Vráťme sa k 30. júnu 1908 a pozrime sa na všetko, čo sa stalo očami svedkov. Celá udalosť sa odohrala približne takto. Približne o 7:15 ráno sa meteorit pohyboval po trajektórii z juhovýchodu na severozápad. V Preobraženke uvidel I. M. Voložin „pás dymu z ktorého šľahal oheň“, ako letí naprieč oblohou. To bol meteorit, ktorý sa rútil k zemi.
Vytvorenie a vypustenie sfér – „Terminátorov“
Ľudia v Kirenskej oblasti uviedli:
...na severozápade sa objavil ohnivý stĺp v tvare kopije, s priemerom približne 4 sageny (cca 6 metrov). Keď stĺp zmizol, počuli sme 5 krátkych, silných úderov, ako výstrely z dela, ktoré nasledovali rýchlo a zreteľne za sebou...
Z obchodnej oblasti Teteria bolo vidieť na severe „stĺp ohňa“. „Stĺpy ohňa“ bolo možné vidieť aj na iných miestach (Kežma, Nižne Ilimsk, Vitim), ktoré neležia v jednej línii.
Červená žiara počas vytvárania sfér pred výbuchom
Moment, keď sa „terminátori“ objavia na povrchu je energeticky najnáročnejšia fáza, ktorá spôsobuje, že „energetické stĺpy“ a „terminátori“ vydávajú jasné biele svetlo, podobné svetlu, aké vzniká pri zváraní.
Intenzita svetla bola taká silná, že pozorovatelia mali pocit, že všetko ostatné vybledlo, alebo potemnelo. Po tom, ako sa objavili „terminátori“ klesla energetická úroveň celého procesu, takže „energetické stĺpy“ a „terminátori“ sčerveneli a ožiarili oblasť nadchádzajúceho výbuchu.
Maxim Kainačenok, 50 ročný Evenk povedal v rozhovore vo Vanavare:
...Moji rodičia sa zastavili v Segochambe. Zem sa zatriasla a zadunel hrom. Najskôr sa objavilo červené svetlo a potom hrom. Červená žiara bola ďalej od Vanavary. V momente, keď dopadol meteorit, išiel strýko Axenov von, aby sa postaral o soba a povedal, že najskôr všetko nad oblasťou výbuchu sčernelo, potom sčervenelo a potom počuli hrom...
Anna Jelkina, 75 ročná Evenka žijúca vo Vanavare to potvrdila:
Skoro, skoro ráno... trochu vyššie ako slnko udrel hrom. Vysoko, vysoko. Celá obloha bola červená, a nielen obloha: všetko okolo bolo červené - zem a obloha. Potom prišlo silné dunenie. Znelo to ako zvon, ako keby ľudia udierali na kus železa. Dunenie trvalo asi pol hodinu...
Lety „Terminátorov“
Hneď po objavení stĺpov svetla (energie) sa na oblohe objavili jasné sféri „Terminátori,“ ktoré odleteli smerom k miestu výbuchu.
Ako mnoho tisíc ostatných opýtaných, povedal N. Ponomarev z dediny Nižne Ilimsk:
O 7:20 ráno sa hlasný zvuk, ktorý bolo počuť v blízkosti dediny zmenil na dunenie hromu... Niektoré domy sa dokonca otriasali. Veľa obyvateľov videlo, že predtým ako hrom udrel, prehnal sa veľkou rýchlosťou ponad zem z juhu na severozápad „nejaký ohnivý objekt v tvare brvna“. Hneď po tom nasledoval výbuch a na mieste, kde ohnivý objekt zmizol sa objavil „oheň“ a potom „dym“...
K. A. Kokorin, obyvateľ dediny Kežma, s ktorým sa rozprával Ye. L. Krinov, v roku 1930 povedal:
3 alebo 4 dni pred sviatkom sv. Petra, okolo ôsmej hodiny ráno, nie neskôr, som počul niečo ako výstrely z dela. Hneď som vybehol na dvor, ktorý je otvorený na juhozápad a západ. Dunenie pokračovalo a ja som na juhozápade zbadal, približne v polovici výšky medzi zenitom a horizontom, letiacu červenú guľu. Na oboch jej stranách a za ňou bola dúha.
V tom čase v Kirensku sledovali ľudia ohnivo červenú guľu na severozápade, podľa niektorých sa pohybovala horizontálne, podľa iných prudko padala.
Pri Murských kaskádach (blízko dediny Boguchany) sa zjavil záblesk modrastého svetla a ohnivý objekt, o dosť väčší ako slnko, letel z juhu a nechával za sebou širokú, jasnú stopu...
Zastavenie meteoritu
Zastavenie meteoritu sa udialo pomocou „terminátora“, ktorý ho zasiahol zhora a radikálne znížil jeho pôvodnú rýchlosť. Obrovské množstvo energie, skombinované s energiou „terminátora“, hmotu meteoritu doslova roztopilo.
V správe korešpondenta S. Kuleša, vydanej v sibírskych, irkutských novinách 2. júla (podľa starého kalendára) 1908, sa dočítame:
Ráno 17. (30.) júla uviedli sedliaci v dedine Nižne Kerelinskoje (približne 200 vestov - 215 km - severne od Kirenska), na severovýchode, pomerne vysoko nad horizontom, nejaký objekt žiariaci modro-bielym svetlom ohromnej sily (nedalo sa naň pozerať), ako sa 10 minút pohybuje smerom nadol...
Keď sa priblížil k zemi (lesu), zdalo sa, že sa žiariaci objekt rozpustil. Na jeho mieste sa vytvoril obrovský mrak čierneho dymu a bolo počuť strašne hlasný zvuk (nie hrom), ako keby padali skaly alebo niekto strieľal z dela. Všetky budovy sa zatriasli. V tom istom okamihu, z mraku vyšľahol plameň neurčitého tvaru...
Tu je výpoveď S. B. Semjonova, ktorý sa nachádzal v dedine Vanavara, 100 km od miesta katastrofy:
...Zrazu sa na severe roztvorilo nebo a objavil sa plameň, široký a vysoko nad stromami, celá severná časť oblohy bola v plameňoch. V tom som zacítil horúčavu, akoby košeľa na mne začala horieť. Chcel som zakričať a strhnúť zo seba tú košeľu, ale v tom momente sa (obloha) zatvorila a bolo počuť hrozný úder.
Odhodilo ma asi 3 sageny (cca 4,5 m). Vtedy sa obloha otvorila, popri domoch sa prehnal horúci vietor, ako z dela, nechával na zemi stopy a ničil dozretú cibuľu. Ukázalo sa, že veľa okien vybilo a železná závora na stodole bola zlomená...
P. P. Kosolapov, ktorý stál hneď vedľa Semjonova, cítil ako mu horia uši, on si však žiadny svetelný fenomén nevšimol.
50 kilometrov od miesta výbuchu cítili ľudia ako im tlie oblečenie od neznesiteľnej horúčavy, ktorá ich zrazu zaplavila odniekiaľ zo studenej tajgy. Vo vzdialenosti 60 kilometrov sa nikto neudržal na nohách.
Vo vzdialenosti 600 kilometrov bol záblesk jasnejší ako slnko.
-pokračovanie-
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Valerij Uvarov
Zdroj: http://www.bibliotecapleyades.net/
Preklad: V.K.
Súvisiace:
Tunguzská katastrofa
http://www.cez-okno.net/rubrika/tunguzska-katastrofaMimozemská intervencia?
http://www.cez-okno.net/rubrika/mimozemska-intervencia
