ZÁHADNÁ MADAM BLAVATSKÁ (Rozhovor s Gary Lachmanom)

“Pri mojom hľadaní neznámeho…”
Madam H.P. Blavatská (1831-1890)
Gary Lachman je jedným z najinteligentnejších a najplodnejších svetových autorov píšúcich o okultných vedách súčasnosti. Začínal v 70-tych rokoch 20. storočia na rockovej scéne v New Yorku ako jeden z pôvodných členov priekopníckej kapely Novej vlny – Blondie. V roku 1996 sa presťahoval do Londýna, kde sa začal venovať písaniu na plný úväzok, prispievajúc do publikácií, akými sú Fortean Times, The Guardian, a The Times Literary Supplement.

Prvýkrát som spoznal Garyho v 90-tych rokoch, keď bol častým prispievateľom už zaniknutého časopisu Gnosis, kde som pracoval ako editor. Aj keď sme boli v pravidelnom kontakte v priebehu tých rokov, naposledy som ho osobne videl v roku 2006, keď bol v New Yorku uvedený do Siene slávy rock and rollu ako člen Blondie. Dlho sme sa rozprávali pri obede, až sme došli k jeho knihe Politics and the Occult. V roku 2012 vydal Gary knihu Madame Blavatsky: The Mother of Modern Spirituality (Madam Blavatská: Matka modernej spirituality), životopisné dielo o priekopníckej spirituálnej postave deväťnásteho storočia, H.P. Blavatskej (taktiež známej pod pseudonymom HPB). V januári 2013 som s ním uskutočnil e-mailový rozhovor o tejto knihe a o Blavatskej samotnej.

RICHARD SMOLEY (RS): Mohol by si nám v krátkosti na úvod povedať niečo o tom, kto bola H.P. Blavatská pre ľudí, ktorí ju ešte nepoznajú?

GARY LACHMAN (GL): Helena Petrovna von Hahn sa narodila v roku 1831 do rodiny nižšej ruskej aristokracie. Keď mala približne osemnásť rokov, opustila krátke a nestráviteľné manželstvo so starším mužom, Nikiforom Blavatským, a začala podľa všetkých zdrojov dvadsať rokov trvajúce celosvetové pátranie po tajomných znalostiach, motivované čítaním okultnej knihovne jej pra-prastarého otca a vlastnými mystickými skúsenosťami. Podľa jej slov, v priebehu tejto doby stretla Majstra Moryu v Londýne, ktorý ju poveril misiou: vykonať cestu do Tibetu, kde by sa naučila ovládaniu jej psychických schopností. V roku 1873 sa objavila v New York City, kde žila na Lower East Side v ženskom družstevnom spolku. Stretnutie s plukovníkom Henry Steel Olcottom viedlo k celoživotnému platonickému vzťahu a v roku 1875 založila s Olcottom a Williamom Quanom Judgeom Theosophical Society (Teozofickú spoločnosť). Zvyšok je už len história.

RS: Čo ťa viedlo k tomu, aby si si ju vybral ako predmet svojho životopisného diela?

GL: Už som spísal štúdie o Uspenskom, Jungovi, Swedenborgovi a Rudolfovi Steinerovi. Ako vysvetľujem i v knihe, HPB bola primárnym vplyvajúcim činiteľom prakticky celého moderného duchovna a ezoteriky. Celá moja práca je zameraná na myšlienku rozvoja vedomia ako pre jednotlivcov, tak i pre celú kultúru. Pripadalo mi zmysluplné priniesť nový, čerstvý pohľad na niekoho, kto odštartoval celé hnutie, venované tejto myšlienke. Zarazilo ma ale zistenie, že mnoho z toho, čo si myslíme, že vieme o HPB, bolo v skutočnosti mýtom, vytvorenom len tak z počutia a nepochopenia, opakovaným po viac než storočie. Nemôžem povedať naisto, že to, čo som v knihe ponúkol, bola pravda o Blavatskej, ale pokúsil som sa poukázať na to, na čo ostatní nepoukázali.

RS: Aký vplyv Blavatskej môžeme stále vnímať na súčasnej spirituálnej scéne?

GL: Ono, Teozofická spoločnosť pokračuje v rôznych formách v činnosti dodnes. Mnoho z vecí, ktoré považujeme za moderné, pochádza práve z rannej práce Blavatskej. Napríklad tibetský a mahajánsky budhizmus vo forme, v akej ho chápeme dnes na Západe, prišiel od nej a jej ranných nasledovníkov. W.Y. Evans-Wentz, ktorý pozbieral pohrebné texty, známe ako The Tibetan Book of the Dead (Tibetská kniha mŕtvych), bol teozofom a mnoho z jeho prác má základ práve v teozofických myšlienkach. Taktiež i náš sentiment, naša súčasná senzitivita v rámci viery a medzi vierami, naše úsilie dosiahnuť náboženskú toleranciu, pochádzajú z viery Blavatskej, že všetky hlavné náboženstvá pochádzajú zo starodávnej „tajnej“ doktríny. Bola v rámci svojej doby ďaleko vpredu.

RS: Ponúka sa nám široké spektrum názorov na Blavatskú. Na jednej strane sú tí, ktorí v nej vidia čistý a jednoduchý podvod. Na druhej strane sú tí, ktorí v nej vidia nenávideného svätca. Kam by ste sa zaradil sám v rámci týchto názorov?

GL: No, ja ju nevidím ani ako podvodníka, ani ako svätca, takže predpokladám, že som niekde uprostred, alebo lepšie povedané, asi „nad“ skupinami za alebo proti. V rámci knihy odkazujem na koncept, ktorý som si prepožičal od románopisca Hermanna Hesseho. V eseji o Dostojevskom hovorí Hesse o niečom, čo nazýva „ruským mužom“, čo je antinoministická (proti božským zákonom, pozn. prekl.) postava, „hysterik, opilec, kriminálnik, básnik a svätý, všetko v jednom.” Spomeňte si na Rasputina, „svätého diabla.“ HPB bola tým, čo nazývame „figliar“, aj keď je to trochu klišé. Nepoužívala zábavné mystické triky, dokiaľ to nebolo nutné – alebo keď bola rozhorčená z pokryteckých ctiteľov, ktorí často márnili jej čas. Ale bola taktiež hlboko duchovne založená, povedal by som, že mala až náboženský, morálny charakter; prirovnal som ju k ruským starcom – hlboko spirituálnym jednotlivcom, ktorí vyžarovali určitý druh spirituálnej energie. Ale nedávala to najavo ostatným.

RS: Po uskutočnení tak rozsiahleho prieskumu o Blavatskej si myslíš i ty sám, že jej predpokladané okultné schopnosti boli pravé?

GL: Zostávam nezaujatý ohľadom jej schopností. Za prvé, sám som mal dosť anomálnych zážitkov, aby som vedel, že štandardný vedecký pohľad na realitu nepokrýva všetky základné veci, či skutočnosti, ako sú jasnovidecké sny, telepatia a veľmi presvedčivé synchronicity. Samozrejme, niektoré záležitosti, ktoré sa tvrdia o HPB – zhmotnenie šálok na čaj a iných predmetov – vyzerajú nemožné. Ale v knihe vystihujem iné príklady podobných schopností. Je tam môj pohľad na niekoľko z viacerých dobre známych príkladov a vzhľadom na to, čo o nich vieme – a tu musíme postupovať podľa zdrojov, ktoré sa k nám dostali – sa snažím vnímať ako by ich mohla sfalšovať – ak tak teda urobila. Samozrejme, keďže nemám možnosť vidieť ako mohla predstierať zhmotnenie šálky na čaj alebo iné „zhmotnenie“, to neznamená, že tak urobiť nemohla. Ale namáhal som si mozog celkom dlho nad tým a myslím, že som sa na to pozrel z každého uhlu. Takže čo som z toho vydedukoval je, že áno je to úžasné, ale pravdepodobne nie nemožné. Myslím tým, že sa pozrite čo nám veda hovorí o temnej hmote, temnej sile, super strunách a n-dimenziách. To znie tiež úžasne. Boli jej „fenomény“ dôležité? To je už iná otázka.

RS: Blavatská dosť vyťažila z jej kontaktu s tajnými majstrami Moryom a Koot Hoomim, rovnako ako i s ostatnými majstrami. Niektorí ich vnímajú ako skutočných mužov, obdarených nadľudskými schopnosťami, ktorí ju viedli v jej ceste vytvorenia Teozofickej spoločnosti. Iní tvrdia, že sú len jej imaginárnymi výmyslami. Aký je tvoj osobný názor?

GL: Majstri Blavatskej mi prídu ako komplex viacerých aspektov. Bol tam ten „mysteriózny Hindu z jej snov,“ ktorý sa dostal do jej predošlého života a už viackrát jej zachránil život – aspoň taký bol jej príbeh, ako ho rozprávala v neskoršom veku. Boli tam i skutoční muži a ženy, ktorých stretla v rámci pátrania po poznaní; ľudia ako ona, ktorí sledovali podobný cieľ. Vážila si mnoho z týchto „Majstrov“ – označujúc ich s rešpektom a vďačnosťou. Ale samozrejme najvýznamnejšími Majstrami boli Morya a Koot Hoomi, skutoční muži z mäsa a krvi, ktorí ovládali skutočné psychické sily a učili ju ako ovládať tú jej. Či skutočne disponovali mocou, ktorú ona deklaruje, je na diskusiu, ale verím, že existovali. HPB tento mýtus skutočne prežila a videla týchto ľudí ako stelesnenie vnútorného vedenia, o ktorom verila, že jej pomáha na ceste. To znamená, že Majster, ktorého poznala z jej detských rokov a Majster, ktorého stretla v Londýne v roku 1851 nemusia byť zásadne tou istou osobou, ale môžeme povedať, že pre ňu plnili tú istú rolu.

RS: V tvojej knihe sa zmieňujes o neviditeľných rukách, ktoré pôsobia v pozadí historickej scény. Veríš, že také sily existujú? A ak áno, tak ako využili Blavatskú?

GL: Nie som si úplne istý ohľadom historickej verzie „skrytej ruky“ – a fráza „skrytá ruka“ pochádza od ezoterického učenca Joscelyna Godwina. Táto myšlienka je spojovacím článkom okultnej histórie. Z jednej strany sa s tým nestotožňujem – som presvedčený, že si naše problémy musíme vyriešiť sami, než čakať len na spasiteľa, či nejaký „úzky kruh“ ľudskosti alebo benevolentných cudzincov, naddimenzionálne bytosti, či mayské kalendáre, aby tak urobili za nás. Ale na druhej strane pri dominancii „racionálneho“ pohľadu na históriu ako na niečo postrádajúce zmysel, alebo nanajvýš ako výsledok materiálnych síl, si myslím, že myšlienka niečoho, čo funguje „za scénou“ môže byť pozitívna. Minimálne to stavia do role určitý význam alebo aktívny ľudský faktor v pozadí. Ale predstava akýchsi intríg rozvinutých jednotlivcov, ukrývajúcich sa v Himalájach – či v centre zeme, alebo v arktických podmienkach – mi príde už „de trop“ (príliš, pozn. prekl.). Mám tendenciu vnímať túto myšlienku ako metaforu pre urgenciu evolučného pokroku. Ale možno tu sú anjelské bytosti, ktoré nám ponúkajú z času na čas náznaky.

RS: Môžeš nám niečo povedať bližšie o hlavných prácach Blavatskej - Isis Unveiled (Odhalená Isis) a The Secret Doctrine (Tajná náuka)?

GL: V knihe píšem, že som viac naklonený k „Odhalenej Izis“, než k „Tajnej náuke“. Jedným z dôvodov je, že „Odhalená Izis“ je často prehliadaná v porovnaní s jej druhou hlavnou prácou. Myslím si pritom, že je to pozoruhodné dielo. Je to jeden z prvých okultných súhrnov. Fascinujúca a často vyčerpávajúca zbierka toho, čo ezoterická a okultná literatúra v tej dobe ponúkala. Je zdrojom toho, čo dnes vnímame ako „alternatívnu“ literatúru. Je čiastočne ako knihy Charlesa Forta, len omnoho lepšie spísaná a obsahujúc presvedčivejšiu argumentáciu. Principiálne sa Blavatská pokúsila s „Odhalenou Izis“ oživiť ukryté znalosti, ktoré boli potlačované od 17. storočia. Keď už nič iné, aspoň si v nej zasluhuje uznanie za formulovanie prvej filozofickej – nie náboženskej – kritiky Darwinovej evolučnej teórie; uznanie za tento čin sa bežne pripisuje Samuelovi Butlerovi (autorovi „Erewhon“), ktorý spísal znamenitú sériu kníh, útočiacich na Darwina v 70-tych a 80-tych rokoch 19. storočia. Nanešťastie sa na ne zabudlo, ale ich argumenty sú dodnes stále relevantné. (Niekto by mal zaslať kópie Richardovi Dawkinsovi.) Ale Blavatská na to isté upozorňovala už niekoľko mesiacov pred Butlerom. Zasluhuje si tiež uznanie v rámci myšlienkovej histórie za tento prínos.

„Tajná náuka“ je akousi bibliou ezoterického a okultného myslenia. Poskytuje nám širokú škálu ezoterickej minulosti ľudstva a vesmíru, pričom predstavuje okultné vedomosti, ktoré sa Blavatská podľa jej slov naučila v priebehu jej vedenia v Tibete. Má viac charakter diela „vytesaného v kameni“ ako „Odhalená Izis“ a poskytuje základ viacerým odnožiam, niektorým lepším, niektorým už až tak nie.

RS: „Tajná náuka“ spracuváva alternatívnu históriu ľudského vývoja s odkazmi na záležitosti akými sú Atlantída a Lemúria. Čo si si osobne vzal z tejto histórie?

GL: Ako najužitočnejší spôsob čítania okultnej histórie HPB považujem jeho čítanie vo forme gigantického sci-fi, či fantasy románu, alebo modernej mytológie, niečo medzi riadkami ako „futuristickú históriu“ Olafa Stapledona „Last and First Men“ a „Starmaker.“ Ten istý pocit pocit som mal z podobného čítania akášických zápisov Rudolfa Steinera. Taktiež si myslím, že aj keď detaily o Atlantíde a Lemúrii, či podobne, v rámci diel Steinera a Blavatskej môžu pôsobiť ako neuveriteľné, všeobecné chápanie skoršej formy vedomia, ktoré poskytujú, má značnú hodnotu. V rámci väčšiny takýchto spirituálnych vízií – môže sem spadať William Blake, rovnako ako Jung, ako je vyobrazené v „The Red Book“ – musíme rozlišovať, čo je osobné, teda jednoducho kreatívna nevedomosť a čo môže byť symbolická prezentácia našej skutočnej spirituálnej reality. Súčasne je tu i presvedčivý argument, podporujúci myšlienku, že civilizácie existovali i pred obdobím, ktoré považujeme za začiatok dejín. V skutočnosti sú „oficiálne“ záznamy pravidelne vyzdvihované a zase sťahované späť. Dokáže archeológia napokon, že HPB mala úplnú pravdu? Pochybujem. Ale môže a pravdepodobne tak aj dokáže, že mala pravdu v tom, že nie sme prvými bytosťami, ktoré existovali na tejto planéte.

RS: Môžeš nám povedať niečo o Teozofickej spoločnosti a jej pozícii v rámci spirituálnych smerov 20. a 21. storočia? Aký má stále vplyv?

GL: No, nie som teozof a nie som ani spojený so žiadnou teozofickou spoločnosťou, takže môžem hovoriť iba o tom, čo mi je okrajovo známe ako to bolo. Ale Teozofická spoločnosť v jej rôznych formách – existuje niekoľko rôznych variácií – je stále živá a zdravá. Tu v Londýne viem o Teozofickej spoločnosti, ktorá je centrom širokého spektra sérií rozhovorov, prednášok a ostatných aktivít, všetkých spojených s témou spirituality, vedomia a „stratenej znalosti.“ Taktiež môžeme vidieť značnú teozofickú prítomnosť na internete s niekoľkými webstránkami, venovanými rozdielnym aspektom Teozofie vo všeobecnosti a špeciálne Blavatskej. Samotná moja kniha vyzerá, že vzbudila určité diskusie. Takže si myslím, že si bude i naďalej držať dôležitú pozíciu v rámci „alternatívneho“ sveta. Čo som našiel ako spojovací článok prakticky všetkých hnutí alebo skupín s ľuďmi, o ktorých som písal – Steiner, Swedenborg, Uspenskij, atď – je fakt, že všetci hľadajú spôsoby ako sa sami znovu naštartovať, zaujať širšie a mladšie obecenstvo, začleniť sa viac medzi nich. Myslím, že môžeme nájsť paralelu v rámci širšieho, vonkajšieho sveta. Zúčastnil som sa niekoľkých umeleckých podujatí v Európe a Anglicku, konaných v rámci hlavných múzeí a galérií, ktoré sa zameriavali hlavne na spiritualitu, pričom Teozofia bola v rámci nich často frekventovaným elementom. Neskôr sa mám v tomto roku zúčastniť taktiež hlavnej spomienkovej práce švédskeho teozofického maliara Hilma af Klinta v Štokholme. Myslím si, že vo všeobecnosti začína oficiálny svet vnímať to, čoho sú si mnohí z nás už vedomí po mnoho rokov: že ezoterika mala omnoho väčší vplyv na moderný svet, než si mnohí z nás uvedomujú.

RS: Aký je tvoj osobný pohľad na vývoj ľudstva, hlavne čo sa týka prepojenia so súčasnou dobou? Čo si myslíš, že sa deje v tejto etape hry s ľudskou rasou ako celkom?

GL: Ako vravím, väčšina mojej práce je zameraná na myšlienku vývoja vedomia. Môj pohľad má informačný základ v prácach ľudí, akými sú Colin Wilson, Owen Barfield, Jean Gebser, a iní; Rozsiahlym spôsobom som o tom písal v mojej knihe „A Secret History of Consciousness“ (“Tajná história vedomia”). Vo všeobecnom ponímaní si myslím, že vidíme začiatok zrútenia čisto vedecko-redukovaného pohľadu, ktorý bol dominantným spôsobom vedomia v priebehu posledných štyroch storočí. To neznamená, že sa objaví neónový nápis nad horizontom, oznamujúci príchod novej doby. Takto to nefunguje a nemali by sme pátrať po náznakoch takejto zmeny v novinách. Zmeny vo vedomí neznamenajú nevyhnutne okamžité zmeny svetovej spoločnosti. Každá práca začína u jednotlivca. Ale osobne si myslím, že v rámci posledného storočia, alebo podobne, si viac a viac ľudí uvedomuje, že veda alebo skôr vedeckosť nie je jednoducho nápomocná v prípade, ak dôjde na veľké otázky, akými sú „O čom to celé je?“ Veda je veľmi dobrá pre know-how, ale neužitočná pri „know-why“ (znalosti príčin, pozn. prekl.). Higgsov bozón mi nemôže povedať prečo existujem a čo je mojou úlohou, ktorú mám vykonať, keď už som tu. Dlhú dobu sme žili v predstave, že ak veda nevie odpovedať na tieto otázky, potom sú nezmyselné. Ale toto už viac nie je pravdou. Hlavnou výzvou pre nás je pochopiť ako pracuje naše vedomie, nie len sa snažiť ho zahovoriť ako sa o to pokúšajú dodnes vo väčšine súčasnej neurovedy a filozofii mysle. Veda mi nemôže povedať význam môjho života a existujúce náboženstvá – ktoré boli dávnejšie schopné uspokojiť túto potrebu hľadania účelu – vyzerajú, že už naďalej toho schopné nie sú. Myslím si, že odpoveď leží v nás samotných, v našich mysliach. Myslím si, že by s tým HPB súhlasila.

Životopisné dielo Garyho Lachmana o priekopníckej spirituálnej osobnosti deväťnásteho storočia, H.P. Blavatskej, má názov Madame Blavatsky: The Mother of Modern Spirituality (Madam Blavatská: Matka modernej spirituality) (352 strán, Tarcher 2012). Je dostupná vo všetkých kníhkupectvách, alebo na www.amazon.com. Webstránka Garyho Lachmana je www.garylachman.co.uk.

27. december, 2013

Zdroj: http://www.newdawnmagazine.com/

Preklad: M.B.

Korektúry: Yezid

exkluzívne.cez.okno

Viac o téme "MADAM BLAVATSKÁ" nájdete na tejto adrese.

 

Súvisiace:

Editoriál: MADAM BLAVATSKÁ
http://www.cez-okno.net/clanok/editorial-madam-blavatska

H. P. Blavatská: Tajná náuka
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/h-p-blavatska-tajna-nauka

Okultizmus
http://www.cez-okno.net/rubrika/okultizmus

Tyanovy stance
http://www.cez-okno.net/clanok/tyanovy-stance