Poznanie múdrych, kňazov a starovjedov vysvetľuje, že s tvorením zeme Perun a Veles posvätili štyri elementy – zeme, vody, vzduchu a ohňa a s nimi spojili mnoho tajomných bytostí i neviditeľných duchov. Keď boli stvorené lesy a zvieratá, rieky, moria a jazerá, tieto bytosti sa, podľa svojho založenia, usídlili v nich alebo v ich blízkosti. Mnohé bytosti spojili svoj život s význačnými stromami, hájmi, kameňmi, vrchmi či prameňmi potokov a riek, jazierkami, tôňami, lúčinami, ale aj rastlinami a zvieratami.
O stvorení prírodných bytostí, duchov a démonov
Poznanie múdrych, kňazov a starovjedov vysvetľuje, že s tvorením zeme Perun a Veles posvätili štyri elementy – zeme, vody, vzduchu a ohňa a s nimi spojili mnoho tajomných bytostí i neviditeľných duchov. Keď boli stvorené lesy a zvieratá, rieky, moria a jazerá, tieto bytosti sa, podľa svojho založenia, usídlili v nich alebo v ich blízkosti. Mnohé bytosti spojili svoj život s význačnými stromami, hájmi, kameňmi, vrchmi či prameňmi potokov a riek, jazierkami, tôňami, lúčinami, ale aj rastlinami a zvieratami.
Ale aj niektorí besovia, démoni a temné bytosti a duchovia, ktorým dal život svojim úderom do Alatyru Čierny Had, sa rozptýlili po svete a vyhľadali si podľa svojho založenia svoje príbytky – jaskyne, nory, močiare, tmavé lesy – temnohvozdy, rokliny, strašidelné či opustené hradiská a zrúcaniny, veže a prepadliská.
Niektoré mocné a strašné bytosti pochádzajú ešte zo Starých čias bohov, keď bojovali Svarog a Had, ale tie môže stretnúť len veľmi neopatrný pútnik a dobrodruh, ktorý by navštívil zakázané temné hory, smradľavé močiare, alebo by kutral vo veľmi hlbokých a dávno opustených baniach. Iné sa objavili v blízkosti ľudských sídiel, v lesoch a krajine až za Starých čias ľudí, mnoho z nich prežilo obidve Veľké Temnoty.
Rozprávajú sa príbehy o stretnutí s pyšnými obrami Asilkami, pochádzajúcimi ešte zo Starých čias bohov, ktorí vytvárali skaly a rieky, vytrhával stromy a rozbíjal kamene. Najmocnejší z nich je obor Svatogor, ktorého sama zem nedokáže uniesť, preto je upútaný na jednom mieste.
So zemským elementom sú spájané aj horské víly a gorzony - horskí duchovia, obývajúci jednotlivé hory, planiny alebo jaskyne. Niektorí horskí duchovia – gorjaninovia – majú povesť liečiteľov nemocí. Labus bol však obávaný, lebo sídlil v podzemných chodbách a lákal malé deti do hlbočiny. Skalný duch, čierny dimka alebo biely laber bol udobrovaný baníkmi pomocou obetín chleba, mlieka a syra, aby ukazoval v šachtách rudné žily.
Zo Starých čias však pochádzajú aj dodnes stretávané skupinky alebo jednotlivci prastarých národov, ktorí boli stvorení bohmi dávno pred ľuďmi. Múdri vedia, že to nie sú preludy alebo duchovia, hoci niekedy sa môžu zjavovať v prečudesných podobách a s nevídanou mocou.
V podzemí hôr a baniach žije ľud Krasnoludkov, ktorých volali aj trpaslíkmi či permoníkmi. Žili dávno pred ľuďmi a boli prvými obyvateľmi krajiny. Sú to malí ľudkovia s hlavou nepomerne veľkou k telu. Majú dlhé vlasy a husté brady, nosia pestrý odev a červené čiapky, ktoré ich môžu urobiť pre ľudí neviditeľnými. Ľuďom sú priateľsky naklonení a často si od nich niečo požičiavajú či volajú ich za kmotrov. Odvďačia sa vzácnymi kovmi a kameňmi.
Žijú v hornatých lesoch, horách a podzemí, či už v domcoch, norách alebo malých i veľkých podzemných sieňach, rodinným životom. Hovorí sa, že ich kráľom je Kovlad a kráľovnou Runa. Krasnoludkovia sú znalí poľnohospodárstva, kováčstva, staviteľstva a rôznych remesiel. Ich chlieb je akoby z hliny a zrejme majú radi pivo. Radi spievajú a tancujú, či hrajú na hudobné nástroje. Počestným a dobrým ľuďom ukazujú, kde hľadať podzemné bohatstvo či pomáhajú s prácou na poli, zlých môžu zaviesť do priepastí či roklín. Majú schopnosť veštiť. Krasnoludkovia sa vraj kedysi zjavovali častejšie a bolo ich viac, v tých dobách preto bývalo medzi ľuďmi lepšie.
Démoni – divovia sú príslušníkmi ďalšieho prastarého národa zo Starých čias. Viac ich žilo pred časom Veľkých Temnôt, ale mnohí sa obrátili na cestu zla. Väčšina divov vraj odišla po dňoch prvej Veľkej Temnoty do blízkosti bohov v nebeskej Iriji. Niektorí divovia, ktorí žili v lesoch, sa vraj usadili znova v neprístupných starobylých lesoch a volajú ch menami: Lesovik, Lešij alebo Divý muž.
Rozpráva sa, že môže vystupovať v zvieracej i ľudskej podobe. V nej vyzerá ako starec s dlhými bielymi vlasmi a bradou a iskrivými zelenými očami. Jeho vzrast sa mení s výškou porastu, v ruke nosí palicu, ako zviera môže brať na seba podobu medveďa, vlka alebo zajaca.
Vládne lesu a lúkám, v lese je obyčajne jeden Lešij. Ak ich je viac, majú nad sebou Lesného vladyku, žijú aj samotársky alebo v spoločnosti žien – Divožienok či Samodiv.
Netreba si ich mýliť s naozajstnými duchmi lesov, ktorých asi Lešij pozná a snáď mu aj slúžia pri ochrane lesa a jeho obyvateľov . Títo duchovia majú rôzne podoby a mená – Polevik, Lugovik, Beluň, Žitavec a Žitný ded a baba, ktorí majú na starosti polia.
S elementom vody sú spojené bytosti, ktoré starí pomenovali vodník, víla a rusalka. Tieto bytosti prebývajú v prameňoch, studničkách, v riekach, jazerách a rybníkoch, moriach a zátokach.
Víly sú krásne dievčatá s priesvitným telom v bielom šate, s dlhými zlatými alebo rusými vlasmi, ktoré sú zdrojom ich sily a života. Ich okúzľujúci zjav umocňuje krásny hlas. Obľúbené sú ich tance v kruhu; v lese sa takéto miesto nájde podľa vyššej trávy, jahôd alebo húb vyrastených v kruhu či polkruhu, do ktorého sa nedoporučovalo vstupovať kvôli očareniu a poblázneniu. Rusalky sú spojené s dušami dievčat predčasne zomrelých, utopených alebo sebavrahýň, čím sa zaradili k bytostiam prírody.
Zaujímavý je vzťah víl k ľuďom. Väčšinou býva priaznivý, zvlášť k mladým statným mužom, ktorým venujú svoju lásku a pomoc v živote i v boji s nepriateľmi. Víly však môžu pôsobiť aj zlo, keď sa pomstia za urážky a za vyrušenie pri svojich tancoch a orgiách.
Legendárny je vodník, ktorý sa zdržiava ako samotár najmä v čiernych vodách, ale aj v umelých nádržiach a rybníkoch. Smutné skúsenosti s ním majú mlynári a rybári, ktorí si ho predchádzali obeťami hospodárskych zvierat. Do hrádzí proti rozboreniu sa zakopávali konské hlavy.
Ešte zo Starých čias iste pochádza zlý a strašidelný bolotjanyk, ktorého domovom sú staré a ponuré bariny, močiare a tŕstie.
Bohovia stvorili aj bytosti vzdušné a ohňové. Vetry sú považované za Stribogových vnukov. Jeden z démonov alebo vládcov vzduchu je Pochvist. Je to starec so zakovanými ústami, dýchajúci medzi zubami, keby mál totiž ústa voľné, spôsobilo by to svetovú pohromu. Vedľa neho vanú jeho sestry Burja, Mjateľ a Vjuga, schopné konať dobro i zlo a mocný, väčšinou démonický brat Víchor. Ten dokáže roztočiť diabolský tanec, bojí sa iba bleskov Perunových.
Priazeň vetrov sa získava obeťami chleba a proti zlým bytostiam vzduchu chránia aj zvuky rolničiek. Bratom vetrov je tiež Mráz – starec, prechádzajúci krajinou na trojzáprahu bielych koní. Jeho klopaním ľadovým žezlom zamŕzajú rieky a praskajú trámy chalúp.
Za matku alebo ženu vetrov je považovaná pani Meluzína, v bielom rúchu, s dlhými rozpustenými vlasmi, nariekajúca v komíne, v krovinách a na čerstvých hroboch.
Ako sú horské a vodné víly, sú aj víly vzdušné Oblakinje, ktoré lietajú vzduchom, tancujú vo vetre, zoskupujú mračná ktoré sú ich domovom a môžu spôsobiť aj menšie búrky; zostupujúc na zem, preháňajú sa obvykle na jeleňoch.
Aj vzdušný element má, okrem démonického Víchra, strašnú bytosť zo Starých čias. Je to baba Jaga, lebo Jaga znamená Hadiu ženu – Užovku. Väčšinou je vtelená v osobe zlej a škaredej stareny so strapatými vlasmi, veľkým nosom a špicatou bradou so železnými zubami. Lieta na ohnivej železnej stúpe, poháňanej palicou, pričom zametá za sebou pometlom stopu. Pri jej lete sa ohýbajú stromy, psi zavýjajú a celá krajina stená. Často obýva a ovláda veľkú časť temného lesa, kde má chalupu na slepačích nohách. Stráži tu svoje poklady, živú a mŕtvu vodu a množstvo iných kúzelných predmetov.
Oheň bol väčšinou požehnaním a v domoch a dedinách sa stráži. V ohni boli stvorené malé bytosti Salamandre ale aj škodlivý Zmok, ktorý vniká do domu komínom a tak donáša hospodárovi, čo inému ukradne. Zjavuje sa ako ohnivá metla. Rarach je sokolovitý ohňový vták, ktorý sa vyliahne z vajca vysedeného na peci za deväť dní. Podobá sa mu Plón, ktorý sa zjavuje ako ohnivá reťaz.
V ohni sa zjavujú aj strašidelné bytosti Ohňových mužov – Dýmačov, ktorí sú dušami hriešnikov. Zjavujú sa ako ohnivé stĺpy, malé draky alebo plamienky v barinách. Duše zomrelých, najmä novorodencov a zamordovaných, sa zjavujú aj ako Bludičky a Svetlonosi v barinách, snažiace sa zviesť človeka do močiarov, ale aj ako modré plamienky alebo mužíci s kahančekmi na hroboch.
Zo Starých čias sa objavuje výnimočne Ohňový drak, ktorý kedysi prinášal bohatstvo domom do ktorých zavítal. Neopatrní dobrodruhovia ho videli, keď stretnutie prežili v temných slojoch hlbokého podzemia. Hovorí sa však, že to nebol drak, ale najstrašnejší ohňový démon podsvetia – Zmijulan - stvorený Veľkým Čiernym Hadom.
Tak bol prabohom Svarogom a jeho potomkami - Dažbogom, Mokošou, Perunom a Velesom, dotvorený svet. Národy divov a Krasnoludkov kraľovali v Starých časoch, kedy boli stvorené aj všetky viditeľné i neviditeľné bytosti elementov a duchovia prírody. Tieto národy ich poznali a rozumeli im, viac ako neskôr stvorené národy ľudí.
Rozpráva sa, že keď boli stvorení ľudia, časy vlády divov sa schyľovali ku koncu. „Dávne sídlo“ Ariáncov ďaleko na severe však bolo postavené dávno pred prvou ľadovou Temnotou. Po víťazstve Dažboga nad Zmijom však vláda národov Starých čias úplne skončila. Začala vláda vladykov a kráľov ľudských rodov.
Marián Kapolka
-pokračovanie-
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese
KNIHU môžete objednať na tejto adrese
EXKLUZÍVNY ROZHOVOR S AUTOROM nájdete na tejto adrese
Súvisiace:
SERIÁL: LEGENDA O DAGAD TRIKONE
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-legenda-o-dagad-trikone
