Chýbajúci článok medzi človekom a opicou bol predmetom diskusií medzi archeológmi, ale aj v bežných médiách naozaj dlho. V roku 1911 šokoval Angličan Charles Dawson celý svet, keď oznámil, že chýbajúce spojivko našiel v kostiach Piltdownského človeka – prezývaného aj „prvý Angličan“ – starých 500.000 rokov. Nález viedol k podrobným štúdiám pozostatkov a debaty o ich význame pretrvávali celé desaťročia. Začiatkom päťdesiatych rokov sa však vďaka novým technológiám na určovanie veku a novým dôkazom zistilo, že ide o podvrh, čo vyvolalo jeden z najväčších škandálov v dejinách archeológie.
V roku 1925 našiel v Južnej Afrike muž menom Raymond Dart fosíliu lebky, ktorú identifikoval ako najmladšieho predchodcu Homo Sapiens. Lebka z Taungu bola prvým nálezom pozostatkov po Australopitekovi a v súčasnosti patrí k uznávaným nálezom. V tej dobe však mnohí vedci tento objav neprijímali, pretože „nepasovala“ k objavu Piltdownského človeka a navyše vtedajší archeológovia boli skôr naklonení teórii, že človek pochádza z Anglicka a nie z Afriky.
Skameneliny Australopiteka (foto: Véronique Pagnier), Obr. zdroj «
„Objav“ Piltdownského človeka
Robotníci údajne našli kosti Piltdownského človeka pri výkopových prácach v anglickom Piltdowne a venovali ich amatérskemu geológovi Charlesovi Dawsonovi. Na pomoc si prizval viacerých vedcov, vrátane Arthura Woodwarda Smitha, Teilharda de Chardina a Arthura Keitha, ktorí nemohli uveriť tomu, že taký dôležitý nález patri práve Anglicku. Spoločne prišli k záveru, že časť lebky, sánka a niekoľko zubov pochádzajú z jedného ľudoopa. S Piltdownským človekom spájali aj staré nástroje, ktoré našli pri ďalších vykopávkach.
Odhalenie podvodu
V roku 1939 paleontológ Kenneth Oakley objavil novú metódu určovania veku za pomoci fluóru. Skameneliny a kosti totiž absorbujú fluór z okolitej pôdy alebo vody. Fosílie by teda mali obsahovať rovnaké množstvo fluóru ako sa vyskytuje v mieste ich nálezu, ktorého vek sa dá geologicky určiť. Piltdownská sánka a časť lebky testované v roku 1949 obsahovali približne rovnaké množstvo fluóru, takže podľa všetkého patrili k sebe. Určovanie veku skamenelín však odhalilo, že sú staré iba približne 50.000 rokov – a teda pochádzajú z rovnakej doby ako skameneliny moderného človeka. To by znamenalo, že Piltdownský človek predstavuje anachronizmus a nie prelom v evolúcii.
Dvaja vedci zaoberajúci sa prípadom Piltdownského človeka sa pokúsili zrekonštruovať jeho lebku a sánku, foto: British Natural History Museum
V roku 1953 vstúpil na scénu oxfordský profesor fyzickej antropológie Joseph Weiner. Počas istého banketu sa stretol s Oakleym a diskutovali o prípade Piltdownského človeka. Weinerovi celý prípad nešiel do hlavy a neustále nad nám rozmýšľal. Skúmal odliatky skamenelín a preštudoval si celý výskum. Podľa neho zuby vyzeralo ako keby ich niekto obrúsil, aby vyzerali ako použité. Spojil sa s Oakleym a požiadal ho, aby ešte raz preskúmal skutočné skameneliny.
Za pomoci chemickej analýzy a pokročilej fluórovej metódy preskúmali čeľusť, zuby a lebku. Zistili, že zuby a čeľusť nie sú rovnako staré ako lebka a dokonca neboli ani skamenelinami, ale kosťami, ktoré však neboli staré 50.000 rokov, ale len niekoľko stoviek. Dawson ich podľa všetkého potrel nejakými chemikáliami a farbou, aby vyzerali, že patria k sebe a k pôde, v ktorej ich údajne našli robotníci. Ešte šokujúcejšie bolo zistenie, že lebka Piltdownského človeka vznikla skombinovaním sánky orangutana a lebečnej časti moderného človeka.
Dawsonova podvodná kariéra
Piltdownský človek, ktorý získal pomenovanie Eoantrhopus dawsoni – „Dawsonov človek úsvitu“, bol teda podvod. Vlna kritiky okolo Piltdownského človeka sa zdvihla už v časoch jeho objavu. Za svoj život Dawson objavil množstvo dôležitých skamenelín, archeologických a historických artefaktov. V roku 2003 však istý paleontológ vyhlásil, že 38 predmetov z jeho starožitnej zbierky sú podvody. Dawnsonova záľuba v geológii spočívala v zavádzaní a klamstve. Príchuť irónie celému príbehu dodáva fakt, že Dawson mal právnické vzdelanie. Zomrel v roku 1916 v domnienke, že jeho podvod bol úspešný.
Mark Miller
Zdroj: http://www.ancient-origins.net/human-origins-science/piltdown-man-scanda...
© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené
Preklad: Homer
Úvodný obrázok: Portrét Johna Cookea z roku 1915, ktorý zachytáva vedcov, prítomných pri skúmaní nálezu Piltdownského človeka: F. O. Barlow, G. Elliot Smith, Charles Dawson, Arthur Smith Woodward. Predný rad: A. S. Underwood, Arthur Keith, W. P. Pycraft, and Sir Ray Lankester, Obr. zdroj «
Referencie:
PBS.org: http://www.pbs.org/wgbh/aso/databank/entries/do53pi.html
British Natural History Museum: http://www.nhm.ac.uk/our-science/departments-and-staff/library-and-archi...
Súvisiace:
Paleoantropológia
http://www.cez-okno.net/paleoantropologia
