“Mnohé ústne tradície ako tieto boli podložené miestnymi geologickými dôkazmi, ktoré definujú tri prírodné katastrofy, ktoré zničili Lemúriu pred viac ako 3000 rokmi p.n.l., okolo roku 2100 p.n.l. a v roku 1628 p.n.l. Zatopený les pri Wellingtone v Hutt Valley na Novom Zélande, datovaný do obdobia približne 3100 p.n.l. zodpovedá podobnému zatopenému lesu z tohto obdobia, ktoré sa nachádza v západnej Európe. Potápači zistili významnú „nedávno“ zatopenú plošinu pri pláži pozdĺž západného pobrežia Austrálie v hĺbke tri až štyri metre pod hladinou mora, ktorá bola tiež predbežne datovaná do obdobia spred približne 5000 rokov.”
Slávny antropológ 19. storočia Abraham Fornander preskúmal “polynézsku legendu zo skupiny spoločnosti Raiatea, ktorá tvrdí, že Potopu spôsobil hnev Rua-Haku (‘Rua, Boh’), veľkého boha oceánov, v ktorého táto skupina verila.” Na predkresťanskom Novom Zélande bola potopa sama o sebe známa ako Te tai o Rua-tapu, pomenovaná podľa hrdinu potopy Rua-tapa. Išlo o legendárneho remeselníka z Avaiki, ktorý naučil predkov Maorov umeniu drevorezby. Zdá sa, že vyhlásenie cirkevnej rady, že “slovo tau (ta-oo) je jedným z mála slov, ktoré tvoria odkaz zachovaný zo starej vlasti” je potvrdené v Hora-nui-a-Tau, “veľkej krajine Tau” a Hau-papa-nui-a-Tau, “hornatej krajine Tau.” V ľudovej tradícii Maorov boli tieto dve krajiny starou vlasťou, z ktorej v pradávnej minulosti prišli Tangata-Whenua, pôvodní obyvatelia Nového Zélandu.
Piktogram Lemúria symbolizujúci ich starú vlasť bol v tvare písmena “T,” a vyslovoval sa ta-oo, rovnako ako písmeno tau gréckej abecedy. Taký istý piktogram v tvare písmena T sa opakuje v aborigénskych maľbách na kôru. Obklopuje sedem živých postáv, ktoré zodpovedajú súhvezdiu Plejád. Mýtus Aborigénov pripomína, že toto súhvezdie patrilo skupine duchov, Muramura, v názve ktorých sa kombinuje meno starej vlasti s menom slnečného boha Ra. Títo duchovia vytvorili ľudské bytosti tak, že vyleštili končatiny beztvarých zvierat a potom im dali prvé iniciačné rituály pre iniciáciu do posvätných mystérií. Hovorilo sa, že duchovia Muramura cestovali po svete, kým sa nevytiahli na nočnú oblohu po šnúre z dlhých vlasov. Ich meno (kombinácia slova Mu, stará vlasť a mena egyptského boha slnka Ra) vyjadruje, že stvorili ľudskú rasu a že cestovali svetmi a zdôrazňuje ich lemurskú identitu.
Havajčania nazývali to isté súhvezdie zaujímavým menom Humu. Ich „Boží kríž“ v tvare písmena T bol známy ako ta-ha-oo. Skoro 3000 míľ od Havaja stojí v prastarom prístavnom meste polynézskeho ostrova Tonga obrovská pyramidálna plošina, Tauhala. Tieto viditeľne lemurské názvy, ktoré sa rozšírili cez obrovský oceán z Austrálie na Havaj sú stále spojené s pretrvávajúcimi tradíciami stratenej starej vlasti, ktorú zničila nejaká hrozná prírodná katastrofa.
Maori verili, že Te-Tumu bola ‘zdrojom’, z ktorého sa zrodilo ľudstvo v zemi Mataaho, známej v piesni o potope Marquesas, Tai-Toko, ako Matahou. Niekedy potom bola zaplavená smrtiacou vlnou, pred ktorou ušli niektorí predkovia, ktorí prežili na veľkom “kanoe” nazvanom Takitumu, na počesť pôvodného domova, z ktorého prišli ako sa uvádza v ‘Cestovaní Tamatea’, pôvodnej novozélandskej piesni prepísanej koncom 19. storočia. Spomína sa tam aj miesto nazývané Muri-wai-hou, podmorská ríše, ktorej vládol Limu, boh a strážca mŕtvych, zo svojho obrovského paláca v hĺbkach mora. Táto pieseň opisuje stratenú krajinu Irihia:
“Bol to veľký domov Maorov a ležal na whare-kura (alebo chráme učenia) Rongo-marae-roa. Z tejto krajiny sa ľudia a kmene rozšírili na ostrovy veľkého oceánu.”
Mnohé ústne tradície ako tieto boli podložené miestnymi geologickými dôkazmi, ktoré definujú tri prírodné katastrofy, ktoré zničili Lemúriu pred viac ako 3000 rokmi p.n.l., okolo roku 2100 p.n.l. a v roku 1628 p.n.l. Zatopený les pri Wellingtone v Hutt Valley na Novom Zélande, datovaný do obdobia približne 3100 p.n.l. zodpovedá podobnému zatopenému lesu z tohto obdobia, ktoré sa nachádza v západnej Európe. Potápači zistili významnú „nedávno“ zatopenú plošinu pri pláži pozdĺž západného pobrežia Austrálie v hĺbke tri až štyri metre pod hladinou mora, ktorá bola tiež predbežne datovaná do obdobia spred približne 5000 rokov.
Americký výskumník Kenneth Caroli uvádza, že “posledná známa obrovská vlna tsunami v Indickom oceáne zasiahla západnú Austráliu približne 2000 rokov p.n.l..” William Jett, americký antropológ, hovorí, že „približne 2100 rokov p.n.l. došlo k významným zmenám podnebia v Ázii.”
Veľká vulkanická činnosť z obdobia 1628 p.n.l., konečné zničenie krajiny Mu, bola vlastne výbuchom, ku ktorému došlo v centre Taupo Valley na Novom Zélande. Kenneth Caroli uvádza, že, “vulkanická zóna Taupo je dosť veľká, približne 250 kilometrov dlhá a 40-50 kilometrov široká a zahŕňa viac než iba severný ostrov Nového Zélandu. Okrem toho sa delí na podoblasti. Datovaním pomocou uhlíka 14 sa zistilo, že by mohla byť súčasníkom Akiachak na Aljaške.” Vytvorila dvesto stôp vysokú vlnu vody, ktorá sa valila rýchlosťou niekoľko sto míľ za hodinu ako všetko pohlcujúca šokujúca vlna celým Tichým oceánom. Ostrovy, ktoré jej stáli v ceste boli zaplavené a vlna zmietla všetky prekážky. Celé súostrovia zmizli alebo boli vyľudnené, ďalšie sa nečakane potopili pod hladinu oceánu pri zemetraseniach, ktoré vlnu sprevádzali.
Obr. Časť „steny“ Kaimanawa
Napriek týmto prírodným katastrofám, ku ktorým došlo v celom Pacifiku fyzické zvyšky Lemurskej civilizácie na Novom Zélande stále existujú. Tesne vedľa Lake Taup smerom na juh je „stena“ Kaimanawa, pravdepodobnejšie stupňovitá pyramída alebo terasovité obradné námestie neľudsky obrovských rozmerov. Americký nezávislý archeológ ›› David Hatcher Childress, ktorý v roku 1996 toho miesto preskúmal si všimol, že “kamenné bloky vyzerajú byť rovnakých rozmerov, a to 1,8 m dlhé a 1,5 m vysoké. Spodný blok smeruje rovno dole do hĺbky 1,7 m a ešte hlbšie. Tieto bloky tvoria 25 metrov dlhú rovnú líniu smerujúcu z východu na západ a stena je otočená na sever. Stena pozostáva z približne desiatich pravidelných blokov, ktoré sú viditeľne osekané a spojené bez použitia malty.”
Vplyv Lemúrie na Nový Zéland a Austráliu bol veľmi významný. S objavením viacerých dôkazov, ktoré potvrdzujú prastaré ústne tradície ich pôvodných obyvateľov si ľudstvo postupne uvedomuje, že pôvod našej civilizácie siaha omnoho hlbšie a je technicky a spirituálne významnejší, než nás učili.
-koniec-
FRANK JOSEPH vydal viac kníh o stratenej civilizácii Atlantídy, než ktorýkoľvek iný spisovateľ v histórii (osem). Spolu s jeho ďalšími dvadsiatimi titulmi, ktoré sa zaoberajú archeológiou, vojenskou históriou a metafyzikou, boli vydané v tridsiatich siedmich edíciách po celom svete. Bol šéfredaktorom populárneho vedeckého časopisu Staroveký Američan, od jeho založenia v roku 1993 až do jeho odchodu do dôchodku po štrnástich rokoch. Dnes žije so svojou ženou Laurou v horskom údolí Mississippi v Spojených štátoch.
Zdroj: http://www.newdawnmagazine.com/
Preklad: Vladimíra
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 852 slov.
Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach,
prispejte prosím na ďalší chod portálu
Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE
č.ú. 0404091578/0900
IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX
Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue
Súvisiace:
Lemúria (MU)
http://www.cez-okno.net/rubrika/lemuria-muPôvod ľudstva
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/povod-ludstvaNová chronológia
http://www.cez-okno.net/stitok/nova-chronologia
