Prajem pekný deň milí čitatelia, toto je úvod do nového seriálu zamyslení ohľadne samostatnosti a sebarozvoja osobnosti. Chcel by som ho nazvať: Na vlastných nohách, s podtitulom: Ako sa stať samostatným v živote a práci. Uvedomujem si že to nie je jednoduchý cieľ a mnohí ľudia majú toľko záväzkov, že sa im to pravdepodobne ani nepodarí. Častokrát aj preto, že si povedia že to nezvládnu. Že ONI nemôžu. Že majú toľko povinností, že nemajú čas premýšľať nad takým niečím. Dobre teda. Ja sa chcem zamerať a apelovať na tých ktorí môžu. A hlavne tých, ktorí chcú.
Možno ste si už položili niekedy otázku: Na čo je to všetko dobré. Aký má zmysel, že musím ráno vstávať a chodiť niekde do práce. Musím platiť účty, musím sa o seba postarať a ak máte rodinu a deti, tak sa starať aj o nich. Možno namietate že je to prirodzené. Áno je. Do istej miery. Prečo to ale potom robíme so zaťatými zubami? Prečo sa musíme do toho nútiť a premáhať sa? Áno ja viem, aj vrcholový športovec, aby dosahoval výsledky, musí sa občas donútiť trénovať, aby zo seba vyťažil to najlepšie. Hovorí sa tomu posúvanie vlastných hraníc a možností. Dobre. Ale prečo potom človek každé ráno vstáva aby sa venoval činnostiam, ktoré nemá rád a musí sa do nich nútiť a stále zostáva na tom istom mieste a nijako neposúva svoje hranice?
Ja vám to teda poviem. Rozdiel je vo vášni. V zápale. V motivácii. Ten športovec, aj keď sa musí častokrát nútiť, on ten tréning, to premáhanie svojich síl miluje. Má zápal pre ten šport a jeho vnútro ho k tomu nabáda, resp. núti. Zase to nepekné slovo. NÚTI. Prečo nás stále niekto do niečoho núti. Prečo nám nedajú všetci svätý pokoj. Nuž preto, že ak by sa tak stalo a nič by sme nemuseli, zakrpateli by sme. Duchovne by sme umreli. A tak preto život nám neustále klade do cesty nejaké prekážky, ktoré sa máme pokúšať zdolávať. A čím sú tie prekážky ťažšie, tým viacej rastieme. Veď to poznáte. Podobné to je v kulturistike. Aby svaly rástli, treba im pravidelne zabezpečiť záťaž. A nestačí takú istú, je potrebné dávky zvyšovať. Ako v prípade závislosti na droge. Ale to už som odbočil. Aby som sa dostal k hlavnej téme a predstavil vám o čo mi ide, pomohol som si trošku zoširoka.
Dnes sa doba veľmi rýchlo vyvíja aj vďaka moderným technológiám. To je každému jasné. To čo predtým trvalo roky, teraz sa udeje za pár dní. Stroje pomaly nahrádzajú ľudskú pracovnú silu a ľudská činnosť je odstavená na druhú koľaj, akoby sme boli už nejaké zastarané nemoderné stroje. Chápem, že je to pre mnohých ľudí frustrujúce, žiaľ v dnešnej ekonomicky orientovanej spoločnosti, zameranej na výsledky a zisk sa viac kladie dôraz na efektivitu ako na morálku. Dobre , aby sme sa dostali k jadru veci. Keďže ubúda pracovných príležitostí a je malá šanca že si nájdeme adekvátne zamestnanie, samozrejme aj kvalitne ohodnotené, vyvstáva tu otázka. Čo ďalej? Čo budeme robiť? A ja sa pýtam : A čo vieme? Čo by sme vedeli a mohli robiť, keby sme nepotrebovali peniaze na prežitie? Uvedomujete si čo sa pýtam? Doteraz sme chodili odovzdávať svoj čas a talent, zanedbávali sme seba a svojich najbližších, pretože sme prenajímali svoj čas a svoj život. Nie je čas si konečne uvedomiť, že je to náš život? Skúste si predstaviť že máte dajme tomu 80 rokov. Na čo budete spomínať? Na čo budete hrdí? Čo ste v živote dokázali Čo po vás ostane?
Každý z nás má nejaké jedinečné schopnosti a zručnosti a osobitý prístup. To čo navrhujem je aby každý z nás sa stal odborníkom. Jedinečným a originálnym. Aby sme prišli na to, čím môžeme byť prospešný. To k čomu smeruje moje zamyslenie je: VYTVORME SI VLASTNÚ PRACOVNÚ PRÍLEŽITOSŤ.
Objavme v sebe potenciál, silu a odvahu sa vybrať touto cestou. Ak budeme čakať že nám niekto niečo dá, tak vám zaručujem že nedá. A ešte niečo: Je to podobné ako s tým športovcom. Každodenným tréningom a posúvaním vlastných hraníc rastieme a zdokonaľujeme sa. Skúsme hľadať zmysel v našom živote. Ja si neustále kladiem otázku: Prečo som sa vôbec narodil. Aká je moja úloha. Čím mám prispieť do tejto spoločnosti? Je môj život len náhoda? Prečo potom mám schopnosti a danosti aké mám? Že by náhodou? Nie je to tak že mám presne takú výbavu akú potrebujem? Predstavte si remeselníka, dajme tomu stolára, že by mal namiesto stolárskeho náčinia nejakú športovú výbavu? Absurdné? Vidíte. Aké by bolo absurdné si myslieť že naša životná výbava akú máme je náhodná, prípadne omylom. Máme presne takú, akú potrebujeme. Preto si to začnime uvedomovať a začnime používať vo svojom živote. Pomaly, postupne. Krôčik po krôčiku. Ako malé dieťa keď sa učí chodiť. Ale každým krokom si je istejšie a skúsenejšie.
Netreba sa báť, treba sa nebáť. Povzbudzujem vás k tomu. Svet potrebuje samostatných a schopných ľudí. Vy potrebujete, resp. my potrebujeme byť samostatní a schopní. Aby sme si vážili sami seba a aby náš život mal cenu a zmysel.
Roman Buhovecký
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Tento článok, ktorý sme pre vás napísali, má 932 slov.
Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach, prispejte prosím na ďalší chod portálu. Dôležité je každé euro!
Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE
č.ú. 0404091578/0900
IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX
Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue
Súvisiace:
Seriál: SLOVO DO ŽIVOTA
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-slovo-do-zivota
