Staroveké kamenné labyrinty II.

„Okrem labyrintov sa tam našlo asi 850 kôp balvanov, ktoré skrývali kúsky kostí. Ďalšie nájdené kamenné zoskupenia zobrazujú napríklad slnko s lúčmi. Prevláda všeobecný názor, že tieto labyrinty a kamenné útvary sa spájajú s náboženskými predstavami a môžu znázorňovať akúsi hranicu medzi pozemským svetom a podsvetím – mystickým miestom pre mŕtvych.“

Labyrinty na ostrove

Solovecké ostrovy (alebo krátko Solovky) tvoria súostrovie v Onežskom zálive v Bielom mori. Práve tu sa dá nájsť 35 neolitických labyrintov, v miestnom dialekte známych aj ako vavilons (Babylons), ktorých vek sa datuje do roku 3000 p.n.l. Najpozoruhodnejšie sú labyrinty na ostrove Bolšoj Zajacky. Na ploche 0,4 km² sa tu nachádza 14 labyrintov. Zachovali sa vo vynikajúcom stave a stali sa predmetom mnohých diskusií a štúdií, no žiadna z nich neobjasnila, aký bol ich význam.

Okrem labyrintov sa tam našlo asi 850 kôp balvanov, ktoré skrývali kúsky kostí. Ďalšie nájdené kamenné zoskupenia zobrazujú napríklad slnko s lúčmi. Prevláda všeobecný názor, že tieto labyrinty a kamenné útvary sa spájajú s náboženskými predstavami a môžu znázorňovať akúsi hranicu medzi pozemským svetom a podsvetím – mystickým miestom pre mŕtvych.

Labyrinty pozostávajú z veľkých usporiadaných kameňov a podľa prieskumov, pochádzajú všetky priamo z ostrova. Najmenší z labyrintov má v priemere asi 6 metrov a najväčší 25,4 m. Naukladané kamene vytvárajú špirály, niektoré tvoria dve špirály pripomínajúce hadov s hlavami v strede. Vchody sa nachádzajú prevažne na južnej strane a hoci sa tam nachádza 5 rôznych usporiadaní labyrintov, všetky majú iba jeden vchod/východ. Všetky labyrinty sa nachádzajú na západnej strane ostrova, na východnej strane je množstvo kamenných zoskupení, no žiadne labyrinty. Aj keď labyrinty zarástli ostrovnou kríčkovitou vegetáciou, ich obrysy sú jasne viditeľné.

Jeden z kamenných labyrintov na ostrove

Prečo labyrinty vznikli?

Existuje množstvo teórií, ktoré sa zaoberajú tým, prečo obyvatelia na Soloveckých ostrovoch vytvorili v období neolitu kamenné labyrinty.

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia prevládala hypotéza N. Gurina, podľa ktorej labyrinty predstavovali pasce na ryby. Teória vychádzala z poznatku, že labyrinty v tejto oblasti boli vybudované v blízkosti mora, ktorého hladina pred 5000 rokmi – kedy labyrinty pravdepodobne vznikli – bola oveľa vyššia. Ryby mali vplávať do labyrintu cez vstup, kde následne uviazli, čím lovcom uľahčili získanie koristi. Táto teória však stroskotáva na skutočnosti, že v iných krajinách sa labyrinty našli aj vo vnútrozemí.

Výskumník L. Erschov mal inú teóriu – podľa neho zobrazovali labyrinty obežnú dráhu Slnka a Mesiaca, takže slúžili ako kalendáre. Táto teória však bola tiež spochybnená, pretože nie všetky labyrinty majú vchod na rovnakom mieste.

Jedna z teórii, ktorá je v súčasnosti populárna hlavne v ezoterických kruhoch, vychádza z tvrdenia, že labyrint je symbolom úplnosti. Spája fenomén kruhu a špirály do kľukatej, no zmysluplnej cesty. Predstavuje cestu do nášho vnútra a späť do vonkajšieho sveta. Cesta naprieč labyrintom sa dá považovať za začiatok cesty za poznaním. Putovanie labyrintom prináša so sebou zmeny v mysli človeka ako aj nové vnímanie času a priestoru. Vlad Abramov, ktorý skúmal labyrinty na ostrove Bolšoj Zajacky opísal svoju zvláštnu skúsenosť pri spoznávaní kľukatých cestičiek labyrintu nasledovne:

„Po vkročení do labyrintu a niekoľkých okruhoch okolo jeho stredu vyjdete tým istým vchodom. Už po niekoľkých zatáčkach neviete, akú vzdialenosť ste prešli a koľko ešte zostáva. Z vášho pohľadu sa zdá, že sa zastavil čas, ale pri pozorovaní zvonka zistíte, že sa dá veľkým labyrintom prejsť za 15 minút. Je ťažké sústrediť sa na vonkajšie vplyvy. Cestička je úzka a musíte sa neustále pozerať pod nohy. Chodník sa zatáča v smere, ale aj v protismere hodinových ručičiek. Napokon sa objaví východ a vy ste radi, že je to za vami.“

Napriek spomenutým teóriám, a mnohým ďalším, je v súčasnosti uznávanou teória Carla Schustera a Edmunda Carpentera, podľa ktorej sa labyrinty spájali s náboženskými predstavami. Praveké labyrinty mali slúžiť na uväznenie zlých duchov, ako vodidlo pri rituálnych tancoch a/alebo ako symbol hranice medzi naším svetom a podsvetím. Je možné, že labyrinty slúžili pri rituáloch, ktoré mali pomôcť duši zosnulého pri ceste do podsvetia. Podľa archeológa A. L. Nikitina označovali labyrinty, ako sa spomína aj v legendách, cestu k vchodom a východom podzemného kráľovstva, ktoré mohol otvoriť iba ten kto mal magický kľúč k ich otvoreniu.

Táto teória je v súlade aj s predstavami pravekých kultúr, ktoré verili, že jestvujú tri svety: Dolný svet – miesto kam putujú duše zosnulých po smrti, Stredný svet – predstavuje fyzickú rovinu existencie a Horný svet, ktorý je domovom hviezd, oblakov a bohov.

Aj v súčasnosti lákajú ostrovy ďaleko na severe množstvo cestovateľov a vedcov, ktorí chcú odhaliť tajomstvo a pravý význam labyrintov.

-koniec-