HYPERBOREA – ZNÁMA ALEBO NEZNÁMA?

V minulom storočí, no najmä v posledných dvoch desaťročiach, sa vo veľkom množstve článkov a publikácií – knižných i na internete – skúmala téma starobylého strateného kontinentu v oblasti severného pólu, legendárnej HYPERBOREY. Hádam najznámejšie verejnosti sú zmienky o severnom kontinente v prácach niektorých antických, hlavne gréckych geografov a historikov – aj v súvislosti s gréckou mytológiou.

Mýty a teórie o severskej pravlasti

Podľa gréckych mýtov, do oblasti severného pólu lietal boh Apollón na ohnivom šípe, kde bola vlastne jeho pravlasť. V tom čase však vládlo v týchto končinách príjemné podnebie a na ostrovnom kontinente prekvitala vyspelá a mierumilovná civilizácia. Tiež védické zdroje Indie, perzská Avesta i ďalšie, napríklad čínske legendy tvrdia, že pôvodný severský kontinent, ktorý volali starí Iránci Airyanam Vaejo (Raj Árjov) alebo aj Práthnam Ókah (Dávne Sídlo), bol vlasťou všetkých Árjov – príslušníkov bielej rasy. Po obrovskej katastrofe, ktorá sa v mýtoch mnohých národov i v kresťanskej Biblii popisuje ako Potopa Sveta, sa celý kontinent ponoril do oceánu, keď kdesi na opačnej strane zemegule sa potopila tiež legendami opradená Atlantída. Zachránené skupiny obyvateľstva, často vedené múdrymi zasvätencami, kňazmi a mágmi, sa rozptýlili do širokých oblastí Eurázie, ale aj do Severnej Ameriky a Afriky. Hovorí sa, že sa neskôr stali civilizátormi menej vyspelejších etník v južných krajoch...

Bolo by nosením dreva do lesa, keby sme ďalej podrobne vymenovali a komentovali množstvo správ o týchto udalostiach od starovekých autorov i novšie teórie a výskumy neortodoxných bádateľov i vedcov, ktorí väčšinou nepatria k mainstreamovému prúdu.

Cieľom tejto štúdie bude preto informovať o menej známych skutočnostiach a poukázať na nezvyčajné súvislosti iných ako známych antických zdrojov a mojich vlastných úvah k téme Hyperborey. Tými alternatívnymi zdrojmi a poznatkami budú:

• výskumy a teórie niektorých vedcov, bádateľov a spisovateľov v súvislosti s novou kozmogóniou takzvaného „elektrického vesmíru“,
• a s tým súvisiace nanovo skúmané „katastrofické teórie“ formovania slnečnej sústavy, ktoré sú dávané do súvislosti s mytológiou starovekých národov a so „Saturnským mýtom“ – Zlatým vekom,
• tzv. Slovano-árijské védy, ktoré vraj opatrovali dediči vedúňov prastarej ríše tiež tvrdia, že pôvodný severský kontinent, ktorý volajú D´Ária, bol vlasťou všetkých Árjov.

Predsa len, aby sme sa dostali do obrazu, aspoň veľmi stručne, uvediem niekoľko rozhodujúcich antických a stredovekých poznatkov a ich autorov.

Kto písal o severnom kontinente?

V období pred našim letopočtom podali správy o severnom kontinente prví autori už v 7.-4. storočí – Homér, Hesiodos, Aristeas, Hecataeus, Pontian, Aischylos, Pindar, otec dejepisu Herodotos, filozof Herakleitos, i Platón veľmi známy aj popisom Atlantídy.

Potom, v 3. až 2. storočí ich nasledovali nie menej známi autori ako: Hecataeus Abdersky, Pytheas, Theopompus, Aristoteles, Eratosthenes a v 1. storočí ešte Apollodorus, ďalší významný dejepisec Diodorus Sicílsky, rečník Cicero a Horace.

Po prelome letopočtov sa pridali ďalší autori, ktorí však často už len opakujú, čoraz menej presné a veľmi vágne, už viac mytologizované poznatky svojich predchodcov. Medzi nimi boli Strabón, Ovidius, Klement Alexandrijský, Celsus, Plínius starší, Pausanias, Plutarchos, a neskôr Iamblichus, Pomponius Mela.

V stredoveku a renesancii sa k nim pripojili aj také známe postavy kultúry, vedy a umenia ako Robert Bacon, Thomas Moore, alchymista a lekár Paracelsus, „prorok“ Nostradamus, či autor starých máp G. Mercator. A v novoveku to boli aj Thomas Campanella – autor „Slnečného štátu“, spisovateľ A. S. Puškin či mystici N. K. Roerich a H. P. Blavatská.

-pokračovanie-

Marián Kapolka

exkluzívne.cez.okno