LANOOVE PRAVDY 5: Dary legiend

Množstvo kritikov volá po nevyvrátiteľných dôkazoch. Akoby sa skrze ne dalo dotknúť legiend samotných. Znalí však vedia, že práve viera je na to ako stvorená. Áno, je to paradox, ale nijak záhadný. Stav vedomia vyplývajúci z viery nám totiž zjavne umožňuje vnímať Pravdu obsiahnutú v mýtoch omnoho lepšie, než apriori skepsa. Nastavenie „najprv mi predložte dôkazy a potom uverím“ vyzerá logicky, ale skrátka takto to nefunguje. Vieme o vlastných dejinách žalostne málo. A účinný liek oháňajúc sa kritickým myslením tvrdohlavo odmietame.

Prijmime teda aspoň niečo na utíšenie...

Najstaršia známa zmienka o Atlantíde sa nachádza v dvoch Platónových dialógoch “Timaios” a “Kritias”, datovaných do 5. st. p.n.l.) Platón zmienil Atlantídu v rozhovore Solóna s egyptskými kňazmi v Sais ako veľký ostrov v Atlantickom oceáne, ktorý sa potopil počas sopečnej katastrofy asi 9000 rokov pred ich rozhovorom.

Už niektorí stredovekí spisovatelia písali o tejto legendárnej krajine, ale pravdepodobne najznámejšie a najpopulárnejšou knihou o Atlantíde je “Atlantis – the Antediluvian World” od autora Ignatia Donellyho, I. vydanie z r. 1882, revidované vydanie E. Sykesom z r. 1949. Do dnešného dňa žiadna iná kniha nesústredila také množstvo geologických, archeologických alebo legendárnych údajov, ani neuverejnila toľko dôvtipných a výrečných argumentov na podporu existencie Atlantídy.

Už niektorí stredovekí spisovatelia písali o tejto legendárnej krajine, ale pravdepodobne najznámejšie a najpopulárnejšou knihou o Atlantíde je “Atlantis – the Antediluvian World” od autora Ignatia Donellyho, I. vydanie z r. 1882, revidované vydanie E. Sykesom z r. 1949. Do dnešného dňa žiadna iná kniha nesústredila také množstvo geologických, archeologických alebo legendárnych údajov, ani neuverejnila toľko dôvtipných a výrečných argumentov na podporu existencie Atlantídy.
Donellyho argumenty sú založené na podobnosti údajov o kultúre starovekého Egypta a o indiánskych kultúrach Strednej a Južnej Ameriky. Na oboch stranách Atlantiku nájdeme 365 denný kalendár, balzamovanie mŕtvych, stavbu pyramíd, legendy o prúdoch a pod. Donelly vychádza z toho, že egyptská i americko-indiánske kultúry vznikli v Atlantíde a po jej zničení sa rozšírili na východ aj na západ. Donelly predpokladá, že Atlantské dedičstvo vysvetľuje iný zjav a jazyk Baskov v španielskych Pyrenejách. (“Baskičtina je jediným neárijským jazykom západnej Európy” – Lincoln Library, zv. I., str. 516). Podobne sa takisto obyvatelia Kanárskych ostrovov len málo podobali africkým kmeňom a tiež mumifikovali svojich mŕtvych. Donelly tvrdí, že Španielsko, Portugalsko a Kanárske ostrovy mohli byť miestami pristátia utečencov z potápajúcej sa Atlantídy. Porovnáva mená miest v Malej Ázii s menami v Strednej Amerike: miest, ktorá mala svoje mená už pred príchodom európskych bádateľov.

Malá Ázia / Stredná Amerika

Chol / Chol-Ula
Colu / Colu-ean
Zuivana / Zuivan
Choluna / Colina
Zalissa / Xalisco

Takáto podobnosť je podľa Donellyho príliš veľká na to, aby sme ju považovali za náhodu. Donelly uvádza zoznam 656 mien. Napriek formálnym chybám, ktoré kritici v jeho dôkazoch našli – obviňujú ho “z rozumného myslenia molekuly faktu a z hory dohadov” – vyvinul nesmierne úsilie. Jeho argumenty sú zaujímavé i dnes.

Egerton Sykes – učenec, špecialista na Atlantídu, ktorý vlastní pravdepodobne najväčšiu svetovú zbierku literatúry o Atlantíde tvrdí, že existujú tisíce kníh a článkov o tejto téme. Ale málo pisateľov má čo dodať k Donellyho argumentom...

►Charlton Heston o Atlantíde v skvelom dokumente “Tajomný pôvod človeka”