Budeme hovoriť o zaujímavých trojuholníkoch, ktoré však tentokrát možno vytvoriť okolo stredozemného geodetického značenia, konkrétne v okolí Veľkej Cheopsovej pyramídy (CP), ktorá leží na náhornej plošine v Gíze. Na základe toho ich budeme označovať ako Gízske trojuholníky. Západné i Gízske trojuholníky sú dve samostatné, ale vzájomne prepojené sústavy, ktoré vďaka rozličným bodom tvoria akúsi pomyselnú sieť, uzatvorenú sústavu trojuholníkov, pokrývajúcu celú zemeguľu.
Ale začnime pekne od začiatku. Vzdialenosť Stonehengu od CP a CP od Mohendžo-Daro je rovnaká, a to presne 3 600 km. Toto je zároveň základná dĺžka, ktorá vymedzuje celú sústavu Gízskych trojuholníkov.
Bod GÍZA, ktorý spája tieto dve miesta, nám umožňuje vytvoriť dva priľahlé rovnostranné trojuholníky, pričom druhý vrchol týchto trojuholníkov sa nachádza neďaleko mesta Perm, oblasti známej ako Permské nadprirodzené pásmo. Z toho dôvodu budeme ďalší bod v našej sústave označovať ako PERM.
Následne, ak tieto dva trojuholníky preložíme od Mohendžo-Daro v smere hodinových ručičiek a zároveň preložíme jeden trojuholník v protismere hodinových ručičiek od Stonehengu, vytvoríme ďalšie tri body, ktoré budeme označovať ako GÍZA 1, GÍZA 2 a GÍZA 3. Každý z týchto piatich trojuholníkov je rovnostranný, pričom ich strany majú iba minimálne odchýlky od základnej dĺžky 3 600 km.
Zároveň je strana GÍZA 1 - GÍZA 2 kolmá na poludník prechádzajúci cez bod GÍZA (budeme ho označovať ako poludník CP).
A pokračujeme ďalej. Na poludníku CP totiž leží aj staroveká pevnosť v Zimbabwe (na mape Veľké Zimbabwe), ktorá spolu s bodmi GÍZA 1, GÍZA 2 tvorí rovnoramenný trojuholník, kde základňa GÍZA 1 - GÍZA 2 meria 3 600 km a ramená 2 950 km, pričom body Veľké Zimbabwe, GÍZA 1 a Mohendžo-Daro ležia na tej istej osi.
Prejdime teraz k bodu GÍZA 3, ktorý spolu s celou stranou trojuholníka GÍZA - Stonehenge - GÍZA 3 zase leží na poludníku pretínajúceho Stonehenge (budeme ho označovať ako poludník Stoneheng). Zároveň tu môžeme vytvoriť trojuholník obdobný k tomu GÍZA 1 - GÍZA 2 - Veľké Zimbabwe, ale so základňou Stonehenge - PERM, pričom nový bod Veľké Zimbabwe^ tiež leží na poludníku Stonehenge. V skutočnosti je tento bod aj vrcholom veľkého rovnostranného trojuholníka so základňou GÍZA 3 - Mohendžo-Daro.
Už v tomto štádiu možno na základe takéhoto vzorca hovoriť o adekvátnosti pridávania akýchkoľvek ďalších bodov.
Pomocou bodu GÍZA 3 môžeme teraz celú túto sústavu vzájomne prepojiť, a to tak, že vytvoríme ďalší rovnoramenný trojuholník, tentokrát so základňou CP - GÍZA 3 a s vrcholom Veľké Zimbabwe (na obrázku zvýraznené fialovou). Dĺžka strán tohto trojuholníka je 5 580 km, pričom sa nachádzajú presne v 50° oblúku zemegule.
Na základe tejto teórie môžeme teraz vytvoriť nový rovnoramenný trojuholník so základňou GÍZA 3 - Stonehenge, pričom vrcholom tohto trojuholníka bude bod ležiaci v protipóle Uluru.
Na nasledujúcom obrázku môžete vidieť celú sústavu Gízskych trojuholníkov spolu s ústrednými bodmi ich priľahlých trojuholníkov, čím sa opäť potvrdzuje adekvátnosť našej teórie.
Navyše body GÍZA 3 a Stonehenge sú súčasťou ďalšieho rovnoramenného trojuholníka, tentokrát ale v spojení s bodom, ktorý je protipólom Nan Madol. Tento bod je súčasťou oboch sústav, hoci pôvodom patrí k Západným trojuholníkom. Výškou tohto trojuholníka, i keď s malou odchýlkou, je priamka spájajúca body GÍZA 3 a protipól Uluru. Ako sme už hovorili v prvej časti, vzdialenosť medzi protipólom Nan Madol a Stonehengom, t. j. dĺžka základne tohto trojuholníka, je 6 704 km a leží v 60° oblúku zemegule.
Teraz sa poďme pozrieť na to, ako sa Gízske trojuholníky vzájomne prelínajú s tými Západnými. Na ďalšom obrázku si bližšie všimnite poludník Stonehengu, pretože práve on nám spája obe sústavy trojuholníkov. No zároveň sa tu dostávame k ďalšiemu dôležitému postrehu. Ukazuje sa totiž, že bod Veľké Zimbabwe^ je vrcholom rovnostranného trojuholníka so základňou Stonehenge - Tiwanaku^, ktorý nám taktiež prepája obe sústavy.
To však vonkoncom nie je všetko. Ak totiž predĺžime výšku trojuholníka Uluru - Tiwanaku - Nan Madol (na obrázku zvýraznené bielou), pretneme stred rovnostranného trojuholníka Stonehenge - GÍZA 3 - GÍZA. Tento bod je zároveň vrcholom ďalšieho rovnoramenného trojuholníka so základňou protipólov Uluru a Nan Madol, pričom ramená tohto trojuholníka sú približne v 50° uhle (50.5° a 51°).
Na ďalšom obrázku môžeme vidieť, ako táto sústava vyzerá na opačnej strane zemegule. Pozoruhodné je to, že protipólne body označujú konkrétne miesta, tak ako napríklad bod GÍZA 3 zastáva konkrétne miesto, a to ostrov Fidži.
Tieto dve sústavy trojuholníkov sa zaujímavo prelínajú, čím sa opäť potvrdzuje adekvátnosť našej teórie, ale hlavne sa potvrdzuje to, na čo sa v tejto štúdií v skutočnosti zameriavame, a to na globálne rozmiestnenie pyramíd a iných starovekých historických stavieb.
Ak sa pozriete na východnú časť Gízskych trojuholníkov, všimnite si, že s tými Západnými majú na juhu jeden bod spoločný, a to konkrétne Veľké Zimbabwe. Na východe sa nachádza aj protipólny bod Veľkonočného ostrova, ktorí leží od Mohendžo-Daro iba 250 km východnejšie. Ak by sa tieto dva body prekrývali a Mohendžo-Daro by bolo presným protipólom Veľkonočného ostrova, tak by sme tu mali dve úplne súbežné sústavy. Preto sa nám tu núka teória, že takáto odchýlka vznikla v dôsledku posúvania pevninských dosiek, výsledkom čoho máme dva body na rozličných miestach. Ak teraz predĺžime priamku Teotihuacán - Veľkonočný ostrov (na obrázku zvýraznené modrou), tak zistíme, že presne pretína bod Veľké Zimbabwe^. Protipól Veľkonočného ostrova je zároveň rovnako vzdialený od bodov Veľké Zimbabwe a Veľké Zimbabwe^, pričom je aj vrcholom ďalšieho veľkého rovnoramenného trojuholníka. Strany tohto trojuholníka merajú 6 667 km a 6 764 km, a majú veľmi blízko k 60° ohybu zemegule (59.90° a 60.80°). Dĺžka základne trojuholníka Veľké Zimbabwe - Veľké Zimbabwe^ (zvýraznené žltou) je 11 097 km, pričom leží v 99.80° ohybe zemegule. A tak tu máme ďalší rovnostranný trojuholník so stranami v 60° uhle a so základňou v 100° uhle.
Ďalej sa pozrieme na dve veľmi zaujímavé rovnobežky, ktoré taktiež spájajú Západné trojuholníky s tými Gízskymi.
Prvá rovnobežka Teotihuacán - Stonehenge je výškou dvoch priľahlých trojuholníkov na západnej pologuli a zároveň pretína stred iného trojuholníka (CP - Mohendžo-Daro - GÍZA 1), ktorý sa rozprestiera na Arabskom polostrove.
Druhá rovnobežka Teotihuacán - Uluru, ktorá je súčasťou základne západného trojuholníka Teotihuacán - Tiwanaku - protipól Uluru, zároveň prechádza aj cez priesečník dvoch uhlopriečok Gízskych trojuholníkov. Bod, v ktorom sa tieto priamky pretínajú, leží v Stredozemnej Afrike (na obrázku druhý tmavý kruh).
Na tomto obrázku si môžete bližšie všimnúť rovnobežku Stonehenge - Uluru, ktorá je aj stranou jedného z trojuholníkov. Zároveň prechádza stredom dvoch symetricky priľahlých trojuholníkov, a to Veľkonočný ostrov - Tiwanaku - Teotihuacán, pričom vrcholmi trojuholníkov sú body Teotihuacán - Teotihuacán^. Pripomíname, že na tejto strane zemegule sú body týchto dvoch trojuholníkov zastúpené práve protipólmi ich pôvodných miest.
Ďalšia priamka, o ktorej budeme hovoriť, je výškou trojuholníka vytvoreného z protipólnych bodov Veľkonočný ostrov a Teotihuacán a bodu Veľké Zimbabwe. Ak túto výšku (zvýraznenú modrou) predĺžime, tak zistíme, že prechádza presne priesečnicou bodov ležiacich na poludníku Stonehenge, ktorý spája dva priľahlé trojuholníky s vrcholmi CP - Uluru. Zároveň však pretína aj priesečnicu trojuholníka so stranou GÍZA - GÍZA 2 (zvýraznenú žltou).
Teraz sa pozrieme na ďalšie spojenie rovnobežiek, ktoré pomocou bodu Nan Madol uzatvárajú tieto dve sústavy trojuholníkov.
Ako sme už spomínali, Mohendžo-Daro leží 250 km západnejšie od protipólu Veľkonočného ostrova. Keď však predĺžime stranu trojuholníka Veľkonočný ostrov - Tiwanaku, tak zároveň pretneme bod Mohendžo-Daro, pričom všetky tieto body súčasne ležia na tej istej kružnici. Navyše táto rovnobežka pretína aj priesečnicu dvoch priamok, a to Uluru - Veľké Zimbabwe a Nan Madol - Stonehenge (na obrázku kruh č. 1). Priamku Uluru - Veľké Zimbabwe zároveň pretína ešte jedna rovnobežka, a to Tiwanaku - Nan Madol, tentokrát však na poludníku Stonehenge (na obrázku kruh č. 2). A tak, ak spojíme body Nan Madol - Veľké Zimbabwe, vytvoríme ďalší pár priľahlých trojuholníkov. Ich základňou bude strana s bodmi protipól Nan Madol - GÍZA 3 dlhá 3 600 km a vrcholmi budú body protipól Uluru a Veľké Zimbabwe. Strany týchto priľahlých trojuholníkov však nie sú úplne rovnaké, pričom hovoríme o odchýlke asi 300 km. Napriek tomu sa všetky pretínajú presne v určitých bodoch.
Na poslednom obrázku môžete ešte raz vidieť, ako sa na západnej pologuli obe sústavy vzájomne prelínajú, a to vďaka poludníku prechádzajúceho cez bod Cheopsovej pyramídy, ktorý preto bezpochyby môžeme označiť ako Základný poludník Staroveku a samotnú pyramídu ako Stredobod našej planéty.
Na záver tu ešte máme ďalší veľmi zaujímavý bod, ktorý taktiež spája tieto dve sústavy trojuholníkov, tentokrát však z matematického uhla pohľadu. Ak totiž východiskovú vzdialenosť Gízskych trojuholníkov (3 600 km), t. j. vzdialenosť medzi Gízou a Stonehengom, vynásobíme výškou Cheopsovej pyramídy v stovkách, t. j. 1,45; dostaneme základnú vzdialenosť Západných trojuholníkov, a to 5 220 km, t. j. vzdialenosť medzi Tiwanaku, Teotihuacánom a ostatnými bodmi. Takto, použitím všetkých deviatich základných bodov, dokážeme vybudovať jednoduchú sústavu pozostávajúcu z pravouhlých trojuholníkov, ktoré pokrývajú celú zemeguľu.
Pripomíname ešte, že táto štúdia nie je postavená na žiadnych modifikáciách. Ktokoľvek totiž môže vytvoriť obdobnú sústavu, ak si stiahne dokument ›› Historické miesta, pretože v skutočnosti je táto nezvyčajne náročná sústava Staroveku jednoducho pospájaná konštrukcia čiar, dodatočných bodov a protipólov, pričom nám odhaľuje akýsi vzorec celého systému, ktorý je zrozumiteľný a logický.
Jasne vidno, že toto obojstranné usporiadanie najznámejších a najpozoruhodnejších starobylých stavieb nemôže byť náhodné, ale znamená iba jediné, a to, že tieto pyramídy a historické artefakty boli postavené po celom svete presne na konkrétnych miestach. Môžeme povedať, že počiatok tohto geniálneho konceptu siaha až do dávnej minulosti, a to do čias výstavby Sfíng a pyramíd v Gíze. Pravdepodobné je dokonca to, že nikdy nebol pozastavený a pokračuje až dodnes. Všetky významné miesta, či už tie staroveké, alebo vybudované súčasnou civilizáciou, a ich hlavné mestá totiž ležia neďaleko týchto východiskových stavieb, ktoré sú prepojené pomyselnými čiarami alebo inými kľúčovými bodmi v tejto sústave. Tristoročným príkladom je aj Petrohrad a Washington, D.C. V prvom prípade podľa legendy vieme, že polohu nového hlavného mesta uvidel cár Peter pri návšteve soloveckého labyrintu; v tom druhom sa hovorí, že George Washington mal vlastné dôvody, prečo vybudoval hlavné mesto Washington (označované ako novodobá Atlantída) práve na jeho súčasnom mieste.
Tento vzorec platí aj pre ďalšie známe starobylé pamiatky, ako sú Šalamúnov chrám, Baalbek, Rím, Mekka, Dillí, Angkor, Nazca, Newgrange, Lalibela a mnohé mnohé ďalšie stavby. Na základe toho môžeme povedať, že pred tisíckami rokov naši predkovia rozpracovali presne stanovený plán, podľa ktorého sa riadime aj v súčasnosti, hoci presne nevieme kto a prečo ho zrealizoval.
Všetky zmienené javy, tak ako aj iné zaujímavé skutočnosti, ktoré sa viažu ku konkrétnym miestam historických pamiatok, môžete nájsť na interaktívnej 3D mape. Najprv si však musíte stiahnuť a nainštalovať zásuvný modul Google Earth.
3D MAPU nájdete na tejto adrese.
Zdroj: http://geolines.ru/eng/publications/HISTORIC-GEODESY/HISTORIC-GEODESY_36...
Preklad: Katá
Súvisiace:
OČKO: Planetárna mriežka - Posvätné chrámy
http://www.cez-okno.net/clanok/ocko-planetarna-mriezka-posvatne-chramyZákladné pokyny pre skúmanie UVG mriežky s Google Earth
http://www.cez-okno.net/clanok/zakladne-pokyny-pre-skumanie-uvg-mriezky-...ARCHEO
http://www.cez-okno.net/sekcia/archeo
