Eden v Egypte? (časť druhá)

Takže ak sa Rajská záhrada nachádzala v Amarne, čo potom s Adamom a Evou? Samozrejme na začiatok treba uviesť, že Adam bol prvý muž a Eva prvá žena. Ale to bol aj faraón Achnaton a kráľovná Nefertiti.

Takže opis v Prvej knihe Mojžišovej nebol nesprávny – len trošku mätúci. Adam a Eva sa preslávili hlavne tým, že žili celkom nahí vo svojej idylickej Záhrade: ale keď ich nakoniec stadiaľ vyhnali, boli svojou nahotou zahanbení a museli sa zahaliť. Verím, že toto je ďalšia priama narážka na známu kráľovskú dvojicu z Amarny. Áno, Achnaton a Nefertiti naozaj chodili po svojom nádhernom paláci v Amarne takmer nahí. Kráľovská dvojica bola na obrazoch buď v priehľadných róbach alebo celkom nahí. A pravdepodobne toto spôsobilo rozruch v egyptských ´médiách´ – klebety na trhoviskách sa len tak šírili. Predstavte si, aký škandál by to bol dnes, ak by sa kráľovná Elizabeth a vojvoda z Edinburgu takto prechádzali po záhradách Buckinghamského paláca!

Obr. 2.5 Zobrazenie ´zaguľatených nahých tiel´ na obraze ´Hriech a vyhnanie z raja´ od Michelangela

Obr. 2.6 Achnaton a Nefertiti nahí v Amarne, presne ako Adam a Eva v Záhrade Eden. Tretie torzo patrí neznámej kráľovnej/princeznej z Amarny v priesvitnom rúchu, ktoré toho veľa nezakrýva – takže možno bola v skutočnosti aj nahá

Avšak keď Amarnu zničili a kráľovská dvojica musela utiecť z paláca (neexistuje žiadny dôkaz, že by tam zomreli), museli čeliť šíremu svetu námorníkov, umelcov a farmárov. Ich zvyčajná nahota, ktorá bola na nádvorí Amarny rešpektovaná, v mestečku alebo na dedine pôsobila skôr nevhodne a nepatrične. Nemohli spraviť nič iné, len sa zahaliť a obliecť.

Babylonská veža

Téma, ktorá inšpirovala napísanie tohto článku je práve Babylonská veža, nie príbeh z knihy Mojžišovej, takže ako táto nezvyčajná informácia o Edene ovplyvňuje známu vežu mnohých jazykov? Po pravde má tento príbeh zatiaľ nesporne egyptský nádych a ak by sme cestovali s potomkami Adama a Evy (Achnatona a Nefertiti) na sever od Amarny, došli by sme až do krajiny Šiniar – ´krajiny dvoch riek´, tam kde postavili Babylonskú vežu. Teda, je to skôr len môj názor, že v skutočnosti došli do Šiniyr – krajiny, kde je Snežná hora. A kde sa nachádza Snežná Hora? Kde bola postavená obrovská ´veža´? Samozrejme v Gíze.

Obr. 2.7: Babylonská veža v Gíze. Pôvodne boli dve hlavné pyramídy v Gíze pokryté čisto bielym vápencom a boli známe ako Snow Mountains (Snežné hory) alebo Šiniyr

Pamätajte, že Veľká pyramída spolu s tou vedľajšou boli pôvodne pokryté snehobielym vápencom a tak v skutočnosti vyzerali ako dva snehom pokryté štíty stojace na Gíza Plateau. A tak je pravdepodobné, že Babylonská veža (Migdal Babel) bola tiež jednou z pyramíd na plošine v Gíze. A ak je tomu tak, čo vlastne znamená Migdal Babel?

V prvom rade treba poznamenať, že migdal je egyptské slovo, ktoré vyslovujeme ako maktal a znamená 'veža'. Tak sa dostávame k aramejskému babel, ktoré znamená 'zmätok' alebo 'rozptýlenie', aspoň tak sa to uvádza v biblickom príbehu. Ale každý, kto študoval egyptológiu hneď vie, že egyptské slovo berber sa skôr vzťahuje na pyramídu ako na vežu, presne ako to zobrazuje jeho smerodajný hieroglyf. Ďalej transliteráciou 'r' na 'l', ktorá je typická pri prepise z egyptčiny do aramejčiny, by preložil toto slovo ako belbel, ako bolo preložené aj egyptské maktar na maktal. Tento preklad z egyptčiny do aramejčiny ďalej potvrdzuje aj rovnaké egyptské aj koptské berber (belbel), ktoré znamená v preklade 'vylúčiť/vykázať', a to je presne to, čo sa ľuďom zo Šiniyr stalo.

Obr. 2.8: Egyptské ´berber´ (belbel) znamená 'vylúčiť' alebo 'vykázať'. Podobné koptské slovo berber potvrdzuje tento preklad z egyptčiny

Obr. 2.9: Egyptské maktar berber (maktal belbel) znamená 'týčiaca sa pyramída'. Babylonská veža bola preto pyramída – Veľká pyramída v Gíze.

Práve som vám podal úplne a komplexné vysvetlenie významu a umiestnenia Babylonskej veže.V skutočnosti bol príbeh Genesis egyptským príbehom a dejinami, a nie niečo, čo by bolo odvodené z Babylonu – územia, kam sa izraeliti nedostali až do šiesteho storočia pred Kristom. V skutočnosti sa známa Babylonská veža nachádza v Šiniyr, krajine snehobielych pyramíd, ktorá je dnes známa ako plošina v Gíze, a Migdal Babel dnes nazývame Veľkou pyramídou. A toto samozrejme nie je koniec zaujímavého príbehu, pretože dejiny veže Migdal pokračujú až do prvého storočia, a rovnako zasahujú do významného príbehu v Novom Zákone. A práve tam, v Judsku (Judskom kráľovstve) sa o dosť neskôr jedna panna, kňažka pyramídy, stala skoro takou slávnou ako veža, ktorú pomenovali po nej – Mária Migdaléna, plavovlasá princezná z veže...

Obr. 2.10: Mária Migdaléna, Princezná z veže, ako spúšťa svoje hrdzavo zlaté vlasy dole pre svojho strateného princa (Ilustrácia z rozprávky Rapunzel)

Záver

Opäť sme raz našli dôkazy o tom, že tieto biblické dejiny často spomínajú príbehy, udalosti a miesta, ktoré sú úzko spojené s Egyptom. Je preto pravdepodobné, že celý príbeh Genesis vznikol z príbehov éry Amarny, kedy bol prvý egyptský monoteistický faraón vyhnaný na pustú planinu na východnom brehu Nílu. Stalo sa to práve v Amarne, keď faraón Achnaton napísal chválospev na Atény a podrobná analýza tohto hymnusu dokázala priamu spojitosť s Genesis. Ak je ale toto všetko pravda, tak dochádzame k nepopierateľnému a zarážajúcemu záveru, a to že Adam a Eva sú vlastne Achnaton a Nefertiti. A vlastne celý kult bol postavený na živote egyptského heretického faraóna, ktorého vyhnali, a ktorý vybudoval nové mesto a nové kráľovstvo v strednom Egypte – zakladateľovi a vodcovi, ktorého len vyčiarkli z náboženstva, ktoré vytvoril.

-koniec-