Dobrý deň milí čitatelia, je tu ďalšie pokračovanie seriálu zamyslení s názvom: Na vlastných nohách, alebo Ako sa stať samostatným v živote a práci. Z podtitulu nejako vyplýva, že ak sa samostatnými máme stať, ešte takými asi nie sme. Úprimne povedané, poznám naozaj len hŕstku ľudí ktorí sa mi javia ako samostatné a zodpovedné bytosti a nebudem si namýšľať, že ja medzi nich patrím.
Čo to teda znamená byť samostatný? Mohli by sme použiť matematickú rovnicu: samostatný + zodpovedný = zrelý. Teda pripravený na život. Kedy je človek zrelý? Kedy je jablko zrelé? Keď je dozreté. Pripravené na zjedenie. A keď je dozreté, samo odpadne zo stromu. To je známka toho že je pripravené a že už nie je dôvod aby zostávalo spojené so stromom. Veľmi podobné by to mohlo byť s človekom. Ak je človek zrelý, pripravený na odpojenie a dokáže odstrihnúť „pupočnú šnúru“ (v tom to prípade to sú nejaké zabehnuté stereotypy, istoty, to znamená nevytŕčať z davu a pohybovať sa stále v jednej úrovni), zákonite sa ocitne v stave neistoty. Takpovediac spadne na zem, ako to jablko. A to môže bolieť. Ale ak má človek objaviť v sebe svoje poslanie a naplnenie, je potrebné aby to absolvoval a spadol do stavu neistoty , pretože až táto neistota, robí človeka zrelým. Respektíve, to ako si človek s tým stavom poradí. Nuž , nie každý je ochotný vzdať sa pomyselných istôt. Len málokto sa odváži vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Ale povedzme si úprimne, čo to znamená? Nie je to len taká otrepaná fráza typu: že každý musí začať od seba?
Znamená to, že človek musí prekročiť svoj tieň, dostať sa zo stavu zabehnutej rutiny do situácie kedy nič nie je isté a musí byť v strehu čo sa udeje. Ak chce človek spoznať nepoznané, musí preorientovať svoj pohľad. Musí byť pripravený. Niekedy aj zmeniť svoj postoj a svoje dobré predsavzatia. Je to stav keď otvoríš dlaň a čakáš čo ti do nej život dá. Je to aj o pevnej viere. Najprv, ale musíme tú dlaň otvoriť a vyprázdniť. Teraz ju pevne stískame a nie sme ochotní ju otvoriť. V obave že prídeme o to čo máme. Je však naplnená predsudkami, očakávaniami a falošnými istotami. A tých sa potrebujeme zbaviť.
Nuž, nie je ľahké stáť na vlastných nohách. Sám to denne zakúšam. Ale iná cesta nie je. Respektíve ciest je mnoho, ale vedú k tomu istému cieľu. Určite ste videli, možno aj prostredníctvom televízie, ako sa pokúša vstať novonarodené žriebätko, teda malý koník, tesne potom, ako vyjde z lona svojej matky. Ten pohľad vyvoláva ľútosť. Vyzerá to totiž tak, že ten koník to nezvládne a že ho zlomí. To ale ten koník nevie. Jediné, čo ho v tej chvíli zaujíma je, aby sa postavil na nohy. A on to napokon zvládne. Takže akokoľvek by sa nám mohlo zdať, že postaviť sa na vlastné nohy je nemožné, alebo nepredstaviteľné, vedie nás k tomu náš inštinkt. Ak ho neprehlušíme strachom a obavami, prípadne svetskými hračkami a zábavou, povedie nás tým správnym smerom. Je však k tomu potrebná odvaha. A túžba napredovať. Ak takúto túžbu v sebe máte, môže sa vám to podariť. Zrelosť človeka sa totiž prejavuje aj v nesení zodpovednosti za svoje činy a rozhodnutia. Ak sa naozaj chceme stať slobodnými a samostatnými ľuďmi, je naozaj nutné aby sme sa naučili takúto zodpovednosť prijímať a niesť. Až váha takejto zodpovednosť zoceľuje náš charakter. To nevadí, že to zatiaľ ešte nevieme. Pokúšajme sa o to. Pokusov je nespočetné množstvo. Skôr či neskôr sa to isto naučíme.
Ďalšia vec, ktorá súvisí so samostatnosťou, sú naše závislostí. A tým nemám na mysli fyzické závislosti na alkohole, cigaretách či na sledovaní televízie. Ak sme závislí na mienke ľudí, alebo na tom, čo o nás druhí povedia, či si pomyslia, bude pre nás ťažké vytrvať, alebo vôbec opustiť zónu komfortu. Vždy sa nájde mnoho ľudí, hlavne našich najbližších, ktorí nás chcú „ochrániť“ od takéhoto kroku, aby sme si neublížili. Oni to môžu myslieť dobre, môžu mať o nás strach a do istej miery je to prejav ich lásky, ale práve ten môže spôsobiť, že sa na cestu osamostatnenia nikdy neodhodláme, prípadne ak aj vykročíme, rýchlo sa vrátime späť. Preto ak naozaj túžite po osamostatnení, nájdite vo svojom vnútri istotu a tej sa pridŕžajte, prípadne sa obklopte ľuďmi, ktorí vás povzbudia, či naštartujú. Nepočúvajte reči typu: „To sa nedá“, „Myslíš, že akurát tebe sa to podarí?“, “Kde to žiješ? Takto to nefunguje!“ a podobné iné. Ak naozaj chcete ísť vlastnou cestou, začnite takéto výroky ignorovať. Tie slová nesvedčia o tom, že to nemôžete dokázať, alebo že sa vám to nepodarí. Svedčia jedine o autoroch takýchto výrokov, ktorý do nich premietajú svoje videnie sveta. Ak sú oni presvedčení, že to nedokážu, nechajme ich v tom presvedčení, ale nenechajme si odrezať NAŠU cestu k samostatnosti. Povzbudzujem vás k tomu. Nebojte sa! Spolu to dokážeme.
Obklopte sa ľuďmi čo vás povzbudia a podporia a ukážu vám ako sa to dá. A na tých čo vám vravia, že sa to nepodarí, sa len usmejte.
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Roman Buhovecký
Tento článok, ktorý sme pre vás napísali, má 834 slov.
Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach, prispejte prosím na ďalší chod portálu!
Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE
č.ú. 0404091578/0900
IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX
Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue
Súvisiace:
Seriál: SLOVO DO ŽIVOTA
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-slovo-do-zivota
