Alžbeta Báthoryová – čarodejnica, ktorá mohla z väznice utiecť III.

Pokiaľ ide o možnosť úteku Bátoryčky, tak Turzov list svojej manželke môže byť pravdivý. Určite písal pravdu o tom čo našiel na hrade Bátoryčky, a z ľudských dôvodov mohol byt vtedy v šoku. Onedlho si ale uvedomil rodinné a okultné vzťahy, a tiež následky s akými by sa spájal možný súd s Bátoryčkou, a nasledovný trest.

Preto keď si to uvedomil, možno zmenil smer a logicky začal uvažovať opačne – a napriek všetkému sa rozhodol Bátoryčku chrániť.

V knihe ktorú som začal čítať – ›› „Kliatba zvaná Alžbeta“– Viliam Apfel píše:

„Počas roku 1611 vyšetrovanie pre palatína zhromaždilo výpovede dvesto dvadsiatich štyroch svedkov (...) Matej II. pod ich ťarchou neuznal žiadosť Bátoryčkiných zaťov o milosť a naďalej trval na treste smrti a konfiškácii majetku, ale palatín sa v niekoľkých listoch odvolával na dobré služby jej manžela, ťažkosti z vyšetrovaním a dokonca spochybňoval(!) aj právomoc bratislavského tabulárneho súdu (...).
Na základe palatínovho podnetu prosili panovníka aj hodnostári uhorskej kráľovskej koruny, ktorí Bátoryčkine činy zľahčovali tak, akoby sa nedopustila vážnejšieho trestného skutku. V liste cisárovi a dokonca odvážil napísať, že sa vraj nijaké verejne previnenie nedokázalo! Cisár nepoznal pozadie celého prípadu, a tak jeho súhlas s doživotným trestom na Čachtickom hrade predsa len Juraj Turzo presadil, veď mal u panovníka dôveru za predchádzajúce cenné služby.“

Čiže Turzo sa opovážil chrániť Bátoryčku verejne pred Cisárom a riskoval až tak, že spochybňoval bratislavský súd – a to dobre ukazuje, ako sa jej snažil pomôcť a riskoval prestíž, kariéru a celú svoju pozíciu pred Cisárom – ktorú využil na ochranu Bátoryčky.

Keď ju Turzo tak veľmi chcel ochrániť, a zatváral oči pred ohavnými Bátoryčkinými vraždami, ktoré zľahčoval, tak potom jej tak isto mohol pomôcť v úteku z väzenia. ›› Viliam Apfel o tom píše takto:

„Do hry až príliš aktívne vstúpil ten, ktorý pod prísahou potvrdil, že bude v zastúpení panovníka prísne dohliadať nad vykonaním spravodlivosti v krajine – sám palatín Turzo. A tak pred súd histórie môžeme postaviť aj jeho: (...) hlavne z dôvodu, že urobil všetko preto, aby vinníčku zachránil pred zaslúženým trestom a majetok pred konfiškáciou, keď už sa predtým spojil s jej synom Pavlom a zaťom Mikulášom Zrinským (...) pravda o jeho sprisahaní proti spravodlivosti, morálke a ľudskosti v jeho časoch nevyšla najavo (...) A tak ten, ktorý mal reprezentovať v krajine spravodlivosť a zároveň účinne zabezpečovať jej výkon voči každému bez výnimky, nesie pred dejinami a ľudstvom vinu za skutky Alžbety Báthoryovej, ktoré spáchala v čase, keď mala byt práve ním už dávno zneškodnená.“

Mikuláš Zrinský (Zdroj: Wikipédia)

Takže pre Turza, ako to vyšlo najavo až v neskoršej dobe bola najdôležitejšia ochrana Bátoryčky, a postupoval úplne inak ako na začiatku, keď v prvých chvíľach bol plný ľudskosti a bol v šoku keď uvidel hrôzu Bátoryčkinho teroru na jej hrade.

Našiel som aj ďalšie motívy, ktoré môžu ukazovať to, že Bátoryčka utiekla. V tej knihe ›› „Kliatba zvaná Alžbeta“ autor Viliam Apfel o nej píše takto:

„Je to silná osobnosť a tie sa len tak nevzdávajú. Pevne verí, že to všetko je len asi nejaká finta na oklamanie panovníka, cirkvi a pobúrených občanov. Keď všetko utíchne, brána jej väzenia sa otvorí a ona – bez fanfár a celkom potichu – odíde z tejto krajiny napríklad pod ochranné krídla svojho príbuzného, ktorým nie je nik iný, ako obávané sedmohradské knieža Gabriel Báthory.“

Autor týmito slovami ukazuje náladu a plány Bátoryčky, keď bola zavretá na Čachtickom hrade: všetkých oklamať a tajne ujsť. Čo sa potom asi aj stalo...

-pokračovanie-

Úvodný obrázok: Erb Alžbety Bátoryovej (Zdroj: Wikipédia)

Krzysztof Dreczkowski

exkluzívne.cez.okno