedané. Patent na rozum nemám, ale pokúsim sa. Asi sa mi aj tak nepodarí napísať nič lepšie, ako v predchádzajúcej odpovedi. POUČENIE SA, ODPUSTENIE A SPOLOČNÁ TVORBA LEPŠEJ BUDÚCNOSTI V SÚLADE S VESMÍROM. Nič iné, čo naozaj funguje, ma teraz nenapadá...

NASLEDUJ OZAJSTNÉ SVETLO, NIE LESK!

NIKDY SA NEVZDÁVAJ A MYSLI STÁLE NA TO, ČO CHCEŠ ŽIŤ!

NECH ŤA SPREVÁDZA SILA!

Jedi

exkluzívne.cez.okno

Pozn. red.: Otázky Jedimu môžete posielať na: redakcia@cez-okno.net
Prípadná podobnosť s existujúcimi osobami či skutočnosťami je čisto náhodná.
Prezentované názory nemusia vždy zodpovedať stanovisku redakcie.

Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Tento článok, ktorý sme pre vás napísali, má 861 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach,
prispejte prosím na ďalší chod portálu

›› BILANCIE PORTÁLU

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

 

Súvisiace:

Seriál: SLOVO DO ŽIVOTA
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-slovo-do-zivota

 

^{0:7.1 (10.6)} Boží mechanizmus pána vesmíru je dvojaký pokiaľ ide o vzťahy večnosti. Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch sú veční — sú existenciálne bytosti — zatiaľ čo Boh Zvrchovaný, Boh Ultimátny a Boh Absolútny sú aktualizujúcimi sa osobnosťami Božstva post-Havona epoch v časopriestorových a časopriestorovo prekračujúcich sférach evolučnej expanzie pána vesmíru. Tieto realizujúce sa osobnosti Božstva sú budúcimi večnými od doby, keď a ako sa ich moc zosobní vo vzrastajúcich vesmíroch technikou empirického uskutočnenia asociatívno-kreatívnych potenciálov večných Božstiev Raja.

^{0:7.2 (10.7)} Božstvo je preto v súčasnosti duálne:

^{0:7.3 (10.8)} 1. Existenciálne– bytosti večnej existencie, minulosti, súčasnosti a budúcnosti.

^{0:7.4 (10.9)} 2. Empirické– bytosti realizujúce sa v post-Havonnej súčasnosti, ale nekončiacej existencie počas celej budúcej večnosti.

^{0:7.5 (10.10)} Otec, Syn a Duch sú existenciálnymi – existenciálnymi v realite (aj keď všetky potenciály sú údajne empirické). Najvyšší a Ultimátni sú úplne empirickí. Absolútne božstvo je empirické v rámci reality, ale existenčné v rámci potenciálnosti. Podstata Božstva je večná, ale len tri pôvodné osoby Božstva sú bezvýhradne večné. Všetky ostatné osobnosti Božstva majú pôvod, ale sú večné v osude.

^{0:7.6 (10.11)} Dosiahnutím existenciálneho vyjadrenia Božstva seba samého v Synovi a Duchu, dosahuje Otec empirické vyjadrenie dodnes neosobných a neodhalených božských úrovní ako Boh Zvrchovaný, Boh Ultimátny a Boh Absolútny; ale tieto empirické Božstvá nedisponujú teraz plnou existenciou; sú v procese aktualizácie.

^{0:7.7 (11.1)}Zvrchovaný Boh v Havona je osobnou duchovnou reflexiou trojjedinosti Rajského Božstva. Tento asociatívny vzťah Božstva kreatívne expanduje von v Bohu Sedemnásobnom a syntetizuje v empirickej moci Najvyššieho Všemohúceho vo veľkom vesmíre. Rajské Božstvo, existenciálne ako tri osoby, je takto empiricky sa vyvíjajúce v dvoch fázach zvrchovanosti, zatiaľ čo tieto duálne fázy sú moc-osobnosť, zjednotené v jednom Pánovi, Zvrchovanej Bytosti.

^{0:7.8 (11.2)} Univerzálny Otec dosahuje oslobodenie slobodnej vôle z okov nekonečna a pút večnosti prostredníctvom techniky trojno-tvornosti, trojitého zosobnenia Božstva. Zvrchovaná bytosť sa dokonca vyvíja ako pod-večné osobnostné zjednotenie sedemnásobnej manifestácie Božstva v časopriestorových segmentoch veľkého vesmíru.

^{0:7.9 (11.3)}Zvrchovaná Bytosť nie je priamym stvoriteľom, okrem toho, že je otcom Majestonu, ale je syntetickým koordinátorom všetkých aktivít vesmíru bytosti-Stvoriteľa. Zvrchovaná bytosť, aktualizujúca sa vo vyvíjajúcich sa vesmíroch, je božským korelátorom a syntetizérom časopriestorového božstva, trojjediného Rajského Božstva v empirickej asociácii so Zvrchovanými Stvoriteľmi času a priestoru. Keď sa definitívne zaktualizujú, uskutoční toto evolučné Božstvo večnú fúziu konečného a nekonečného — večnú a nezrušiteľnú jednotu empirickej moci a duchovnej osobnosti.

^{0:7.10 (11.4)} Všetka časopriestorová konečná realita, pod priamym naliehaním vyvíjajúcej sa Zvrchovanej Bytosti, je zapojená vo vždy stúpajúcej mobilizácii a dokonalom zjednotení (syntéze moci-osobnosti) všetkých fáz a hodnôt konečnej reality, v asociácii s rozličnými fázami Rajskej Reality, až do konca a za účelom následného pokusu dosiahnuť absonitnej úrovne super-bytostného dosiahnutia.

Autor: Divine Counselor

Zdroj: © Urantia Foundation. All Rights Reserved

Preklad: © CEZ OKNO, Všetky práva vyhradené

Preložil: M.B.

Korektúry: Yezid

exkluzívne.cez.okno

Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 436 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach,
prispejte prosím na ďalší chod portálu

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

›› BILANCIE PORTÁLU

 

Súvisiace:

ZLATÝ FOND
http://www.cez-okno.net/rubrika/zlaty-fond

 

Egyptské múzeum pamiatok v Káhire vlastní jedinečnú historickú zbierku starovekých egyptských artefaktov. Kolekcia postupne získavala dnešnú podobu od konca 19. storočia. Zaslúžil sa o to jeden z prvých egyptológov svetového rangu Auguste Mariette, známy svojimi veľkými objavmi v Sakkáre, Memfise, Abydose, Dendere, Edfu, Deir el-Bahrí, Tanise a Jebel Barkale. Auguste Mariette bol za svoje zásluhy v oblasti archeológie a egyptológie povýšený do hodnosti pašu egyptskými úradmi. V roku 1859 dostal povolenie vystavovať svoje nálezy budove v Káhire, ktorá bola špeciálne skonštruovaná na tieto účely.

V roku 1858 egyptológ Auguste Mariette založil múzeum v jednej zo štvrtí Káhiry, v Bulake. Keď boli v dôsledku povodní v roku 1878 mnohé exponáty uložené na prvom poschodí múzea poškodené, Mariette navrhol vybudovať veľké múzeum na bezpečnejšom mieste. V roku 1880 boli na príkaz Ismaila Pašu exponáty prevezené do kráľovského paláca v Gíze a zostali tam až do ukončenia výstavby dnešného múzea.

Budova múzea, ktorá sa nachádza na námestí Tahrír v samom srdci Káhiry, bola navrhnutá francúzskym architektom Marcelom Dyunonom a postavená v rokoch 1897-1901 za vlády khediveho (egyptského miestokráľa) Abbasa Hilmiho II. pravnuka Muhammada Aliho. Otvorenie múzea sa konalo 15. novembra 1902.

Budova je postavená v neoklasickom štýle a má 107 miestností, v ktorých sa nachádzajú artefakty z čias predynastických období až po obdobie rímskej vlády. Veľká časť kolekcie odráža éru vlády faraónov. Múzeum disponuje asi 160 000 predmetmi, ktoré reprezentujú 5000 rokov veľkolepej egyptskej histórie.

Každý objekt, počnúc veľkolepou dioritovou sochou a sarkofágom a končiac malým detailom o veľkosti jedného centimetra, má za sebou dlhú históriu, zaslúži si starostlivú pozornosť a mal by byť podrobne preskúmaný odborníkmi z oblasti egyptológie.

V tejto správe nebudeme zachádzať do podrobností každého artefaktu, ktorý sa čitateľovi ponúka do pozornosti, ale ukážeme všeobecný obraz staroegyptskej kolekcie exponátov z rôznych období, ktoré nám v celej svojej chronológii predstavujú históriu kolísky ľudskej civilizácie.

Všetky FOTOGRAFIE nájdete na tejto adrese.

Všetky časti tohto SERIÁLU nájdete na tejto adrese.

Expedícia bola organizovaná Michaelom Bishayom.

Foto: Michael Bishay (interiér múzea), Olga Kozlova (exteriér múzea).

Túto správu pripravili Michael Bishay, Olga Kozlova, Alex Cruiser, Valerij Senmuth.

Vedenie projektu ISIDA vyjadruje úprimné poďakovanie nášmu priateľovi a partnerovi Michaelovi Bishaymu pri organizovaní expedície.

Zdroj: http://isida-project.org/

Preklad: Monika

exkluzívne.cez.okno

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 303 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

›› BILANCIE PORTÁLU

 

Súvisiace:

Z múzeí
http://www.cez-okno.net/rubrika/z-muzei

Seriál: William Flinders Petrie – Zabudnutý otec vedeckej archeológie
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-william-flinders-petrie-zabudnuty...

MEDZINÁRODNÝ DEŇ ARCHEOLÓGIE: „Choďte za Dänikenom!“
http://www.cez-okno.net/clanok/medzinarodny-den-archeologie-chodte-za-da...

 

Ukázali sme len malú časť cenných historických relikvií uložených v Egyptskom múzeu. Tak ako expozícia múzea aj naša správa o nej sa bude postupom času dopĺňať novými a novými podrobnosťami, ktoré nás zanesú do čias veľkého starovekého Egypta.

Všetky FOTOGRAFIE nájdete na tejto adrese.

Všetky časti tohto SERIÁLU nájdete na tejto adrese.

Expedícia bola organizovaná Michaelom Bishayom.

Foto: Michael Bishay (interiér múzea), Olga Kozlova (exteriér múzea).

Túto správu pripravili Michael Bishay, Olga Kozlova, Alex Cruiser, Valerij Senmuth.

Vedenie projektu ISIDA vyjadruje úprimné poďakovanie nášmu priateľovi a partnerovi Michaelovi Bishaymu pri organizovaní expedície.

Zdroj: http://isida-project.org/

Preklad: Monika

exkluzívne.cez.okno

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 78 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

›› BILANCIE PORTÁLU

 

Súvisiace:

Z múzeí
http://www.cez-okno.net/rubrika/z-muzei

Seriál: William Flinders Petrie – Zabudnutý otec vedeckej archeológie
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-william-flinders-petrie-zabudnuty...

MEDZINÁRODNÝ DEŇ ARCHEOLÓGIE: „Choďte za Dänikenom!“
http://www.cez-okno.net/clanok/medzinarodny-den-archeologie-chodte-za-da...

 

“Cezar nechcel strácať ani minútu zbytočnými rečami alebo zdĺhavým predstavovaním. Tým mi dával pocit muža, ktorý je pevný vo svojom odhodlaní, idúc priamo k veci nezahováraním alebo zbytočným zdržovaním. Napriek tomu všetkému som ani na sekundu nepociťoval nátlak, aby som jeho návrh prijal. To bolo pre mňa najdôležitejšie. Okrem iného, Cezar Brad mal tú úžasnú schopnosť vzbudiť pre konkrétnu vec nadšený entuziazmus, a bez snáh zaujať ľudskú pozornosť a záujem, pričom to bolo spontánne prejavený a úplne prirodzený vplyv jeho strany. Bolo to to jeho krehké žiarenie, ktoré naplňovalo duše veľmi príjemným spôsobom.”

Obr. MENTÁLNA HMLA; slabé a chaotické myšlienky

Cezar zostal na chvíľku potichu, nakresliac znova ďalší nákres.

„Ale keď jednotlivec zašle veľmi koncentrovanú myšlienku, tá myšlienka sa bude ideálne podobať zameranému svetelnému lúču ako laser,“ dodal. „Navyše ak taký jednotlivec upriami svoj mentálny lúč s väčšou precíznosťou na iného jednotlivca B, potom druhý spomínaný prijme a mentálne „uvidí,“ taký lúč ako silné svetlo cez obklopujúcu „hmlu,“ ako lúče majáku navádzajúce lode k brehu. Preto je proces jednoduchý, ale chce to usilovný tréning.“

Obr. MENTÁLNE ZAMERANIE; “Laser” myšlienky preniká “hmlou”, X sú ďalšie individuality v mentálnej hmle

„Ale čo myslíš mentálnou očistou?“ spýtal som sa s nevinnosťou, ktorá bola spôsobená čírym románovým charakterom vysvetľovaní, ktoré mi poskytoval.

„V skutočnosti“ vysvetľoval Cezar ochotne, „to, čo nazývame mentálnym alebo mysľou je veľmi komplexná a krehká budova, plniaca viaceré funkcie a štrukturovaná do rôznych energetických vibračných frekvencií. Niektorí ich nazývajú frekvenčné pásma, schopnosti alebo moc. To je dôvodom, prečo úspechy nie sú u všetkých tie isté, keďže ľudia nemajú tie isté schopnosti.

Napríklad jednotlivec A sa môže ľahko zamerať na učenie, jednotlivec B udržiava dobre emócie, jednotlivec C má lepšiu pamäť ako iní ľudia, ale to všetko je len minimum toho potenciálnu, ktorý nám je dostupný. Aj tak sa vyskytujú v okolitom mentálnom priemere, ale stále nie sú vhodne vybrúsení alebo vyškolení.“

„Zavedením určitých tréningových metód sa môžu mentálne schopnosti ľudských bytostí veľmi vyvinúť, čo neskôr spôsobí, že budú jednať mimoriadne efektívne. To je to, že nazývam „očista“ keďže, jazykom metafor, myseľ zastiera povlak druhotných myšlienok, ktoré sú často skazené prostredníctvom zlých úmyslov, ktoré sú jednak prázdne z hľadiska skutočného obsahu, tak i slabé a bezmocné. Tí, ktorí si takto vedia očistiť myseľ, sú schopní dosiahnuť výnimočnú mentálnu moc. Ich myseľ vie potom ľahko preraziť mentálnu „hmlu“ más, tak ako šíp preletí dymom. Len od tejto úrovne nahor sa ľudia učia a rovnako zažívajú tú skutočnosť, že myseľ ako krehká forma energie je nadradená hmote, ktorú si môže v konečnom dôsledku podriadiť a ovládať.

Takto vznikajú paranormálne schopnosti. To však vyžaduje vysoký stupeň individuálneho uvedomenia, pretože zodpovednosť je potom mimoriadna. Nadprirodzené schopnosti môžu v jednotlivcoch spustiť sebastredné a arogantné reakcie, čo môže vo vážnej miere skomplikovať ich osud. Tak ako keď človek hodí loptu proti múru: lopta sa vráti tou istou silou. Preto musí jednotlivec jednať vyspelo a bystro v prospech tých vôkol a nie len vo vlastnom záujme.

„Nanešťastie, niektorí ľudia si vyvinú takú moc, aby slúžila sebeckým, jednotlivým záujmom, alebo záujmom malej skupiny. V niektorých prípadoch sa problém stáva vážnejším, keď je účelom vplývanie na masy s výhľadom získania kontroly nad nimi. Toto je dôvodom, prečo som sa s tebou chcel stretnúť. Chcem ti odhaliť tieto pravdy a ty mi vieš pomôcť s ich spopularizovaním.“

Bol som jeho slovami absolútne ohromený. Počas niekoľkých desiatok minúť som bol konfrontovaný s myšlienkami a názormi, ktoré som si do tej doby ani len nepredstavoval. Časť zo mňa bola pohoršená, vraviac mi, že som sa stal terčom klamstiev, či výsmechu. Celý ten scenár bol akýsi fantazmagorický: veľmi rýchly, veľmi obsiahly a v ňom veľa neočakávaného. Napriek tomu všetkému bol prevažujúci impulz dôverovať Cezarovi Bradovi naplno a dokonca mu bezpodmienečne ponúknuť spoluprácu. Moje podozrenia, všetky tak prirodzené za tých okolností, nemohli získať pevnú pôdu pri pocite, že to čo robím, je dobrá a správna vec. Muž predo mnou vyžaroval záhadnú dôveryhodnosť a vnútorný pokoj, ktorý „vyhnal“ skoro akékoľvek „normálne“ argumentovanie prípadného nesúhlasu alebo protestu: otvárajúc mi tým cestu k záhadnému svetu, ktorý ma okúzľoval.

Cezar nechcel strácať ani minútu zbytočnými rečami alebo a zdĺhavým predstavovaním. Tým mi dával pocit muža, ktorý je pevný vo svojom odhodlaní, idúc priamo k veci nezahováraním alebo zbytočným zdržovaním. Napriek tomu všetkému som ani na sekundu nepociťoval nátlak, aby som jeho návrh prijal. To bolo pre mňa najdôležitejšie. Okrem iného, Cezar Brad mal tú úžasnú schopnosť vzbudiť pre konkrétnu vec nadšený entuziazmus, a bez snáh zaujať ľudskú pozornosť a záujem, pričom to bolo spontánne prejavený a úplne prirodzený vplyv jeho strany. Bolo to to jeho krehké žiarenie, ktoré naplňovalo duše veľmi príjemným spôsobom.

Neviem sa dočkať popísania tých úžasných udalostí, ktoré nasledovali: ale moja „misia“ je postupná, inak vyvolám podozrenie v čitateľovej mysli, konfrontujúc ho s klbkom udalostí, popísaných nesúvislým spôsobom. Preto sa musím vrátiť k chronologickému popisu prvotných udalostí v živote Cezara Brada, aby čitateľ pochopil, ako sa len najlepšie dá spôsob, akým rozplietol tú spleť a odhalil ciele a spôsoby niektorých okultných jednotlivcov a organizácií, ktorých sieť siaha až do Rumunska. Ako pochopíte z nasledujúcich stránok, malo to viesť k veľkolepej zmene situácie, ktorej hlavnou postavou je sám Cezar.

Informácia, ktorá ma zastihla v poslednej chvíli pred odovzdaním tejto knihy do tlače potvrdila stretnutie, ktoré mám mať s Cezarom Bradom (skoro rok po našom poslednom stretnutí), kde by som sa mal dozvedieť o ďalších tajomných aspektoch vo vzťahu k „veľkej expedícii,“ ktorú Cezar viedol so spoločným rumunsko-americkým tímom, počínajúc skutočnosťou objavu v horách Bucegi.

Aj keď mám o expedícii hlavné údaje, radšej nebudem predbiehať, ale popíšem všetko po poriadku a v detailoch po tom, ako dostanem ďalšie cenné informácie. Považujem tento krok za nevyhnutný, obzvlášť z hľadiska skutočnosti, že ľudia majú právo na poznanie historickej pravdy, ako aj toho, kto chcel manipulovať s touto pravdou po desaťročia a z akých dôvodov. To bude hlavnou dejovou líniou tohto príbehu. Či to bude mať za následok zvýšenie povedomia ľudí, alebo naopak, či sa to stretne s iróniou a nedôverou, bez ohľadu na to pevne verím, že záväzok napísať a vydať túto knihu je bez pochýb prínosný a pozitívny, keďže aspoň v ľudských mysliach podnieti určité otázky a spustí záujem o okultné a detailné rozmery sebapoznania.

Keď mal Cezar sedem rokov, poslali ho do školy, ale neexceloval v žiadnom predmete. Bol bežný študent s priemerným výkonom. Nič neprezradilo akýkoľvek z jeho záujmov a myšlienok a jeho známky boli viacmenej reflexiou toho, čo počul a pochopil v triede, keďže sa doma skoro nikdy neučil. Avšak keď došiel Cezar do tretej triedy, jeho učiteľka, hlboko znepokojená a lámajúc si hlavu, zavolala jeho rodičov. Chcela vedieť, či si na chlapcovom chovaní nevšimli nič nezvyčajné, avšak Nicolae a Smaranda Bradoví to popreli tak, ako mali pokyny od zástupcov Securitate.

Učiteľka im potom povedala, čo sa stalo. Keďže mala nejaké písomky na oznámkovanie, zadala žiakom, aby sa naučili báseň o niekoľkých slohách, ktoré nahlas prečítala pred triedou. Hneď nato si prekvapene všimla, že Cezar pozeral bezducho von oknom, zatiaľčo sa každý učil básničku. Povedala mu, nech sa sústredí na báseň: ale po niekoľkých minútach zistila, že stále robí to isté. „Cezar, postav sa!“ zakričala na dieťa. „Prečo sa neučíš básničku tak, ako všetci ostatní?“

Chlapec, zachovávajúc kľud a pokojnú myseľ, nevyzeral, že by sa ho výhražný tón hlasu jeho učiteľky nejako dotkol.

„Ale ja ju už viem,“ odpovedal tichým hlasom.

„Čo tým myslíš, že ju už vieš? Prečo mi klameš?“

„Neklamem. Počul som ju, keď ste ju nahlas čítala,“ odpovedal.

Nahnevaná odvahou dieťaťa, ale zvedavá, či je to pravda, požiadala Cezara, aby predniesol báseň pred triedou. Cezar zopakoval celú báseň bez chyby.

„Myslela som si, že sa ju naučil doma. Ale bola to nová lekcia a ako viete, nepretrhne sa v učení,“ pokračovala žena v náruživom vysvetľovaní.

„Potom som ho požiadala, aby povedal ďalšie dve básne, rovnako dlhé ako tá prvá, ktoré neboli v učebnici, ale iba raz som mu ich prečítala. Po ich vypočutí ich obe zopakoval bez chyby a akejkoľvek prestávky. To je dôvod, prečo som Vás chcela vidieť a hovoriť s Vami, keďže som nič také predtým nevidela.“

Čoskoro nato sa ale na incident zabudlo. Cezar mi povedal, že sa naučil, ako sa stať nepodozrivým v spoločnosti ostatných ľudí, keďže to bola dobrá cesta, ako sa vyhnúť obťažovaniu, zvedavosti alebo dokonca zlosti a závisti, obzvlášť na strane jeho kamarátov. „Už v tom skorom veku som cítil, že je veľmi podstatné nepútať na seba pozornosť. Bolo tam mnoho iných vecí, ktoré vyžadovali moju pozornosť a záujem, keď som sa vrátil domov do mojej izby,“ povedal mi so záhadným úsmevom.

Samozrejme hovoril o svojich záhadných skúsenostiach, keď sa ponáral hlboko do seba, ďaleko od vonkajšieho vplyvu. Jeho rodičia už dávno vzdali akékoľvek otázky. Zvykli si na to ako na bežné chovanie, ako aj na mesačné správy a na návštevy Securitate bez predošlého upozornenia. Než dovŕšil desiaty rok, ľudia vôkol neho mali len jednu príležitosť vnímať Cezara ako „zvláštnu“ ľudskú bytosť. To sa stalo, keď špeciálne varoval svoju tetu, ktorá vtedy navštívila Bradov.

Cezar si nebol vedomý príchodu tety, ale keď prišiel a otočil na ňu zrak, zostal pohľadom na nej visieť, akoby pozeral cez telo ženy pred ním. Každý si uvedomil, že je niečo zle a spýtali sa ho, či sa niečo deje alebo či sa cíti v poriadku, ale chlapec neodpovedal a miesto toho zamieril do svojej izby. Bolo to len pred večerom, keď sa spýtal svojej tety, kedy pôjde späť do Bukurešti. Potom, ako sa dozvedel, že si kúpila lístok na druhý deň, trochu stíchol. Aj tak ju požiadal, aby nejazdila autom, čo bola rada, ktorej nikto z prítomných nevenoval pozornosť.

Emilia, Cezarova teta, bola na nasledujúci deň odchode do Bukurešti so svojim bratom Nicolae Bradom, aby urovnali nejaké rodinné problémy. Paradoxne nevstali načas, aby chytili ranný vlak, keďže sa hodiny pokazili a budík nezvonil. Emilia mala byť toho rána v Bukurešti, tak si vzala odvoz a obsadila posledné miesto v aute. Cezarov otec sa vrátil späť domov a chystal sa na odchod do hlavného mesta ďalším vlakom.

Hrozná správa prišla krátko pred jeho odchodom na železničnú stanicu. Vodič, ktorý viezol Emiliu, mal ťažkú haváriu v blízkosti Bukurešti. Zo všetkých len Emilia neprežila, zatiaľčo ostatní boli zranení, no inak v bezpečí.

Smaranda Bradová bola jedinou osobou, ktorá si pamätala Cezarovo divné chovanie, ako aj radu, ktorú dal tete Emilii. Napísala to v mesačnej správe, ale aj tento významný incident zapadol do nepodstatnosti v porovnaní s tým veľkým prekvapením, ktoré čoskoro nato zažila. Bola to udalosť, ktorá rodine vzala Cezara naveky.

-pokračovanie-

Všetky časti tohto seriálu postupne nájdete na tejto adrese.

Z anglického originálu: Radu Cinamar, Peter Moon, “Transylvanian SUNRISE”

Preklad: M.B.

Korektúry: Yezid

exkluzívne.cez.okno

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 1644 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

›› BILANCIE PORTÁLU

 

Súvisiace:

MÁG RODAMIR
http://www.cez-okno.net/clanok/mag-rodamir

Tisulská princezna
http://www.cez-okno.net/clanok/tisulska-princezna

 

Atlantída je ešte stále považovaná, v lepšom prípade, za tému vhodnú iba ak na romantické fantazírovanie o veciach medzi nebom a zemou. Hm, história je tak komplikovaná. Súvislosti nám priam zázračne unikajú a nové objavy nás konfrontujú s omylnosťou tých, čo tu boli pred nami. V podstate s každou novou generáciou vedcov prichádzajú hypotézy nové a neraz úplne opačné. Metodika je prepracovaná takmer ad absurdum a lámeme si hlavu, ako spracovať obrovské pakety dát. Málokoho však trápi, či tie kvantá informácií naozaj smerujú k pochopeniu Podstaty.

Zdanlivo odbočím. Všetci žneme dôsledky vlastných činov. I mentálnych a emocionálnych. To, že sú dosť často posunuté na nasledujúce životy, je súčasťou Spravodlivosti a Poriadku. Viete si predstaviť lepší systém? Ak chce niekto za každú cenu veriť v chaos a náhodu, je myslím zbytočné ho presviedčať. Život s veľkým Ž sa o to v dokonalom načasovaní akiste postará.

Teda aký je vedecký pohľad na reinkarnáciu a karmu? Pokiaľ ich akosi neuznávame, ostáva veľa vecí nejasných. Aká spravodlivosť, keď sa jeden narodí do hojnosti a druhý nemá ani na jedno jedlo denne? Keď niekto príde na svet obdarený zdravím, inteligenciou, talentom a šarmom a iný je chorým a hlúpym Janom? Ak budeme tvrdohlavo odmietať existenciu zákonov ›› Karmy a ›› Reinkarnácie, budeme potrebovať veľké množstvo viery. Najmä aby sme vyplnili medzery v našom chápaní fungovania Vesmíru. Myslíte, že je to tak v poriadku?

›› Atlantída je pravdepodobne tým pravým kľúčom k medzerám v chápaní a interpretovaní histórie. Pokiaľ ju z dejín vytesníme, skoro nič nedáva zmysel. Odkiaľ sa z prachu púšte vynoril staroveký Egypt? Ako sa udial aztécky zázrak? A čo kultúry Číny a Indie? Je zarážajúce, ako ľahko sme ochotní uveriť, že celé ich záznamy minulosti sú len kopou výmyslov. Čo ak sú tzv. mýty a legendy veky zavedenou formou, ako zachovať SKUTOČNÚ HISTÓRIU?

Nič sa nedeje “len tak”, všetko má svoju príčinu a pôvod v predchádzajúcich udalostiach. Je tu zákonitá nadväznosť siahajúca do hlbokej minulosti. To, že všetkým súvislostiam nerozumieme, na veci nič nemení. Pokiaľ si nie sme schopní overiť veci priamo a fyzické nálezy nemáme, na rad prichádza “hra na pravdepodobnosť”. Neznie to príliš vedecky, keby ste však tušili, koľko oficiálnych poznatkov je založených na dohadoch, zjednodušeniach, až účelových podvodoch, brali by ste tento “nový štýl” všetkými desatimi.

Hra spočíva v tom, že vezmeme diely skladačky, ktoré máme a rozložíme ich na stôl. Hlavným kritériom pri skladaní celkového obrazu nie je vedecký pôvod dielika, ale či zapadá do celkového obrazu. Opornými bodmi sú udalosti nezmazateľne vryté do tváre Zeme.

“Všetci sa boja času a čas sa bojí pyramíd”. Vymykajú sa akýmkoľvek snahám o zjednodušenie a sú tak gigantickým dôkazom pradávnej vedy, že vzbudzujú rešpekt aj u veľmi málo pokorných ľudí. Niektoré veci skrátka nemôžete len tak odignorovať. Sú nám všetkým na očiach, áno, môžeme ich pokrivene interpretovať, môžeme to tak učiť i v škole, ale nemôžeme oporné body poznania skutočnej minulosti ľudstva vedecky úplne zničiť. Prekáža snáď fakt, že sa niekde objaví doslova hotová civilizácia s vyspelou kultúrou a vedou len tak z ničoho nič?

Siločiary Zeme sú popretkávané tzv. ›› Leyovými líniami a vytvárajú osobitú mriežku. A na jej spojniciach sa nachádzajú všetky významné monumenty ľudstva. Kde bol zdroj tohto, bez preháňania, zázraku a ako sa rozšíril do všetkých kútov sveta?

Nepochybujme ani na chvíľu, že história je omnoho bohatšia, než sa učí. A pár vetami sa vystihnúť Podstatu určite nepodarí. Medvediu službu Poznaniu robia i rôzni rádoby mystici, ktorí úprimne uverili vo vlastnú nadradenosť, či vyložene účeloví podvodníci. Žiaľbohu, často psychoticky oduševnelé líčenie údajných zasvätení z obdobia Atlantídy téme na serióznosti nepridá. Zaujímavé, že keď si niekto spomenie na minulé životy, vždy je minimálne kňazom alebo kňažkou – a to sú ešte tie skromnejšie prípady. Je to pravdaže len voda na mlyn skeptikov, ktorí potom s prehľadom všetkých “atlantológov” hádžu do jedného vreca.

Niektoré takpovediac výsostne alternatívne výroky dnes už miestami začujeme i z úst vedcov. Napríklad že pyramídy nestavali otroci. Ešte donedávna tu boli faraóni ako velikášski despoti, ktorí pre vlastnú slávu neváhali nahnať davy ľudí do neľudskej driny. Ešte keby sme sa dopracovali k zrušeniu ustáleného slovného spojenia “pyramídy-hrobky” a keby sme konečne uznali, že sú minimálne o niekoľko tisíc rokov staršie, než sa učí. Pričasto je používaný oficiálny údaj o veku Veľkej pyramídy približne 4500 rokov (t.j. 2580-2560 p.n.l.) a to dokonca i v alternatívnych kruhoch! Potom sa stáva, že nezávislí bádatelia síce vystupujú v duchu Novej chronológie, ale ako oporný bod používajú oficiálne datovanie Veľkej pyramídy. JE OMNOHO STARŠIA. Pochádza z dôb, keď po Zemi chodili Bytosti, ktoré skrátka vedeli budovať také stavby. Nezabúdajme, že my toho nie sme schopní ani dnes!

Opýtajme sa znovu. Kde hľadať zdroj civilizačného zázraku po Potope? Uvádzam pasáž zo zdroja, ktorý považujem za hodnoverný...

Lanoo

exkluzívne.cez.okno

 

Približne trinásť tisíc rokov pred Kristom bol v Egypte, starovekom Khéme, vyvolaný rozruch a mnoho delegácií kňazov bolo vyslaných do iných častí sveta. Medzi nimi boli niektorí z kňazov pyramídy, ktorí so sebou niesli Smaragdové dosky ako talizman, ktorým by mohli uplatňovať autoritu nad menej vyspelým spoločenstvom kňazov rás, nasledovníkov z iných atlantských kolónií. Podľa legendy sa usudzovalo, že dosky dávajú nositeľom autoritu Thotha.

Určitá skupina kňazov, ktorí niesli dosky, emigrovali do Južnej Ameriky, kde našli prekvitajúcu rasu, Mayov, ktorí si pamätali veľa zo starovekej múdrosti. Kňazi sa medzi nimi usadili a zostali tam. V desiatom storočí Mayovia úplne osídlili Yucatan, a dosky boli umiestnené pod oltárom jedného z veľkých chrámov Slnečného Boha. Po porážke Mayov Španielmi boli mestá opustené a na poklady chrámov sa zabudlo...

 

 

Celý text nájdete na tejto adrese.

 

Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Tento článok, ktorý sme pre vás napísali, má 783 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach,
prispejte prosím na ďalší chod portálu

›› BILANCIE PORTÁLU

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

 

Súvisiace:

Atlantída
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/atlantida

EGYPT
http://www.kemet.sk/

 

Narodil sa 6. 3. 1954 v Poprade. Strednú priemyselnú školu – odbor chémia, vyštudoval vo Svite. Zaujímal sa o prírodovedné odbory, ale aj o históriu a archeológiu; na tento odbor sa z určitých dôvodov nedostal. Preto začal študovať experimentálnu fyziku a neskôr matematiku a fyziku na pedagogickej fakulte v Prešove. Od r. 1980 pracoval v školstve, po roku 1989 podnikal, hlavne vo finančníctve, okrem obdobia 2000-2005, kedy znova učil. Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia, či inštitúcie. Snažil sa zachovať si vždy čo najväčšiu nezávislosť.

Mgr. Marián Kapolka (1954)

V tomto roku (2016) je už oficiálne dôchodcom, tak sa môže viac venovať svojim „dávnym koníčkom“ – nekonvenčnej histórii a vede, filozofii, náboženstvu, mytológii a „záhadológii“. V roku 2010 vydal, vo vlastnom náklade s neveľkým sponzoringom, knihu ›› Poslanie Strážcov Alatyru– na motívy mýtických dejín Praslovanov. Ide o dielko medzi príbehom a traktátom s využitím slovanských mýtov, legiend, povestí a rozprávok. Práve mu vyšla kniha ›› “VŠETKO BOLO INAK: Pravek sa nekonal”...

Yezid: Čo Vás viedlo k napísaniu knihy s tak provokatívnym názvom?

Marián Kapolka: Témy, ktorými sa v knihe zaoberám, majú naozaj provokovať – v pozitívnom slova zmysle: k premýšľaniu a prehodnocovaniu stereotypov. Mnohí ľudia majú v hlavách zafixované určité poznatky – prírodovedné, svetonázorové, náboženské, dejepisné. Berú ich ako fakt: veď sme sa to takto učili v škole, takto sa o tom dozvedáme v médiách...

Lenže sa ukazuje, že to tak byť nemusí: tzv. vedecký svetonázor hovorí o miliardách rokoch vývoja, iní – novátorskí – vedci však tvrdia, že taký dlhý pravek je ilúziou; historici majú jasno v dejinách od staroveku po renesanciu, iní bádatelia však tvrdia, že minimálne neskorá antika a raný stredovek je sporné obdobie „temného veku takmer bez udalostí“.

Zhromaždil som rozsiahly materiál, poznámky a vlastné postrehy z desiatok odborov a disciplín, vytvárajúc sieť, ktorú som nazval „labyrint zakázaného poznania“. Existuje aj, myslím, menšina premýšľajúcich ľudí, ktorí tušia, že v masovo prezentovanom obraze sveta niečo „nesedí“. Zaoberajú sa poznatkami, ktoré odporujú oficiálnym náukám. Väčšinou však nemajú čas či priestor prehľadať doslova informačný supermarket – dochádza k strate súvislostí. To je prvá skupina ľudí, ktorým kniha môže pomôcť.

Druhou skupinou, ktorú chcem knihou vyburcovať, sú naši domáci odborníci z katedier a ďalších inštitúcií, ktorí sú zodpovední za vytváranie oficiálneho „obrazu sveta“. Hovorím hlavne o historikoch, archeológoch a o ľuďoch s príbuzných prírodovedných disciplín – geológoch, antropológoch a p. Lebo mnohí novátorskí vedci zo zahraničia, ale aj zo Slovenska, skutočne zisťujú, že s niektorými zaužívanými poučkami, teóriami a „nespochybniteľnými vedeckými pravdami“ nie je niečo v poriadku.

Z akých zdrojov ste čerpali?

Tých zdrojov je veľmi veľa – knihy, vedecko-populárne, odborné ale aj „klasická záhadológia“. Sú uvedené v zozname literatúry a sú bežne dostupné.

Potom materiály z archívov, letopisy, kroniky ap., ku ktorým sa dá dostať tiež už aj on-line – za určitých podmienok.

Stovky podnetov však prišli z webu, z portálov, kde prebiehala a naďalej funguje živá diskusia – vedecká, odborná aj laická.

Tiež som fyzicky navštívil niektoré miesta, ktoré sa týkajú historických poznatkov, ktoré uvádzam v knihe.

Na stupnici od 1 do 10, ako veľmi je kniha nebezpečná pre zarytého skeptika?

Pokiaľ „zarytý skeptik“ má zdravú myseľ a logické myslenie, pre neho žiadne riziko nehrozí (stupeň 1). Ako zdôrazňujem v hore citovanom úvode, nepovažujem názory a závery v knihe za neomylnú teóriu či náuku. Ale ich predkladám ako podnety pre ďalšie skúmanie a prehodnocovanie. Lebo som presvedčený, že je najvyšší čas, aby sa niečo pohlo – dokonca, že je „krátko po dvanástej“.

Záber knihy je široký, zdá sa, že naozaj všetko bolo inak...

Áno, na dejiny planéty a históriu nie je možné sa pozerať jednostranne a konzervatívne – len optikou oficiálnych dogiem – uzavretých do škatuliek svojich odborov. Klapky na očiach a vzájomná izolovanosť a negácia ostatných vedeckých disciplín privádza k mylným záverom.

Poznávanie je dynamický proces, ktorý dnes už vyžaduje interdisciplinárny prístup, čo sa úspešne prejavilo najmä v technike. Žiaľ historiografia a príbuzné vedy už v tomto trende dlhodobo stagnujú. Nastal čas to zmeniť.

Historik pri písaní publikácie strnulo sa pridržiava určitej šablóny, citujúc desiatky už zastaralých poznatkov, hoci ich nedávno vyvrátil archeológ alebo jazykovedec, o ktorom on však nemá poznanie. Alebo o ňom vie, ale ho úmyselne neguje, lebo by musel prehodnotiť svoje predchádzajúce pohľady, publikácie a verejne by musel priznať zmenu či svoj omyl, čo by ohrozilo jeho kariéru alebo akademické postavenie... a tak – nikto nechce nič meniť...

Áno, možno naozaj „všetko bolo inak“:

Máme poznatky, že sťahovanie národov, v takom rozsahu ako sa učí, je nezmysel. Oficiálne však stále Slovania prišli z močiarov Pripjate...

›› „Dejiny kráľovstva uhorského“ od J. Záborského, ktoré konečne boli vydané po viac ako storočí, jasne poukazujú na reálne deje, ktoré sa v mnohom výrazne líšia od učebnicových dejín... atď.

Ale tieto rozdielne pohľady nie sú ani v médiách ani v učebniciach interpretované – aspoň ako alternatívna možnosť...

Preto aj moja kniha chce prispieť – aspoň ako kvapka v mori – spolu s podobnými nadšencami – k tomu, aby sa veci pohli normálnym smerom. V prvej fáze by sa mali prebudiť zo stereotypov slovenskí historici a kultúrni činitelia. To by bol podnet na pohyb aj v iných, na to nadväzujúcich vedách a disciplínách.

Oficiálne pramene sú známe. Dajú sa však overiť aj inak, ako nalistovaním príslušnej pasáže v encyklopédii?

Čo možno považovať za oficiálny prameň? Ak za oficiálny prameň považujeme trebárs odbornú publikáciu, alebo encyklopédiu, môžeme určitú informáciu z článku v novinách či na webe porovnať s autoritatívnym vysvetlením odborníka. Pri alternatívnom, dynamickom prístupe bádania to však nestačí – veď často tie autority spochybňujeme. Overujeme tak, že hľadáme ďalšie odborné pramene – napríklad zo štúdií, ročeniek, konferencií, dizertačných prác doktorandov, ap. – tam sa už často objavujú rôznorodé fakty i polemické názory, ktoré v „hlavnej“ odbornej knihe nenájdete. Sú to tiež oficiálne pramene, ale ťažšie dostupné.

Potom sú tu vyššie spomínané portály archívov, kde sa dostanete tiež k oficiálnym dokumentom, ale musíte užšie spolupracovať, čo je často problém. Zaujímavé sú niektoré zahraničné stránky s dokumentmi, kde však tiež musíte byť aj prispievateľmi – alebo platiť určité poplatky. Aj do fyzických archívov alebo historických zbierok popri múzeách sa dá dostať, ale pokiaľ nie ste historik či archeológ s preukazom, je to ťažké alebo aj nemožné... Teda nie je „oficiálne ako oficiálne“!

Nakoniec, sú tu zdroje, ktoré sú „mimo oficiality“. Napríklad slovenskí baziliánski mnísi sa dostali pri štúdiu v Ríme vo vatikánskych archívoch k nie bežným dokladom o cirkevnej i civilnej histórii Uhorska. Tá bola diametrálne odlišná od oficiálnej verzie, známej z učebníc a skrípt. Keď napísali o tom knihu (›› Vladimirus de juxta Hornad: Dejiny gréckokatolíkov podkarpatska, 9.-18. storočie, Košice 2004) nastal poplach – a ich šikanovanie, ktoré pokračuje až dodnes. Fascinujúce je, že v podobnom duchu o dejinách Uhorska píše aj spomínaný Záborský v knihe, ktorá vyšla až v r. 2013 – takže zaiste nemohli od neho opisovať. Kniha však obsahuje aj signované doklady a fotokópie, ale – skúste ísť do Vatikánu si ich overiť? Niektoré poznatky z tejto knihy som použil pri písaní kapitol týkajúcich sa pravdepodobne sfalšovanej histórie Slovenov.

Dnes sa o históriu zaujíma čoraz viac ľudí a sú ochotní sa jej venovať vo svojom voľnom čase. Kde začať? Odporúčate niektoré diela ako základné?

Hoci pri novátorskom a alternatívnom bádaní spochybňujeme určité historické šablóny, deje a údajné fakty „školského dejepisu“, nemožno tvrdiť že všetko je falzifikát – myslené hlavne po vecnej stránke (udalosti sa stali, možno však v inej dobe a v iných súvislostiach). Preto keď naznačujeme, že „všetko bolo inak“, nezahodíme všetky dejepisné zdroje! Novátorské poznatky musíme s čímsi porovnávať.

Súbežne by som študoval starovek, antiku a stredovek. Dôležité je začať kvalitným prehľadom od moderného autora, potom si preštudovať niektorý originál údajného dobového autora a nakoniec nejaké alternatívne dielo.

Napríklad pre starovek od Zamarovského – niečo kratšie a dosť prehľadné (›› Na počiatku bol Sumer, ›› Za tajomstvom ríše Chetitov, ...), potom trebárs ›› Dejiny od Herodota a nakoniec „historickú záhadológiu“ – ›› Dvanástu planétu od Z. Sitchina.

Antiku by som začal prehľadnou ale nie monotónnou knihou Jana Buriana: ›› Římské impérium (1994). S ohľadom na presah do slovanského prostredia je vhodné pokračovať údajnými antickými autormi ako Caesar: ›› Zápisky o vojne galskej, ›› Tacitovou Germániou a cisárske obdobie dominátu zhrnul Gaius Suetonius v ›› Životopisoch dvanástich cisárov. K antickému Grécku sa môžeme vrátiť v Herodotovi a jednu z najslávnejších kapitol gréckej histórie popisuje Arrianos v ›› Tažení Alexandra Velikého (nakl. Svoboda, 1972).

K stredoveku je toho viac, ale „najfarbistejšie“, z rôznych uhlov pohľadu, sa do obrazu dostanete v novšej sérií kníh, z vydavateľstva Vyšehrad, ktoré mapujú obdobie r. 300-1500: ›› Collins Roger: Evropa raného středověku 300-1000, ›› Brooke Christopher: Evropa středověku v letech 962-1154, ›› John H. Mundy: Evropa vrcholného středověku 1150-1300 a nakoniec ›› Denis Hay: Evropa pozdního středověku.

Z údajne dobových autorov stojí za to prečítať ›› kroniky od Jordanesa o gótskych a rímskych dejinách (kríza Rímskej ríše), ›› mnícha Widukinda: Dejiny Sasov, kde sa už deje dotýkajú aj strednej Európy alebo ›› Helmolda z Bossau: Slovanská kronika, kde sa dozvieme o nešťastnom období zničenia Polabských Slovanov (vydavateľstvo Argo).

K dejinám Slovenska v každom prípade by som naštudoval novinku Jonáša Záborského: Dejiny kráľovstva uhorského. Hoci v alternatívnom bádaní spochybňujeme „sťahovanie národov“ v takom rozsahu, je vhodné preštudovať ortodoxnú predstavu slovenských historikov – Peter Bystrický: ›› Sťahovanie národov (454-568), Ostrogóti, Gepidi, Longobardi a Slovania. Z alternatívnych zdrojov je dobre preštudovať šokujúce poznatky ›› Cyrila Hromníka: Sloveni a Slovensko, a hlavne ›› Oskara Cvengroscha: Tajné dejiny Slovenska, Slovákov a Sloveniek, ktorým som sa dal inšpirovať aj v mojej knihe.

Nie každý má možnosť a prostriedky cestovať po svete, ale našťastie u nás doma máme ohromné množstvo zaujímavých lokalít. A často v blízkom okolí. Ktoré miesta odporúčate navštíviť ako prvé?

Sám sa chystám na niektoré miesta, kde som „nemal čas“ sa pozrieť. Bol som na ›› Velestúre (dávnejšie), v Gánovciach, v popradskom múzeu (údajný germánsky náčelník). Znova by som sa pozrel do Bojnej a chcem si čosi overiť o tzv. Vale obrov, ktorý sa tiahol od Sitna až po rieku Ipeľ – dostal som sa k veľmi protichodným správam. Teda by som šiel aj na Sitno. A najnovšie som sa dozvedel o výskume sídliska Kvádov, myslím, v blízkosti Šaroviec (okr. Levice). Máme tušenie, že Kvádi neboli „normanskí“ Germáni ale išlo o pôvodné slovenské obyvateľstvo.

Nedávno som kdesi čítal o údajnom náleze pyramidálnych útvarov neďaleko Krompách, vraj nasmerovaných podobne ako komplex v mexickom Teotihuacane a čínskych pyramíd, smerom k tzv. ›› hore Meru– pôvodnému severnému pólu, ležiacemu na severozápade Grónska pred Potopou (►podľa teórie Valery Uvarova). Aj tam sa pôjdem pozrieť.

Predpokladajme, že máme neobmedzené zdroje. Ktoré miesta vo svete, ako sa hovorí, „treba vidieť“?

Samozrejme pyramídy v Gíze (ale aj s podzemnými priestormi pod Sfingou, o ktorých tvrdia, že neexistujú), Luxor a ďalšie egyptské gigantické stavby. Tiahuanako v Andách, staré terasy – Andy, ktoré sú teraz sčasti pod ľadom. Teotihuacan v Mexiku, bretónske megality... aj skeptici, keď sa „ako mravčekovia“ vedľa nich postavia, im trkne, že to nemohli postaviť „primitívni neolitici“ našich historikov.

Rád by som tiež „ohmatal“ aj megalitické stavby, „terasy“ a „labyrinty“ na polostrove Kola, na ostrovoch v Bielom mori (tzv. hyperborejský Heliopolis), ktorý vraj nie je prístupný a nie sú ani foto či google mapy... Tiež západokarelskú vysočinu Vottovaara s evidentnými starobylými rozvalinami, kde sú foto dostupné (hoci skeptici tvrdia, že je to dielo prírody!). Tiež by som chcel vidieť náleziská ›› Arkaim... či je to všetko autentické.

Vašu knihu mám už doma a je priam nabitá podnetmi na ďalšie bádanie. Bude pokračovanie?

To záleží od záujmu čitateľov, teda od predaja mojej prvej knihy – a, samozrejme, od ochoty vydavateľstva Ekokonzult. Tomu chcem veľmi poďakovať, že kniha vyšla v doslova rekordnom čase.

Mám nejaké témy rozpracované a uvažujem o čiastkových námetoch, ktoré by mohli vyjsť na webe vo forme krátkych štúdii alebo článkov. Na knihu Všetko bolo inak, by nadväzovali hlavne v problematike tzv. ›› „Novej chronológie“ a chcel by som sa zaoberať aj históriou a záhadnými fenoménmi práve na našom území a v blízkom okolí.

Môžu sa čitatelia s Vami stretnúť osobne? Plánujete besedy a prednášky?

Bol som dosť prekvapený, že ako neznámemu autorovi mi kniha vôbec vyšla. Ani som s tým nepočítal, keď som posielal rukopis do vydavateľstva. Zatiaľ nemám skúsenosti s takými akciami, ale uvažujem, že by som mohol, pre začiatok, zorganizovať krátku besedu s „čítačkou knihy“ a s autogramiádou. Pravdepodobne v popradskom regióne, lebo tam bývam. Neskôr sa uvidí...

Ďakujeme za rozhovor a verím, že sa na stránkach nášho portálu už čoskoro opäť stretneme.

CEZ OKNO sa zhováral Yezid

Všetky rozhovory výročnej série nájdete na tejto adrese.

 

Súvisiace:

HOVORY CEZ OKNO
http://www.cez-okno.net/hovory-cez-okno

VIDEOHOVORY CEZ OKNO
http://www.cez-okno.net/video-hovory-cez-okno

 

Čo sa podarilo, čo nové chystáme + redakčné tipy

Čo sme v novembri priniesli?

✔ 46 článkov a videí (+3):
›› http://www.cez-okno.net/archive/all/2016/11

✔ Z toho 21 exkluzívnych (+6):
›› http://www.cez-okno.net/exkluzivne-cez-okno

147 649 zobrazení a 72 637 návštev (TOPLIST) zo 126 krajín!

Čo sa podarilo?

✔ Exkluzívny rozhovor so Žiarislavom
Miroslav Švický začína uverejňovať články v tlači tesne po prevrate koncom roku 1989 o slovenskej kultúre a dejinách. Od roku 1995 píše reťazce článkov “Žijeme v období duchovného otroctva” (4 diely) a “Návrat Slovienov” (12 dielov) v časopise Zmena. V roku 1997 mu vychádza prvá kniha – upravené prepisy prednášok “NÁVRAT SLOVENOV – slovenské prírodné vedomie a viera”. Kniha vyvoláva vlny ohlasov a zakladá neformálne združenie známe ako Rodný kruh.
›› http://www.cez-okno.net/clanok/exkluzivny-rozhovor-so-ziarislavom

Autorské seriály pokračujú

✔ JEDI RADÍ
›› http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-jedi-radi

✔ LANOOVE PRAVDY
›› http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-lanoove-pravdy

Exkluzívne preklady

✔ KNIHA URANTIE POKRAČUJE
›› http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/urantia

✔ DOKONČILI SME ROZSIAHLY SERIÁL O TUNGUZSKEJ KATASTROFE
›› http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-mysteria-sibirskeho-udolia-smrti

✔ SÉRIA FOTOREPORTÁŽÍ Z MÚZEÍ pri príležitosti Medzinárodného dňa archeológie
›› http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-fotoreportaze-z-muzei-projekt-isida

✔ NOVÁ MYSTERIÓZNA SÉRIA O ZÁHADÁCH RUMUNSKÉHO POHORIA BUCEGI
›› http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-transylvansky-usvit

Čo ešte chystáme?

PRIPRAVUJEME SERIÁL VENOVANÝ ĎALŠIEMU VELIKÁNOVI MYSTIKY

A KALENDÁRE PRE VŠETKÝCH FANÚŠIKOV EGYPTA!

PRACUJEME NA TOM, ABY BOLI VIANOCE A NOVÝ ROK, PLNÉ PRÍJEMNÝCH PREKVAPENÍ, DOZVIETE SA VČAS :)

Ak chcete byť hneď informovaní, kliknite na odber našich video kanálov:
►http://youtube.com/videocezokno
►http://youtube.com/cezokno
›› PRIHLÁSTE SA NA ODBER NÁŠHO TÝŽDENNÍKA
(je to zadarmo a kedykoľvek sa môžete odhlásiť)

LANOOVE PRAVDY 2: Grécky zázrak. Naozaj?
›› http://www.cez-okno.net/clanok/lanoove-pravdy-2-grecky-zazrak-naozaj

KNIHA URANTIE – Predslov – VII. Najvyššia Bytosť
►http://www.cez-okno.net/clanok/kniha-urantie-predslov-vii-najvyssia-bytost

JEDI RADÍ 4 (otázky č. 15-17)
›› http://www.cez-okno.net/clanok/jedi-radi-4-otazky-c-15-17

Exkluzívny rozhovor so Žiarislavom
›› http://www.cez-okno.net/clanok/exkluzivny-rozhovor-so-ziarislavom

TRANSYLVÁNSKY ÚSVIT: Kapitola I – Pod jastrabím okom 3
›› http://www.cez-okno.net/clanok/4-fazy-zivota-podla-svajciarskeho-psychoanalytika-carla-junga-v-ktorej-ste-vy

10 top objavov gigantov v Severnej Amerike IV.
›› http://www.cez-okno.net/clanok/10-top-objavov-gigantov-v-severnej-amerike-iv

Veľkolepá hrobka a poklady zabudnutej dvojice Yuya a Tuye
►http://www.cez-okno.net/clanok/velkolepa-hrobka-a-poklady-zabudnutej-dvojice-yuya-a-tuye

P. S.

✔ Poďakovanie patrí Pavlovi a Tery za starostlivosť o facebookovskú stránku Projektu ARCHEO:
›› https://www.facebook.com/projektarcheo
a MIESTA:
›› https://www.facebook.com/miesta.net

✔ Každý týždeň pre Vás vyberáme na striedačku 5 videí v ›› STREAME CEZ OKNO:
a v sérii ›› TV KEMET:
Spolu 20 videí.

✔ Okrem toho nájdete na titulke ›› video každý deň

✔ Sme na PINTERESTe:
›› https://sk.pinterest.com/cezokno/
Svoje PINy môžete vidieť ›› na tejto adrese

✔ Aj na TWITTERi:
›› https://twitter.com/cezokno
a postujeme len vybrané AUDIO a VIDEO!

BILANCIA

Uplynulý mesiac prišlo CEZ OKNO 72637 (+129) návštev zo 126 krajín!

Štyria statoční sa zaslúžili o zlepšenie obsahu pre všetkých!

Prispeli: IR (50€), JD (1€), OD (10€) a JŠ (10€)

Vybralo sa 71€

ĎAKUJEME VŠETKÝM, KTORÍ PRISPELI. AJ TÝM, KTORÍ TAK UROBIA TENTO MESIAC

... Čo tak 5€ mesačne? Viac? Prispejte podľa svojich možností (aktuálny stav vidíte vľavo hore pri každom článku...)

VĎAKA VÁM VIAC ČLÁNKOV, VIDEÍ A PODCASTOV

č.ú.: 0404091578/0900

Slovenská sporiteľňa
IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Ak chcete podporiť konkrétny seriál, rubriku, alebo prekladateľa či autora, uveďte to do poznámky platby.

Príspevok môžete poslať aj priamo kartou. Neplatí sa žiadny poplatok a nemusíte mať paypal účet

Postup:
1. Klik na tlačítko "Donate"
2. Vyplniť čiastku a klik na "Continue"
3. Vyplniť meno a priezvisko (First name, Last name), číslo karty (Card number), dátum platnosti karty (Expiration Date) a tri posledné čísla z druhej strany karty (CSC)
4. Klik na "Review Donation and Continue" - budú zobrazené údaje, ktoré ste zadali, treba ich potvrdiť klikom:

KAŽDÝ MESIAC ROBÍME BILANCIU A VIDÍME NA ČO MÁME

CIEĽ JE 900€

Otázka č. 18: Všetko robím podľa príručiek. Kontrolujem to viackrát denne. Afirmácie, vizualizácie, prosby, ďakovania a tak stále dokola. A NIČ! Som z toho niekedy na prášky a inokedy ma ide rozhodiť. Vesmír ma asi vôbec nepočúva, nič sa nemení...

Ahoj, nebude problém práve v tom, že „robíš všetko správne“? Čo tak trochu si oddýchnuť od motivačných poučiek a viac si užívať Život? Asi viem, kde si, mávam to občas aj ja. Volá sa to KŔČ. Snaha konať správne je taká silná, že nám nielenže zväzuje ruky, úplne nás paralyzuje, kriví našu tvár a výsledkom je vnútorná bolesť a všetko len nie progres želaným smerom. A ešte je tu jeden častý úkaz. Dajte vedieť, komu sa to aspoň raz nestalo.

Pohnútky máme ukážkovo vznešené, myslíme na zlepšenia vo svojom živote často len ako vedľajší produkt zlepšenia celého ľudstva. Umenšujeme svoje žiadostivosti a jedného dňa sa dostaneme do bodu, keď nám vnútro vraví, že viac sa už nedá. A čo je na šľaktrafenie, NIČ okolo nás sa nepreskupuje do nami želaných konštelácií. Usmievate sa? Už viete kam mierim?

Vedieť žiť je pomerne náročná disciplína i keď sa jej venujeme takpovediac od narodenia. Byť v súlade a bez odporu – to je veľký kumšt, aj keď to tak možno nevyzerá. Ale každý žijeme ako najlepšie vieme. A jedného dňa nám do života vstúpi motivačná literatúra so svojimi rečníkmi a zrazu máme dojem, že už tomu celému rozumieme a s nadšením sa pustíme do budovania lepších zajtrajškov. Ibaže Vesmír nereaguje. A najviac nás štve, že ľudia okolo nás akoby nechápali, že sme si niečo želali, že sme to vykonali sprááávne a že majú činiť tak, aby sa nám naše priania plnili! Nesmejte sa, ruku na srdce, kto aspoň raz nebol naštvaný, že veci nejdú ako by chcel?:)

Vesmír REAGUJE VŽDY. Ale život nie je len o získaní správneho telefónneho čísla a nadiktovania zoznamu požiadaviek „tam hore“. O čom to celé podľa vás je? Píšte do komentov pod článok, pomôžete sebe aj iným...

Otázka č. 19: Dobrých rád nie je nikdy dosť, máš pre mňa jednu, Jedi?;) Meditujem už asi pol roka. Teda snažím sa. Chodím do jednej skupiny. Je fajn sa stretnúť aspoň pár krát týždenne...

Ďakujem, že si túto tému nadhodil, práve preto, že o meditácii už vedia všetci všetko. Keby dnes niekto prišiel s tým, že nie vždy je to dobrý nápad, asi by ho umlátili poriadne tlstou knihou od svojho obľúbeného gurua. Ale teraz vážne, mám k meditáciám a ich neodškriepiteľným pozitívam určité výhrady.

Začnime od piky. Čo sa vlastne počas meditácie deje? Áno, je to energetická záležitosť a to je nielen jej najväčšie plus, ale aj kameň úrazu. Ono totiž málokto vidí, čo sa pri nej NAOZAJ deje. „Ale veď to predsa cítime,“ namietnu mnohí. OK, nehádam sa, ale ČO SA PRESNE DEJE VRÁMCI TOHO, ČO CÍTITE? Uvediem príklad.

Predstavte si slepého človeka. Keď niekto veľmi chce, asi nebude mať problém zmanipulovať ho na základe zvukov. Veď slepý si nemá ako overiť, či sa deje naozaj to, čo zodpovedá zvukovým vnemom. Veľká väčšina ľudí nemá vnútorné videnie. Niekto je citlivejší, iný menej, ale pri troche snahy, ak viete ako na to, nie je až taký problém vodiť niekoho „energeticky za nos“ hoci aj dlhšiu dobu. Kľudne aj CELÝ ŽIVOT.Že preháňam?

O astrálnych parazitoch ste už určite počuli. To sú také „milé“ zvieratká, ktoré okom nevidíme, ale ktoré veľmi dobre vidia nás. A naša energia sa im páči. Je to ako s kravičkou na lúke. Málokto sa nechá „energeticky podojiť“ s vďačnosťou a dobrovoľne. Treba tomu nejako pomôcť, dať niečo na oplátku, vzbudiť dojem „obrovských pozitívnych účinkov“ a podobne.

Nič proti meditácii, ale neprestávajte prosiť o pomoc Stvoriteľa a hlavne, neuverte tak ľahko všetkému, čo počas meditácie „uzriete“ alebo „započujete“. Je podľa mňa 99,99% pravdepodobnosť, že Vás niekto za účelom zneužitia vodí za nos. A nemusia to byť len astrálni paraziti. Ono taký meditujúci dobromyseľný človek je lákavým cieľom i pre ľudí, ktorí vedia v Astrále fungovať vedome a hoci za bieleho dňa. ŽASLI BY STE, ČO VŠETKO SA DÁ TAKTO NARAFIČIŤ!

Že máte nesporné výsledky? Vízie? Vhľady?? HAHAHA! Prepáčte, ale mne to veľmi pripomína naivné mladé dievča túžiace po ozajstnej láske, ktoré sa dostane do rúk skúseného podvodníka. No ako to asi dopadne?

Ale späť k meditáciám. Možno vás zaskočí aj moja ďalšia rada. VYHNITE SA VEĽKÝM SPOLOČNÝM MEDITÁCIÁM! MEDITUJTE RADŠEJ DOMA maximálne s pár dobrými priateľmi, na ktorých sa dá spoľahnúť. Alebo ešte lepšie – s partnerom. Okej, uvediem príklad, ako sa to nemá.

Život nikoho nešetrí, často sme na konci dňa ako zošrotovaní a z posledných síl sa doplazíme na spoločnú meditáciu. Tam je už plno, každý s približne rovnakým problémom, ledva prepletá nohami, ani rozprávať už skoro nevládze. A teraz sa pozrime, ako to vyzerá energeticky. Vy sa tam plazíte s obrovitánskym batohom svojich problémov a problémov, ktoré ste nachytali z okolia. Vedľa vás sa ledva šmochce chlapík s obrovskými taškami, ruky vyťahané až po zem. Z posledných síl sa snažíte napodobiť lotosový sed, zatvárate oči a robíte, čo vás o meditácii naučili. Čo sa vtedy energeticky deje?

No, zjednodušene povedané, vy zhodíte ten ťažký batoh a sused konečne pustí tie dve superťažké tašky. Obom sa vám zázračne uľaví. Skúste niečo niesť dlhšiu dobu, aký je to nádherný pocit, keď sa toho zbavíte? Zdá sa vám, že by ste mohli lietať! Ibaže. Ono ten váš batoh pristane na pleciach suseda a vy prezmenu odchádzate s jeho taškami. Už rozumiete? Zo začiatku nové bremeno v rukách necítite, to až neskôr a celý proces sa môže veselo zopakovať, hlavne si užívate stratu pôvodného bremena. Takže všetci meditujú, všetci cítia pokrok, ale stále sú tak nejak na tom istom mieste a kolo “spirituálnej burzy mimoriadne cenných energií” sa točí a točí:)

A to ešte nehovorím o „astrálnom zverinci“, ktorý podobné dejchánky priťahujú priam bytostne. Nezabúdajte: „Keď sa dvaja-traja stretnú v Mojom mene, tam Ja som (je) medzi nimi“. To sú slová Ježiša Krista. DVAJA-TRAJA! Žiadne plné telocvične a podobne! Nepochybujem, že mnohým napadne: „Ale veď predsa funguje duchovná ochrana, sú Bytosti, ktoré dohliadajú na to, aby bolo všetko s kostolným poriadkom.“ Myslíte, že Ježiš Kristus o „duchovnej ochrane“ nič nevedel?? ZOBUĎTE SA UŽ PROSÍM VÁS!

Pardon za výraz, ale tak ako dojným kravám keď ich podoja, uľaví sa aj vám. Obzvlášť, keď sa stretávajú pravidelne na určitom mieste v hojnom počte – to sú hody pre entity telesné i netelesné! Samozrejme, že dostanete kde-tu nejakú tú víziu a lesk, ste totiž starostlivo obhospodarovaní a niet sa čomu diviť – ak takto meditujete dlhšie, alebo dokonca celý život, ste pre nich dlhodobá investícia, ktorá sa ohromne vyplatí a ruku na srdce, výmenou za to máte i taký ten jemný pocit nadradenosti a nejeden rád uverí, že je výnimočnejší než jeho sused, ktorý síce žije poriadny život, ale o meditácii nemá ani šajn, HA! :)

NASLEDUJ OZAJSTNÉ SVETLO, NIE LESK!

NIKDY SA NEVZDÁVAJ A MYSLI STÁLE NA TO, ČO CHCEŠ ŽIŤ!

NECH ŤA SPREVÁDZA SILA!

Jedi

exkluzívne.cez.okno

Pozn. red.: Otázky Jedimu môžete posielať na: redakcia@cez-okno.net
Prípadná podobnosť s existujúcimi osobami či skutočnosťami je čisto náhodná.
Prezentované názory nemusia vždy zodpovedať stanovisku redakcie.

Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Tento článok, ktorý sme pre vás napísali, má 1131 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach,
prispejte prosím na ďalší chod portálu

›› BILANCIE PORTÁLU

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

 

Súvisiace:

Seriál: SLOVO DO ŽIVOTA
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-slovo-do-zivota

 

“Westcarov papyrus nám prináša najstaršie známe príbehy o zázrakoch. Obsahuje ale tiež náznaky náhlej revolúcie v egyptskej histórii.” Toto napísal James Baikie v roku 1913, v článku pre časopis National Geographic v čase, keď záujem o staroveký Egypt prudko stúpal (o deväť rokov neskôr objavil Howard Carter Tutanchamonovu hrobku). Aj keď za posledných viac ako sto rokov od vydania článku bolo zistené obrovské množstvo informácií o starovekom Egypte a zvyšku sveta, Baikieho slová stále vyjadrujú úžas nad týmto nálezom.

Westcarov papyrus obsahuje päť príbehov o zázrakoch, napísaných hieratickým písmom v 12 stĺpcoch. Podľa textu, rozprávali tieto príbehy na kráľovskom dvore faraóna Chufua jeho synovia. Príbehy sú zasadené do obdobia 4. dynastie – do tzv. “zlatého veku” Starej ríše. Dokument sa využíval ako literárny zdroj pre pochopenie života na dvore v období 4. dynastie, tak ako je to spomenuté v Baikieho článku. Päť príbehov z Westcarovho papyrusu obsahuje Príbeh Imhotepa, Príbeh o voskovanom krokodílovi, Príbeh tyrkysového prívesku, Príbeh o Chufuovi a čarodejníkovi a Príbeh narodenia troch faraónov.

Socha faraóna Chufua (Cheopsa) v Káhirskom múzeu. Zdroj ›› Verejná doména

Ak vezmeme do úvahy vek artefaktu, tak nie je prekvapivé, že niektoré príbehy sú neúplné. Okrem opotrebovania spôsobeného časom, stav dokumentu sa zhoršil aj v dôsledku diletantských pokusov archeológov 19. storočia o jeho konzerváciu. Napríklad prvý príbeh, Príbeh Imhotepa, má len niekoľko riadkov. Rozprávajú príbeh o zázraku, ktorý vykonal kňaz v období 3. dynastie, možno to bol sám Imhotep (Imhotep bol kancelár faraóna 3. dynastie Džosera a je považovaný za konštruktéra Džoserovej stupňovitej pyramídy):

“Potom Jeho výsosť Kráľ ›› Horného a ›› Dolného Egypta ›› Chufu povedal “Nech obetujú tisíc bochníkov chleba, sto džbánov piva, jedného vola a dve guľôčky kadidla kráľovi Horného a Dolného Egypta, ›› Džoserovi, nech je obeta oprávnená a nech je daný jeden koláč, jeden džbán piva, veľká porcia mäsa a jedna guľôčka kadidla vrchnému kňazovi-predčítačovi ( ›› Imhotep), nakoľko som videl ukážku jeho učenia”. Bolo vykonané tak, ako nariadil kráľ.”
(Hill, 2016)

Slávna stupňovitá pyramída faraóna Džosera. Zdroj ›› Verejná doména

Kvôli nízkej kvalite rukopisu a početným chybám sa niektorí vedci domnievajú, že Westcarov papyrus je cvičná kópia napísaná študentom. Toto je v súlade s teóriou, že päť príbehov bolo propagandistické dielo vytvorené kňazmi-kráľmi z ranného obdobia Novej ríše, aby ním legitimizovali svoju vládu.

O pôvode a účele Westcarovho papyrusu sa veľa polemizovalo, napriek tomu ostávajú okolnosti jeho objavenia záhadou. Artefakt bol objavený v 20. rokoch 19. storočia britským dobrodruhom Henrym Westcarom počas jeho cesty po Egypte. Zvláštne je, že si nezapísal okolnosti nálezu, ani svoj výnimočný nález neohlásil.

Výrez z Westcarovho papyrusu. Zdroj ›› Verejná doména

Pruský egyptológ Karl Richard Lepsius, tvrdí, že dokument dostal v roku 1838 od Westcarovej netere potom, ako rozpoznal písmo ako hieratické (National Geographic tento príbeh stručne spomína v článku). Lepsius tvrdí, že nález vystavil v Oxfordskej knižnici Bodleian Library. Avšak v archíve knižnice nie je žiadny záznam s Lepsiovým menom. Okrem toho, Westcarov papyrus, tak je dnes známy, verejnosť nikdy nevidela. A naozaj, dokument sa našiel krátko po Lepsiovej smrti, schovaný v podkroví. Historici si myslia, že Lepsius ukradol Westcarovi papyrus a snažil sa zahladiť stopy. Každopádne, nemecký egyptológ Adolf Erman kúpil artefakt od Lepsiovho syna v roku 1886 a následne ho daroval Berlínskemu múzeu. Bol vystavený ako kuriozita, pokiaľ znovu nenastal záujem o staroveký Egypt na začiatku 20. storočia.

Úvodný obrázok: Spojené fotky zobrazujúce kópiu staroegyptského papyrusu známeho ako “Westcarov papyrus”, niekedy známeho pod dlhším názvom “Tri príbehy o zázrakoch z dvora kráľa Chufua”, napísaného hieratickým písmom. Fotky z Altes Museum, Berlín. (›› Verejná doména)

Zdroje

Baikie, James. "The Resurrection of Ancient Egypt." National Geographic Magazine Sept. 1913: 957-1020. National Geographic. The National Geographic Society. Web.
https://books.google.com/books?id=ctQKAAAAYAAJ&pg=PA973&lpg=PA973&dq=Wes....
Dollinger, André. "The Tales from the Westcar Papyrus." The Tales from the Westcar Papyrus. Kibbutz Reshafim, May 2007. Web.
http://www.reshafim.org.il/ad/egypt/texts/westcar_papyrus.htm
Hill, Jenny. "Westcar Papyrus." Ancient Egypt Library. Ancient Egypt Online, 2016. Web. http://www.ancientegyptonline.co.uk/westcar-papyrus.html

Kerry Sullivan

Zdroj: http://www.ancient-origins.net/artifacts-ancient-writings/westcar-papyru...

© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené

Preklad: V.K.

exkluzívne.cez.okno

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 611 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach,
prispejte prosím na ďalší chod portálu

›› BILANCIE PORTÁLU

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

 

Súvisiace:

Papyrusy
http://www.cez-okno.net/rubrika/papyrusy

Turínsky kráľovský papyrus
http://www.cez-okno.net/stitok/turinsky-kralovsky-papyrus

SERIÁL: MEDICÍNA V STAROVEKOM EGYPTE
http://www.cez-okno.net/serial-medicina-v-starovekom-egypte

 

Cezar mal len desať rokov, ale jeho úroveň vnímania, hodnotenia a chovania, bola vysoko nad jeho vek. Ostatné deti zo susedstva ho poznali len málo, keďže sa s nimi hrával len výnimočne. Hľadeli na neho ako na blázna a vymýšľali si o ňom rôzne zlé príbehy, avšak Cezara to netrápilo. Jeho vášňou bolo zostávať kľudne aj niekoľko hodín po sebe so zatvorenými očami hlboko absorbujúc reality, o ktorých jeho rodičia nemali ani najmenšie tušenie.

NAHOR A PREČ

Počúvajúc ho som nadobudol pocit, že je tá správna chvíľa sa ho spýtať na skúsenosti, ktorými prešiel v tak špeciálnych chvíľach, experimentoch, ktoré boli úplne mimo chápania ostatných ľudí. Cezar nejakú chvíľu stál, očividne premýšľajúc nad správnymi slovami.

„Je veľmi zložité vyobraziť bežnými slovami určité reality, ktoré nezapadajú do bežných kategórií logiky a argumentov, ktoré teraz prevládajú, obzvlášť v západnom vnímaní života. Skôr sú tieto slová bližšie príbehom hinduistickej mystiky, ktoré rozprávajú o duchovných zážitkoch, ktoré veľmi pripomínajú tie, ktoré som sám prežil.“

Toto bol jediný moment, kedy mi Cezar v stručnosti povedal o svojich záhadných stavoch mysle a hlbokých pocitoch, ktoré boli pre bežných ľudí tak cudzie a neobvyklé.

„Raz, keď som sa vrátil do fyzickej reality so závratmi, strávil som niekoľko minút v pokuse rozpoznať miesto, v ktorom som sa nachádzal“ pokračoval vo svojom príbehu. „Aj keď som mal oči otvorené, videl som akoby cez hmlu alebo, lepšie povedané, nevnímal som kontúry predmetov vôkol, že by existovali. Postupne a veľmi pomaly som sa prepájal do bežného stavu; potom som jasne chápal, že existuje určité spojenie medzi mysľou a zmyslami. Bol som tak pohrúžený do určitých jemných dimenzií, že som sa nachádzal ďaleko nad týmto všetkým.“

„Je obvykle vcelku obtiažne stratiť kontakt s objektívnou realitou, teda zamerať sa na svoje vnútorné ja ako je to len najviac možné, opúšťajúc vonkajšie pocity, ktoré získava človek zo svojich zmyslov, ale to už nebol pre mňa problém. Paradoxne môj problém potom spočíval v znovuvybudovaní si prepojenia medzi mysľou a zmyslami tak, aby som sa znovu zapojil do vonkajšieho informačného cyklu. Niet pochýb, že môj rozhľad bol dobrý a moje oči boli otvorené, ale napriek tomu všetkému som mal ťažkosti prispôsobiť sa bežným podmienkam.“

„Pre ľahšie pochopenie si predstav, že si niekoľko rokov žil v jednom z najväčších miest sveta, kde životný štýl bol na vysokej úrovni. Naproti tomu sa potom prenes na opustený malý ostrov uprostred oceánu, kde skaly a útesy sú prevažujúce a životné podmienky na primitívnej úrovni. Návrat späť je obtiažny a potrvá ti chvíľku, než sa vhodne prispôsobíš.“

„Pri tej príležitosti som si uvedomil, že ľudská myseľ je úzko prepojená s telesnými vnemami, ale môže byť oslobodená od rozruchov, ak je pevne ovládaná a zvládaná prostredníctvom neúnavného tréningu. Niekedy som upadal do tranzu tak hloboko, že mi moja mama musela dať facku, aby som sa dostal späť do objektívnej reality. Inokedy, pri euforickej radosti, ktorú som pociťoval, keď som sa dostal z meditácií, som sa naozaj úprimne snažil svojim rodičom vysvetliť, čím som si prešiel v týchto momentoch, ktoré boli spojené s vysoko vycibreným stavom mysle.“

„Nanešťastie sú slová priveľmi slabé na to, aby zachytili bohatosť tých jemných odtieňov stavov, ktoré prichádzajú s detailnými prejavmi nad fyzickou realitou. Vysoko postavené detailné svety sú často nepochopiteľné bežnými štandardmi spoločenské vedomia na fyzickej úrovni. Raz som sa ale pokúsil vysvetliť slovami moje vnemy, ktoré som mal v rámci jedného meditatívneho zážitku. Moji rodičia výrazne nástojili na tom, aby som im o tom povedal.“

„Výsledkom bolo, že som im povedal, že jediná asociácia tvarov a farieb, ktorá mi prišla na um a ktorá by najlepšie zodpovedala popisu toho vysoko rafinovaného, detailného sveta, kam som sa dostal, bola vzorka nepravidelne tenkých červených a žltých čiar na indigovom podklade. Bol som veľmi šťastný z inšpirácie, ktorá mi pomohla s takým nápaditým vyobrazením, ktoré presne vystihovalo známky takého sveta, ale môj entuziazmus skor ihneď opadol, keď som si všimol ich neveriace a súcitné pohľady. Vtedy som si uvedomil, že akýkoľvek pokus o vysvetlenie neprinesie žiadny očakávaný výsledok. Ignorancia je hrozné obmedzenie ľudského vývoja. Preto som nadobro vzdal akékoľvek vysvetľovanie, ktoré bolo prakticky nemožné.“

„Keď som sa ponoril do hlbokej meditácie a prakticky opustil tento svet, najvýznamnejší zážitok, ktorý som v tých okamihoch pocítil, bola nesmierna sloboda činností a čistý pocit, že môžem pochopiť záhadu akéhokoľvek miesta alebo činu na tejto planéte. Včas som sa naučil ako objavovať svety, ktoré su ďalej a ďalej, ale nesmieš si to predstavovať ako cestu formou prevozu.“

V skutočnosti som sa v týchto momentoch pokúšal si predstaviť taký jemný zážitok na mentálnej úrovni a myslel si, že to môže byť spojené s výpravou vesmírnej lodi vo vesmíre. Avšak Cezar okamžite zachytil túto moju myšlienku a s plným pochopením ma upozornil na poupravenie toho vyobrazenia.

„Mentálne a bežné svety,“ pokračoval „sú riadené inými zákonmi a skutočnosťami a omnoho viac komplexné ako tie, ktorých sme si vedomí na fyzickej úrovni, ktorú obývame. To ale nie je cieľom nášho stretnutia. Stačí ak poviem, že na mojich „cestách“ cez rafinované dimenzie som nikdy nebol sám, ale pevne a precízne vedený silou, ktorú som vnímal ako gigantickú, ale plnú lásky, ktorá mi často vysvetľovala a odhalila množstvo záhad, s ktorými som bol konfrontovaný. Vďaka tomuto druhu „citlivej“ ochrany som prežil úspešne skoré roky môjho detstva a fyzické zážitky, aj keď niektoré veľmi zvláštne.“

Cezar na chvílku zamĺkol. Po tomto som chcel byť z celého srdca jedného dňa schopný pochopiť tieto záhady nadsvetov, ktoré mi mohli ponúknuť dostatočnú odpoveď ohľadom mojej prítomnosti na tomto svete. Evidentne viac či menej každý z nás pocítil tento impulz aspoň raz vo svojom živote, ale väčšinu času je to osud, ktorý nám ukazuje cestu ku konaniu alebo nekonaniu v súlade s takým impulzom. Čo sa mňa týka, považoval som Cezara za „hlas“ môjho osudu a bol som veľmi horlivý sa s jeho pomocou naučiť čo najviac o prvopočiatku a mnohých jeho stránkach, ktoré sú často zahalené.

-pokračovanie-

Všetky časti tohto seriálu postupne nájdete na tejto adrese.

Z anglického originálu: Radu Cinamar, Peter Moon, “Transylvanian SUNRISE”

Preklad: M.B.

Korektúry: Yezid

exkluzívne.cez.okno

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 973 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

›› BILANCIE PORTÁLU

 

Súvisiace:

Astrál
http://www.cez-okno.net/rubrika/astral

Parapsychológia
http://www.cez-okno.net/rubrika/parapsychologia

 

Dlhé storočia sa verilo, že mesto Tanis (Džanet) bolo iba legendou. Mnohí pochybovali, či vôbec niekedy existovalo. Všetko sa však zmenilo, keď bádatelia, ktorých si Napoleon Bonaparte priniesol so sebou do Egypta, toto legendárne mesto znovu objavili.

Ruiny Tanisu ›› Verejná doména)

Hľadanie názvu mesta

Prvým človekom robiacim vykopávky bol Auguste Mariette, ktorý na nálezisku pracoval v rokoch 1860 až 1864. Názov mesta však neodhalil. Odokryl síce mnohé nádherné relikvie vrátane slávnej stély roku 400, kráľovské sošky z obdobia Strednej ríše a nespočetné keramické výrobky a iné drobné artefakty, nedokázal však identifikovať, ako sa volalo miesto, z ktorého nálezy pochádzajú. Nazdával sa, že by mohlo ísť o Avaris, hlavné sídlo Hyksósov, alebo Pi-Ramesses, mesto Ramzesa II. So svojím druhým odhadom nebol veľmi ďaleko od pravdy...

Po vykopávkach Marietta nasledoval s prácami na nálezisku William Flinders Petrie, ktorý tu pracoval v období 1883 až 1886 a vytvoril detailný plán náleziska. Objavil aj vzácny papyrus z obdobia Rimanov, ktorý sa dostal do Britského múzea. Ani jemu sa však nepodarilo určiť, o aké nálezisko vlastne šlo. Tejto radosti sa nakoniec dostalo až Pierrovi Montetovi.

Jedinečné čaše Wendebauendjeda, ktoré v roku 1946 objavil Pierre Montet v jeho nedotknutej hrobke. ›› CC BY-SA 2.0

Pre Monteta bolo toto nálezisko v delte Nílu rajom na zemi. Strávil v Tanise vyše 30 rokov a vďaka nálezom nakoniec objavil jeho skutočné meno. Okrem toho otvoril aj fascinujúce kráľovské hrobky z období 21. a 22. dynastie, ktoré neboli vylúpené.

Tiene Amarny a Pi-Ramesses

Po ukončení rebelských výbojov faraóna Achnatona chceli starovekí egyptskí štátni predstavitelia vymazať Amarnu z histórie. Mesto, ktoré vybudoval, zostalo po skončení jeho vlády opustené. Vzácne kamene, použité pôvodne na postavenie „kacírskeho“ mesta, boli počas vlády kráľov 19. dynastie, najmä Setiho I. a jeho syna Ramzesa II. použité na iné účely. Bádatelia veria, že Ramzes sa rozhodol zobrať kamene z Amarny a priniesť ich k delte Nílu, kde nariadil výstavbu najimpozantnejšieho mesta svojej doby: Pi-Ramesses.

Mapa Dolného Egypta znázorňujúca Tanis a Avaris, neďaleko Pi-Ramesses. ›› CC BY-SA 3.0

Ramzes II. bol faraón, ktorý chcel vstúpiť do dejín ako najvplyvnejší egyptský vládca. Prisvojil si preto stovky egyptských monumentov predstavujúcich iných faraónov a nariadil zmenu ich mien na svoje vlastné. Mnohé zo starovekých sôch, o ktorých sa pôvodne myslelo, že zobrazujú jeho, mu v skutočnosti vôbec nepatrili a pochádzajú z iných období. Z obdobia jeho vlády pochádza aj prvá informácia o mestečku v oblasti Tanisu, ale menšia usadlosť tu existovala už od obdobia Starej ríše.

Tanis bol postavený počas vlády Psusennesa I. a jeho následníka Smedesa, ale každý z kráľov Tretieho prechodného obdobia toto pôsobivé sídlo niečím ďalej obohatil. Vykopávky zároveň naznačujú, že kamene z Pi-Ramesses sa používali opakovane na rôzne účely. Tanis bol postavený z tých istých kameňov ako Amarna a Pi-Ramesses. Zároveň bol posledným veľkolepým mestom postaveným pred príchodom Alexandra Veľkého do Egypta.

Montet objavil hrobky faraónov Psusennesa I., Osorkona II., Amenemopeho, Šešonka II., Šešonka III. a sarkofág Takelota II., ktorý sa našiel v Osorkonovej hrobke. Tieto objavy sú stále považované za jedny z najvýznamnejších nálezov v egyptológii. Vo svojej dobe však rozhodne nevzbudili žiadnu honbu za pokladmi, keďže sa práve začala druhá svetová vojna a podobné veci nikoho veľmi nezaujímali. Vo svete archeológie však artefakty nájdené v hrobkách vzbudili rozruch. Ako napísala Lorna Sakes:

Starovekí Egypťania všetkých spoločenských vrstiev milovali šperky. Od úsvitu egyptskej histórie existujú mnohé dôkazy o zlatníctve a šperkárstve s využitím polodrahokamov ako ametyst, karneol a tyrkys. Nálezy boli bohaté, pretože Egypťania si so sebou brali do záhrobia šperky, ktoré nosili počas svojho života. Mali dokonca aj šperky určené špeciálne do hrobu. Šperky objavené v Tanise obsahujú bohatú náboženskú symboliku. Do ich dizajnu sú zapracované mnohé prvky ako amulety, ktoré kráľovi a jeho hodnostárom umožnili bezpečnú cestu podsvetím a zjednotenie s Osirisom a bohom Slnka v posmrtnom živote. Šperky z hrobiek Tanisu zostávajú dodnes najvýznamnejším svedectvom kráľovského pohrebníctva z obdobia Tretieho prechodného obdobia.“

Zlatá pohrebná maska Psusennesa I., ktorú objavil Pierre Montet v Tanise v roku 1940. ›› CC BY-SA 2.0

Bohato vybavené hrobky čakali po stáročia na svoje objavenie v zabudnutom meste posledných egyptských kráľov, ktorí z týchto končín pochádzali. Hrobky z Tanisu boli plné nádherných artefaktov vrátane striebornej antropoidnej truhly Psusennesa I. - jedného z najveľkolepejších pokladov starovekého Egypta (striebro bolo v určitých obdobiach starovekého Egypta ešte drahšie ako zlato), a bohatstvo, ktoré sa v nich nachádzalo, vyráža dych.

Návrat zo zabudnutých stránok histórie

Možno si mesto Tanis pamätáte zo slávneho filmu Indiana Jones a dobyvatelia stratenej archy. Vo filme mesto najprv pochovala snehová búrka a neskôr ho objavili nacisti, keď hľadali Archu zmluvy. Hoci príbeh vo filme je vymyslený, mesto Psusennesa I. je jedným z najvýznamnejších nálezísk v Egypte a kultovým miestom, kde sa mieša história troch miest, aby vznikol veľkolepý príbeh.

Úvodný obrázok: Kráľovské hrobky Tanisu. ›› Verejná doména)

Referencie

William Flinders Petrie, Tanis 1 and 2, 1883-4, 1886
Lorna Oakes, The Illustrated Encyclopedia of the Pyramids, Temples & Tombs of Ancient Egypt, 2006
''Lost City'' of Tanis, found but often forgotten by Brian Handwerk:
http://science.nationalgeographic.com/science/archaeology/tanis-egypt/
Tanis, by Jimmy Dunn:
http://www.touregypt.net/featurestories/tanis.htm

Natalia Klimczak

Zdroj: http://www.ancient-origins.net/ancient-places-africa/three-famous-sites-...

© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené

Preklad: Silvia Janickova

exkluzívne.cez.okno

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 883 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach,
prispejte prosím na ďalší chod portálu

›› BILANCIE PORTÁLU

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

 

Súvisiace:

Hrobky
http://www.cez-okno.net/stitok/hrobky